Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

štvrtok 15. júna 2017

Bleskovky z kuchyne (46)

Krásny deň všetkým prajem. A tým končí môj myšlienkový tok a neviem, čo iné by som vám napísala. Dnes som opäť zabitá, napriek tomu, že je nádherné počasie (alebo možno práve kvôli tomu: ubíja ma, keď vidím, ako je za oknom utešene a ja musím hľadieť do tohto otravného monitoru..). Neviem sa sústrediť na prácu, všetky písmenká sa mi zlievajú, oblasť, na ktorú som sa vrhla takpovediac dobrovoľne, je pre mňa španielskou dedinou, hlavu mám ako melón a pracovná morálka je na bode absolútnej nuly. Potrebovala by som totálny reset, dva dni spánku vkuse, nič neriešiť, starosti hodiť za hlavu a vrátiť sa päť do detských čias, keď svet bol gombička a mojou najväčšou starosťou bolo vymyslieť, akú hru sa zahráme najbližšie. Bohužiaľ to nie je reálne a tak mi neostáva nič iné, len sa s tým nejak popasovať. A možno aj dobrým jedlom. Viem, nie je to ideálne riešenie, naviac si myslím, že človek by nemal žiť preto, aby jedol, ale jesť preto, aby žil a tak by sa nemalo stať stredom jeho vesmíru. Čo sa vôbec nezlučuje s tým, že som sa dala na dráhu bloggera. Pôsobí mi radosť, keď sa môžem podeliť s inšpiratívnymi receptami a keď náhodou žiadny nemám, aspoň snímkami a bleskovkami z kuchyne. Hádam to trochu poteší aj vás.

Dnes tu mám niekoľko jedincov, ktorí nepochádzajú z mojej dielne a kuchyne. Vďaka >>Monči<< som v obchode cielene vyhľadala tento proteínový čokoládový puding, pretože keď je niečo z kategórie, ktorú si normálne nedovolím konzumovať označené "high protein", odhadzujem všetky zábrany a neviem sa zbaviť pálčivého volania podvedomia, ktoré ma núti to vyskúšať. Puding je krásne hustý, chuťou mi pripomína také tie pudingy so šľahačkou navrchu vo vysokých plastových téglikoch, ale nie je tak šialene sladký, čo sa mi okamžite zapáčilo. Nie je tak potlačená skvelá čokoládová chuť. Dobre, nie je to jedno z najzdravších jedál pod slnkom, ale na spestrenie raz za čas odporúčam. Škoda, že je tak drahý, ale ďalší som ukoristila vo výbornej akcii a čaká na mňa v chladničke. Preto možno budem mať príležitosť vyfotiť ho znovu aj po otvorení.


Niekedy sa na mňa usmeje šťastie (aj to sa raz musí unaviť a niekam sa posadiť) a tak sa mi opäť pritrafilo v jednej rádiovej súťaži vyhrať poukážku do brnenskej pizzerie. Siahla som po burgeri, ktorý som si ale nechala "vyzliecť", teda doručiť bez žemle. Obsahoval placku mletého mäsa, plátok anglickej slaniny, kyslé uhorky, restovanú cibuľku a trochu zeleniny, dvojitú porciu Cheddaru a zdarma dresing podľa výberu. Skúsila som jogurtový s bazalkou. Dokrájala k nemu čerstvé paradajky, pretože zeleniny nikdy nie je dosť a s chuťou sa pustila do neho. Mäso bolo pekne upečené: zvonku chrumkavé, vnútri krásne ružové, slaninka bola tip-top, avšak burger bol pre môj jazyk šialene korenený. Neviem, či sa niekomu len pošmykla ruka alebo nie som zvyknutá na ochucovacie štandardy, ale musela som ho zapiť poriadnymi dúškami vody. Inak nemám výhrady, roztopený syr aj pribalený dressing ho skvele doplnili. Och, len škoda, že zeleniny v ňom nebolo viac.  


