Tekvica Sweet Dumpling plnená camembertom a cibuľovým čatní / chutney

Po krátkej návšteve >>Anglicka<< sa dnes vráťme domov, k #Šialeným tekvicovým receptom 😊! Máte radosť? Dúfam, že áno, pretože ja náramnú! Podarilo sa mi ochutnať zase nový druh tekvice, konkrétne odrodu Sweet Dumpling. Je nádherná, melírovaná, viacfarebná a ja som ju vždy považovala za okrasnú, preto mi predtým nenapadlo ju konzumovať. Chyba! Viem, že si ju budem kupovať pravidelne (ak peňaženka dovolí..), pretože je báječná. Neviem, mnohí popisujú, že v nej cítia gaštanové tóny.. Ja som dlho predlho popri prežúvaní dumala nad tým, čo mi pripomína. Nakoniec som na to prišla. Varenú kukuricu! Ale takú tú obyčajnú, už trochu prezretejšiu, s pevnými veľkými žltými zrnami, nie tú sladkú typu Bonduelle. Ona je zvnútra i rovnakej žltej farby. Ale naviac má akýsi medový akcent, ktorý ju robí ešte lahodnejšou. Neviem, či sa to má alebo nie, ja som ju zošrotovala i so šupkou. A prežila, takže s čistým svedomím môžem povedať, že ju netreba ani nijako čistiť. Zbaviť jadierok, upiecť a krochkať blahom.
Och a samozrejme, naplniť! To je druhá časť tohto príbehu. Na internete sa dookola stretávam s receptami, kde syry s kôrkou bielej plesne balia do rôznych druhov cesta - či už kysnutého, lístkového, štrúdľového a čo ja viem ešte akého. To viete, akonáhle sa jedná o syr, ktorý sa naviac po nakrojení príjemne rozlieva po okolí, som upísaná k smrti a najradšej by som odhryzla z monitora. Takže moje mozgové otáčky pracovali naplno v snahe vymyslieť adekvátnu náhradu obalu pre môj plesňový syr. Pôvodný plán bol zabaliť ho do nejakého listového šalátu alebo kapusty či kelu, ale to by som ho nemohla piecť. Ďalej mi preblesklo myšlienkou vtrepať ho do vydlabanej paradajky. Ale kde zohnať takú obrovskú, aby sa zmestil dnu? Uvažovala som i o tom, že by som z cukety nakrájala dlhé široké pásy a zavinula ho do balíčka. Tu však hrozilo, že nebude poriadne tesniť a všetok obsah skončí ako smutné jazierko na povrchu plechu. Preberala som si v mysli všetky možné druhy zeleniny, ktoré by veľkosťou a tvarom prichádzali do úvahy. Dospela som k takmer finálnemu rozhodnutiu použiť tuřín/kvaku, ale potom som v obchode zočila jednu malú utešenú Sweet Dumpling tekvičku a tá idea mi tresla do hlavy ako kladivo. Kombinácia jedného z mojich najobľúbenejších druhov zeleniny a camembertu?! Ohohóóó, bezpodmienečne na môj tanier! A do žalúdka! Okamžite!
Nuž, hlavní protagonisti boli konečne jasní, už tak som vedela, že týmto receptom neurobím krok vedľa, ale zažiadalo sa mi ešte trochu ho vylepšiť. Čím? Už ten názov "Sweet" evokoval, že pôjde o pomerne sladkú záležitosť, no ja som tento level pozdvihla o čosi vyššie pridaním cibuľového čatní. Syry ako camembert, hermelín či Brie sa bežne zvyknú podávať na sladko, s rôznym karamelizovaným ovocím, nuž som si povedala, prečo nie? To určite nemôže byť na škodu. A ani nebolo. Fantázia! Takže aby som o tom už iba siahodlho nedrístala (aj tak gratulujem, ak ste sa dostali až sem), zapamätajte si tento recept, budete ho často opakovať!

• 1 tekvicu Sweet Dumpling
• 1 strúčik cesnaku
• trochu korenia na grilovanú zeleninu a mletej údenej papriky
• 1 PL oleja
• 120 g camembertu (jeden celý bochník)
• 1 PL cibuľového čatní (alebo obľúbenej marmelády)
• čerstvú bazalku

Tekvicu umyjeme, pozdĺžne odrežeme vrch a vnútro zbavíme jadierok. Ak je to nutné, odstránime časť dužiny tak, aby sa dnu zmestilo celé neporušené koliesko syra. V žiadnom prípade ju nevyhadzujeme! Zmiešame olej, korenie, papriku a prelisovaný cesnak. Touto zmesou ponatierame vnútro tekvice. 

Syr tiež pozdĺžne prerežeme a uložíme do mäkkého jadra kôpku čatní. Posypeme nasekanou bazalkou a opäť priklopíme. Camembert uložíme do tekvicovej dutiny, zavrieme "vrchnákom" a dáme na plech s papierom na pečenie. Prihodíme aj prebytočnú dužinu a pofŕkame ju olejom. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme zhruba 30 minút, kým nie je mäkká v každej časti a na povrchu príjemne zlatistá a chrumkavá. 

Servírujeme ešte horúce, kým je syrové jadro tekuté!

Myslím, že som to už dostatočne naznačila, ale moje nadšenie je neopísateľné! Po prvé, bola som úplne prevalcovaná chuťou samotnej tekvice. Je naozaj sladká, ako evokuje už jej názov, ale takým iným, neočakávaným, zato veľmi príjemným spôsobom. Nie ako Hokkaido. Po druhé, cieľ bol splnený, po narezaní vnútra sa mi na tanier vyvalil malý lávový prúd camembertu. Presne tak, ako som chcela. Nezanedbateľný podiel na výslednej chuti má aj chutney, ktoré je trochu pikantné, takže okrem všetkých tých sladkých chutí dostaneme aj pridanú hodnotu v tomto smere. A posledná vec: nevypadá to nádherne? Naservírujte niekomu jednu celú tekvicu a nechajte ho zažiť to prekvapenie, keď sa do nej pustí!