Pečený korenený cícerový šalát so syrom cottage/mascarpone a filozofické okienko

Niekedy, keď v noci nemôžem spať, zúfalo sa prehadzujem v posteli a premýšľam nad nesmrteľnosťou chrústa moje myšlienky zaletia aj k tomuto malému blogu. Snažím sa prísť na to, prečo za svoju dlhú existenciu nemá tisíc fanúšikov, miliónové návštevnosti stránok, hútam ako ho zatraktívniť a skvalitniť. Pochopila som však jedno: svojím zameraním sa obchádza všetky mainstreamové skupiny. Teraz, keď je v móde všetko #raw, #vegan, #glutenfree a #healthy, ja s mojou láskou k jogurtom a syrom, pečenej zelenine a teplým obedom častokrát plných mäsa, podľa prísnych kritérií ostatných nespĺňam ani jeden z hashtagov.

To je jedna strana barikády. Na tej opačnej stoja blogy propagujúce klasickú domácu stravu (halušky, vepřo-knedlo, parené buchty, cestoviny na milión spôsobov, múčne jedlá a trebárs koláče plné cukru) či dokonca fastfood (rôzne pizze, hamburgery, kuracie nugety a hranolky.. určite máte predstavu). Je to strava veľkej väčšiny populácie, preto sa netreba čudovať, že ľudia takéto stránky vyhľadávajú. A môj blog sa nachádza niekde na hrane medzi jedným i druhým smerom.

Hlásim, že sa snažím stravovať zdravo, ale nájdete tu aj jedlá, za ktoré by ma nutriční poradcovia ukameňovali. O tradičnej kuchyni s mojimi experimentami v oblasti indickej, arabskej, čínskej i inej medzinárodnej kuchyni nemôže byť ani reči. Už som sa zmierila s tým, že neoslovujem atraktívne cieľové skupiny. Som proste iná, zvláštna, s vlastním ponímaním toho, čo je dobré a čo nie. Mnohí so mnou nebudú súhlasiť, budú si klepať prstom po čele a prevracať očami. Uznávam, niekedy si dokážem nahádzať na tanier veci, ktoré skutočne nemôžu ísť dokopy. Ale mne to chutí! No a týmto dlhým, predlhým úvodom sa dostávam konečne k tomu, o čo tu ide. Bojím sa priznať, ale je možné, že pri prečítaní ingrediencií tohto netradičného šalátu sa vám urobí zle od žalúdka a prejde chuť. Ale.. čo ak sa nájde niekto, kto je trafený podobným spôsobom ako ja a tento recept ho osloví? V tom prípade sa nenechajte znechutiť a postupujte ďalej:

• 1/2 hrnčeka cíceru, v suchom stave
• 2 ČL kokosového oleja
• 1/2 ČL údenej papriky
• 1/2 ČL mletého kari
• 1/2 ČL granulovaného cesnaku
• 1/2 ČL škorice
• 200g syra cottage alebo 200g mascarpone
• čerstvá reďkovka na oblohu

Cícer na noc namočíme do vody a necháme napučať. Na druhý deň ho zlejeme, prepláchneme a uvaríme vo vode do mäkka. Horúci vsypeme do misky, zmiešame s olejom, paprikou, kari, škoricou a cesnakom. V rovnomernej vrstve ho rozložíme na plech s papierom na pečenie a dáme do vyhriatej rúry pri 180 °C piecť na 15-20 minút, kým nebude chrumkavý. 

Následne ho zmiešame s celým kelímkom syra cottage alebo mascarpone (ktoré pre lepšie rozmiešanie môžeme zriediť lyžičkou mlieka). Podľa chuti pridáme jednotlivé koreniny a doplníme reďkovkou.

Skúšala som obe verzie, cottage i mascarpome a musím povedať, že druhá menovaná mi chutia o čosi viac, ale chápem, že to nemusí byť každému na mieru, cottage je predsa len asi o čosi obľúbenejší a dostupnejší. Tak či onak, ak sa nebojíte zvláštnych kombinácií, škorica, kari a paprika je skutočne drsné spojenie, neváhajte a vyskúšajte. A rozhodne mi o tom napíšte do komentára. 

Okrem toho, budem rada ak mi pridáte aj pár riadkov o tom, či má zmysel sa venovať tomu čo robím aj naďalej. Varím a pečiem ako divá, ale nemám správnu motiváciu to vešať na web, keď neviem, či to niekoho oslovuje alebo som totálne mimo. Takže ak zhodnotíte, že si radšej prečítate niečo iné, respektívne niekoho iného, potom to tu odstavím a viac nebudem strašiť. Teším sa na reakcie, pozitívne i tie záporné.