Toto považujem za jeden z top pokrmov minulého mesiaca. Cloud bread navrstvený s fazuľou v paradajkovej omáčke a avokádom! Výnimočne chutná kombinácia! Naviac pokropené citrónom to celé pôsobilo osviežujúco , ideálny obed na horúci letný deň. Ak ste ešte neprepadli čaru oblačných žemlí, bezpodmienečne to napravte! Sú variabilné, dajú sa využiť na milión spôsobov, výborne znášajú mrazničku, preto si ich pokojne možno pripraviť do zásoby a postupne vyťahovať v čase potreby. 
P.S. Oceňte prosím servírovanie, dalo mi zabrať a je jedným z minima, ktoré sa mi celkom páčia. 


Konečne na ne došlo! Moje prvé tohtoročné broskyne! Teraz fičím na kôstkovom ovocí, takže sa pripravte na nálož broskýň, marhúľ a nektariniek! Toto ovocie je niečo, na čo sa teším celý rok a v lete sa ho neviem objesť. 


Ale nezabúdam ani na grilovaný banán. A keď už, tak s plnou parádou! Kolegyňa mi podarovala domáce sušené ovocie: jablká, hrušky, pomelo, pomarančovú kôru a čerešne, preto som ho okamžite musela vyskúšať a teda putovalo do tejto tvarohovej misky. Spolu s tromi druhmi orieškových masiel! Pretože jedno nikdy nie je dosť. 



Najjednoduchšie veci sú tie najlepšie, aka keď sa vám ani za svet nechce variť, tak si pripravte šalát. 


Ale no tak, viete, že bez baklažánových mini pizzí by to nešlo.



Jedna núdzovka v práci: tvaroh, jablko a paleo raw tyčinka v príchuti kešu/kokos. Žiadne sladidlá, len oriešky, datle, všetko prírodné a surové. Sladké ako.. cecok (prepáčte za výraz, lepší mi nenapadol), nič pre moje zuby, ale keď sa zmieša s neutrálnym tvarohom je to lahôdka. Veľa ku šťastiu mi netreba.


A teraz je často v akcii aj mango! Keby som mohla, dám "like".


No a po kôstkovom ovocí ma opantalo najnovšie aj čučoriedkové šialenstvo. Najlepšie je skombinovať to dokopy. Viete ako to je: nemôžem sa ráno rozhodnúť na čo mám chuť.. tak šup tam so všetkým!


Lidl zdravím a posielam do horúcich pekiel. Nedávno zase prišli s novinkou v podobe cestovných balíčkov s orieškami a sušeným ovocím. V angličtine na to existuje krásny výstižný výraz trail mix, ktorého definícia je "A mixture of dried fruit and nuts eaten as a snack food, originally by hikers and campers". Voľný preklad pre angličtinou nepobozkaných: zmes sušeného ovocia a orechov, ktorý sa konzumuje ako snack, pôvodne turistami a táborníkmi. Čo znamená že po ňom siahnete, keď potrebujete rýchlo dodať energiu, je hneď poruke a netreba sa o nič starať. 
K dispozícii sú hneď štyri varianty: berries = bobule, grains = zrná, fruits = ovocie a exotic = exotika.


Ja som zatiaľ otvorila iba jeden sáčok, konkrétne Fruits, pretože ten sa mi najviac hodil k ďalšiemu novinkovému produktu z pultov v obchode, na ktorý som mala zálusk už dlhšie. Viete, že otestujem asi každú limitovanú edíciu ochutených mliek od Müllera a tak ani Mango nebolo výnimkou. Opäť, sladké ako.. cecok, ale chutné bolo, to áno. Možno sa vám bude zdať mangové mlieko ako priveľká streštenosť, ale keď si vezmete ostatné jogurtové nápoje, tie sú tiež v milión ovocných príchutiach. Taký jahodový kefír nikomu nepríde čudný. Tak prečo by nemohla existovať príchuť mango? 







Dúfam, že ste nezmeškali môj príspevok na geniálny >>oblačný sendvič s údeným lososom a šošovicovou pomazánkou<<, pretože to bolo ďalšie top jedlo posledných dní. Asi nemá zmysel ospevovať ho tu znova, radšej sa pozrite rovno na príspevok a nechajte sa zlákať. Podstatné je, že zvyšky som použila aj na ďalší deň a prichystala si tak neodmysliteľnú misku do práce. Naviac a avokádom a brokolicou. Zelená je úžasná!


Napriek úvodným rozpakom a absencii slov som na napokon celkom rozpísala, nemyslíte? Komentár ku všetkému potrebný nie je, misky prekypujúce ovocím a orieškami hovoria jasne za seba. Je to niečo, čoho sa nevzdám nikdy, som na nich závislá a dokonalejšie raňajky si neviem predstaviť. K tomu ostatnému som povedala snáď všetko podstatné a tak mi neostáva nič iné, len sa s vami rozlúčiť. Dnes tu toho bolo neúrekom a nekončíme, zložku sa mi nepodarilo vyčistiť celú, nejaké tie snímky ešte čakajú na zverejnenie. Ale o tom zase niekedy nabudúce. 

pondelok 12. júna 2017

Plnené šunkové mešce so šošovicovou pomazánkou

Už to v predchádzajúcich článkoch padlo niekoľkokrát. Nabádam vás, aby ste niektoré moje recepty využili trebárs na letnú grilovačku, ako pohostenie pre väčší počet ľudí. Lenže keď sa zíde kŕdeľ hladných krkov, nikdy to nie je len o hlavných jedlách. Poznáte to. Nejaká oslava alebo len maličké posedenie, ale bez rôznych jednohubiek, chuťoviek, predkrmov sa to nikdy nezaobíde. Tam balíček čipsov, miska s arašidmi, tuto dóza s koláčmi, načatá čokoláda, tyčinky a lákadlá, ktoré človek vlastne ani nechce jesť, ale keď to už tam raz je.. a siaha po nich bezmyšlienkovite. A nezatĺkajte, viem, že je to pravda! Ale nebojte sa, nikoho nemienim súdiť, naopak, keďže sme len ľudia a viem, ako to chodí, prinášam vám aspoň alternatívu, ktorá je chutná a nechcem povedať, že zdravá, ale určite plnohodnotnejšia a telu prospešnejšia, ako balíček lupienkov. Okrem toho, zasýti na dlhšie a siahnete len po jednom-dvoch kúskoch, nebudete mať neustále potrebu sa napchávať. Aj keď, je to dvojsečná zbraň, pretože tieto milé mešteky sú nielen vizuálne príjemné, môžu stať dokonca návykovými.
Využila som do nich moju >>domácu šošovicovú nátierku<<, takže sa bežte podívať, ako na ňu a smelo ju aplikujte na tieto balíčky. Okrem nej ukrývajú ešte syr, pretože bielkoviny a tuky, to je to čo žalúdok dokonale uspokojí a kyslé uhorky. Poriadne jednohubky sa nezaobídu bez kyslých uhoriek. Aspoň v našej rodine. Tam to bola klasika: koliesko rožku či bagety, natrieť prevažne taveným syrom, na to domáca údená klobása a navrch uhorka. Preto som si na ne spomenula: ak už vytvoriť novú generáciu chuťoviek, tak nech majú aspoň čosi z tých starých, nech to nie je pre stravníkov totálny šok. Ale to bude asi aj tak.
  • zaúdená dusená šunka, čím väčší podiel mäsa, tým lepšie (moja 96%)
  • domáca šošovicová pomazánka, viď recept v odkaze vyššie - množstvo podľa potreby
  • chuťovo výrazný syr - napríklad Balkánsky, nakrájať na kocky s veľkosťou sústa
  • kyslé uhorky, nakrájané na kolieska
  • paradajky, na servírovanie, ako príloha - môžeme ich pripraviť i ako šalát bokom
Každý plátok šunky štedro potrieme porciou nátierky, na to uložíme kôpku syra a uhoriek a zabalíme do balíčka, respektíve mešca. Zabezpečíme špáradlom proti otvoreniu a podávame na koliesku paradajky - lebo efekt sa počíta. 







Ja som žiadne posedenie neusporiadala, iba ak by som chcela oslavovať ďalší ubíjajúci deň v práci. A to som skutočne nemala v pláne. Ale to mi nebránilo mešteky nastrkať do misky a užívať si ich pri klávesnici. Ja viem, nemá sa to, idem sa hanbiť do kúta. 



Vy sa však nehanbite, rozhodne sa pustite do prípravy a prekvapte hostí, či napríklad len partnera. Je to milé a vtipné, roztomilé, akurát tak do pusy na jedno zahryznutie (no dobre, možno na dva, sú pomerne veľké) a skrývajú samé dobroty. Nie je ich extrémne veľa, takže sa navzájom nebudú biť, ale sú výnimočné sami o sebe, preto im ani nič navyše netreba. A hoci to vypadá komplikovane a možno trochu honosne, v skutočnosti sú hotové mihnutím oka. Presvedčte sa na vlastnej koži! 

piatok 9. júna 2017

Letný šalát s grilovanou nektarinkou

Leto, slnko, teplo, záhradné posedenia, áno, konečne je tu to nádherné obdobie. Škoda, že si ho môžem vychutnávať maximálne cez víkend, pretože inak trčím v práci. Ale to má tak drvivá väčšina z nás. Navyše, zákony schválnosti fungujú lepšie, ako tie obyčajné fyzikálne, preto sa často stáva, že akurát cez voľno je počasie totálne nanič. Ale meteorológovia na nasledujúce dni hlásia pekne, takže budem vzývať všetky vesmírne sily, aby sa to splnilo. S faktormi uvedenými v prvom riadku sa môj organizmus nalaďuje na aktuálnu vlnu a chutia mu iné veci, ako povedzme v zime. To je logické a prírodou dané. Preto nemám v úmysle sa tomuto vnútornému kódu brániť a poslúchnem. Napríklad tým, že budem bachor pchať haldami šalátu, čerstvou zeleninou, ktorá pri troche šťastia nie je od koreňa k vňati napumpovaná chemikáliami, sezónnym ovocím (broskyne, marhule, nektarinky! tak veľmi ste mi chýbali!!) a surovinami, ktoré nepotrebujú tepelne spracovať, alebo len minimálne a dajú sa konzumovať na studeno. Pretože to je to, o čom zrejme všetci budeme snívať. O tomto a mrazených pochúťkach v čase najväčších horúčav. Napriek tomu, že dnešný šalát obsahuje len pár základných surovín, poriadne ma oslovil a tak chcem svoje nadšenie zdieľať s vami. Hovorila som to predtým, ale zopakujem to znova: kedysi som mala obrovský problém stotožniť sa s myšlienkou kombinovať slané jedlá, predovšetkým tie obedové so sladkými zložkami. Ovocie v iný čas ako na raňajky? Nemysliteľné! Človek je však tvor v neustálom vývoji, čo mu vyhovovalo v pondelok, nemusí už v stredu večer. Takže aj moje názory sa menia, čo môže byť benefitom pre vás, pretože tým pádom vám môžem prezentovať širšie možnosti receptov a tipov do kuchyne. Dúfam, že z toho máte aspoň trochu radosť.

Na jednu porciu:
  • 1 nektarinku
  • štipku škorice
  • ¼ avokáda
  • 3 plátky zaúdenej šunky (96% podielu mäsa)
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • 1 ČL balzamikového octu
  • trochu talianskeho korenia
Nektarinku prekrojíme napoly, poprášime škoricou a na grilovacej panvici z oboch strán ugrilujeme, kým sa neobjaví charakteristická vzorka. Voliteľne môžeme na panvici opiecť aj plátky šunky (hlasujem za!). Na tanier rozložíme listy šalátu, pofŕkame ich octom, ochutíme korením a premiešame. Na šalát uložíme nakrájané avokádo, šunku a grilovanú nektarinku. Opäť môžeme ochutiť octom či korením a podávame. 






Čo poviete? Veľmi svieži, letný a hravý šalát, jednoduchý ako facka, zato tak chutný. Ak ste leniví, či nemáte čas zdržiavať sa s postávaním pri sporáku, grilovanie sa dá vynechať a ovocie použiť čerstvé, ale tých pár minút si skúste nájsť, neoľutujete. 
Ako ste na tom vy so slano-sladkým párovaním? Je vám proti srsti alebo plne vyhovuje vašim maškrtným jazýčkom? 

štvrtok 8. júna 2017

Oblačný sendvič |Cloud-wich| s údeným lososom a šošovicovou nátierkou

Čo sa stane, keď si spomeniem na jeden druh suroviny, ktorý sa už dávno neobjavil v mojom jedálničku? Snažím sa to dohnať a celý týždeň nejem nič iné. A čo sa stane, keď sa odrazu rozhodnem konečne podľahnúť marketingovým trikom a vhodím do košíka tovar, po ktorom mi srdce už dlho piští, ale vždy váham nad jeho kúpou (z rozličných dôvodov, nebudem ich všetky uvádzať)? Vytvorím si závislosť a z jednorázovej záležitosti na vyskúšanie sa pokojne môže vyvinúť nebezpečný zvyk. A čo vtedy, keď sa oba tieto faktory spoja dohromady? Vtedy vznikne jedno úžasné jedlo, na ktoré som hrdá a skáčem 10 metrov nadšením podeliť sa oň s vami. A beda vám, ak nebudete moju eufóriu zdieľať rovnako, nájdem si vás a budem nepríjemná a poriadne dôrazná v presvedčovacích metódach. Tak si to rozoberme, o čo vlastne ide?
Nuž, v podstate, o pár základných surovín, lenže tie vytvárajú tak dokonalé spojenie, že viac prídavkov im ani netreba. Zabudnutou surovinou z úvodného riadku je šošovica. Nielenže som z nej cez víkend pripravovala >>soccu/pizzu s brokolicovým základom a šampiňónmi<<, jedným vrzom som jej uvarila takmer až nechutné množstvo a vytvorila domácu pomazánku, niečo na štýl hummusu. Neskromne podotknem, že sa podarila parádne, má dokonalú roztierateľnú konzistenciu, cítiť v nej nádych tahini a trochu kyslosti a pikantnosti, no nepotláčajú chuť samotnej šošovice.
Údený losos je niečo, čo som v obchode držala v rukách toľkokrát, že to až nie je zdravé, ale vždy som ho vrátila späť do regálu s povzdychom, že snáď, keď na ňom bude oranžová nálepka. Aj takto označené balenia napokon skončili na rovnakom mieste s odôvodnením, že ak sa mi žiada rybu, lepšie bude rozmraziť tú, čo mám sto rokov v mrazáku, prípadne zlikvidovať konzervy v komore. To je môj večný problém: nakupujem do zásoby, bojím sa, že by sa raz mohlo stať niečo nepredvídateľné a ja nebudem mať čo do úst, využívam skoro všetky možné akcie - veď čo keby nastal ekonomický prevrat a všetko by odrazu stálo miliónkrát toľko a potom to vypadá tak, že moja časť chladničky a mrazničky praskajú vo švíkoch, nestačím to konzumovať, ale som natoľko lakomá šporovlivá, že nevyhodím nič ani za svet a proste neviem kedy prestať.
Ale! Nejaká časť môjho mozgu proste usúdila, že teraz je ten správny čas sa na všetko vykašľať a ten jeden onálepkovaný balíček preniesť až k pokladničnému pásu. Toto rozhodnutie na jednej strane ľutujem, na druhej nie. Nepamätám sa, či som údeného lososa jedla už i pred mojou návštevou v Nórsku (tam som si na ňom pochutnala pri hotelových raňajkách), ale vedela som, že to bude cesta do pekiel. Zase jedna z lások na prvé zahryznutie. Zase z tej kategórie, ktorá ľudí stavia na dva fronty: buď ho milujete alebo je vám vyslovene odporný. Očividne, som v tej prvej skupine. Lenže teraz budem mať potrebu si ho dopriať častejšie a ako som už stenala vyššie, tá nekresťanská cena! Musím zájsť za predsedom a hodiť reč na tému môjho platu.. Ale tieto informácie sú vám úplne nanič, takže sa namáham zbytočne.
Poslednou vecou, ktorá celé veľdielo uzatvára je oblačný chlieb/žemľa, na ktorý som už skladala ódy v mnohých predchádzajúcich článkoch. Ak hľadáte nízkosacharidovú alternatívu pečiva, toto je dokonalá voľba. Je zložený v podstate len z dvoch surovín, dobre drží tvar, ale zároveň je mäkký a vláčny, takže naň možno natrieť akékoľvek pomazánky a skvele znáša skladovanie v mrazničke, čiže vám nič nebráni pripraviť si ho na horšie časy. To je len niekoľko jeho výnimočných vlastností, ale nemôžem sa im dopodrobna venovať, už tak som toho napísala tóóóľko, že ak ste sa dočítali až sem, gratulujem, máte výdrž. Odmenou nech vám je recept!

Oblačný sendvič s lososom:
  • 2 oblačné žemle >>recept<< 
  • 2 PL šošovicovej nátierky - postup nižšie
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • 4 plátky údeného lososa
  • koliesko citrónu
Šošovicová pomazánka:
  • 1 hrnček šošovice, v suchom stave
  • 1 strúčik cesnaku
  • trochu olivového oleja na panvicu + 1-2 PL do nátierky
  • 1 kopcovitú ČL tahini
  • mlieko na zriedenie podľa potreby - dodá jemnejšiu chuť, ale postačí aj voda z varenia šošovice
  • 2 ČL jablčného octu
  • 1 PL worchestrovej omáčky
  • talianske korenie podľa chuti
  • granulovaný cesnak podľa chuti
Šošovicu zalejeme vodou a cez noc necháme napučať. Na druhý deň ju scedíme a pridáme do rajnice k oleju a posekanému cesnaku. Zľahka opečieme a podlejeme vodou. Varíme do zmäknutia. 
Hotovú ju prenesieme do vysokej nádoby, vlejeme ocot, olej, mlieko alebo vývar a worchester, ochutíme tahini pastou, korením a cesnakom. S tekutinami opatrne, radšej dávame spočiatku menej, konzistenciu môžeme priebežne regulovať. Ponorným mixérom zmixujeme na hladkú hmotu. Okoštujeme a v prípade potreby doladíme chýbajúcou pochutinou. 


Zostavíme sendvič tak, že oba krajce štedro natrieme pomazánkou, na ňu umiestnime šalátové listy a navrch lososové plátky. Pokropíme ich citrónovou šťavou a podávame s kolieskom citrónu na ozdobu a extra porciou pomazánky a šalátu bokom. 







Pomazánka je variabilná, dá sa nielen natierať na pečivo, ale využiť i ako dip k pečenej zelenine či grilovanému mäsu (tip na letné párty), ak ju zriedime ešte o niečo viac, pokojne ju podávajte ako kašu, možností je neúrekom, som presvedčená, že i sami prídete na to, ako ju spracovať. V tom prípade, neváhajte ma informovať, rada sa dozviem niečo nové. 
Ó a údený losos, náramne sa k šošovici hodí, nie je také neobvyklé ryby párovať práve s touto strukovinou. Ak teda naozaj nemáte odpor k morským živočíchom a neodrádza vás, že na prvý pohľad vypadá ako surový, dajte mu šancu, pochutnáte si. 

utorok 6. júna 2017

Socca pizza s brokolicovým základom a opekanými šampiňónmi

Myslím, že to bolo pred tokom tak touto dobou, čo som naplno objavila kúzlo strukovinovej múky a placiek Socca z nej pečených >>prvýkrát TU<<. Zdá sa, že je to nejaká sezónna záležitosť, pretože som si na ne opäť spomenula teraz, po dlhšom čase. Chýbali mi, ich skvelá chrumkavá chuť, dokonalý podklad pre akúkoľvek nátierku, odhrýzať z nich ako prílohu namiesto pečiva. A čo ešte ich transformácia na pizzu! >>šošovicová TU<<, >>šunková TU<<. To je to, čo mi napadlo ako prvé. Už keď som vyrábala >>brokolicovo-avokádové pesto<<, preblesklo mi mysľou, že by bolo zaujímavé použiť ho namiesto tradičného paradajkového či menej bežného, ale tiež lahodného smotanového základu. Veď kto povedal, že pizza nemôže byť natretá prakticky čímkoľvek? (Taliani búchajú hlavou o stenu a zapaľujú pochodne). Okrem toho, určite pôsobí ľahšie a sviežejšie než práve prvé dve zmieňované voľby, čiže je ideálnejšou alternatívou pre horúce letné dni. Recept som oproti pôvodnému zmenila, teda sa nejedná ani tak o pesto, skôr o krém, nátierku, ale to ničomu neprekáža. Druhá vec je, čo na tento základ položiť? Keďže zeleninová zložka je obsiahnutá v ňom, chcelo to niečo z iného súdka. Ak ma poznáte, prekvapím vás (ale nie až tak veľmi), nevybrala som si syr! Šokujúce, viem. Moje myšlienkové pochody sa uberali skôr iným smerom - s brokolicou sa mi, ktovie prečo, spájajú aj šampiňóny, respektíve hríby obecne (napokon, dokázala som to aj v >>tejto<< polievke s nimi). Opečené na panvici a obalené jemne skaramelizovanou balzamikovou omáčkou, to môžem! Vypracovala som teda víziu dokonalej kombinácie všetkých zložiek, chýbalo už iba podujať sa na akciu a rozpáliť rúru. Tak sa pridajte a čítajte:

Šošovicová Socca/pizza:
  • ¾ hrnčeka šošovicovej múky
  • ¾ - 1 hrnček vody
  • 3 PL ochuteného oleja
  • 1 ČL talianskeho korenia
Brokolicová nátierka = základ (asi nespotrebujete celý):
  • zhruba ¾ uvarenej brokolice
  • 2 PL ochuteného oleja
  • talianske korenie podľa chuti
  • mletý koriander podľa chuti
  • 1-2 ČL jablčného octu
  • 1 kopcovitú ČL dijónskej horčice
Balzamikové šampiňóny:
  • 250 g čerstvých baby šampiňónov
  • trochu oleja na panvicu
  • 2-3 PL balzamikového octu
  • talianske korenie podľa chuti
  • granulovaný cesnak podľa chuti
Šošovicovú múku zmiešame s vodou a olejom, ochutíme korením a necháme minimálne 30 minút odstáť, aby nasiakla tekutinou a vyformovala hustejšie (ale stále dobre tečúce) cesto. To vlejeme do okrúhlej formy na pečenie, pobúchame ňou o pracovnú dosku, nech sa rovnomerne rozleje a vložíme do rúry vyhriatej na 220 °C. Pečieme 25-30 minút, kým povrch nie je zlatistý a pevný, ale dávame pozor na okraje, pizza ešte pôjde do rúry. 

Medzitým pripravíme brokolicový základ: uvarenú brokolicu umiestnime do vysokej nádoby, prilejeme olej a ocot, ochutíme koreninami a horčicou a pomocou ponorného mixéra zmixujeme na hladkú hmotu. 

Šampiňóny očistíme a nakrájame na polovice či plátky. Vložíme ich do panvice s olejom, posypeme korením, osmažíme a vzápätí podlejeme balzamikom. Na miernom plameni opekáme do zlatista, kým ocot nezhustne a nevytvorí na povrchu hríbikov lepkavú glazúru. 


Na predpečenú pizzu nanesieme štedrú dávku brokolicovej nátierky a na povrch rovnomerne rozložíme hotové šampiňóny. Plech vrátime naspäť do rúry a dopekáme ešte 10-15 minút, kým socca nie je dokonale chrumkavá na okrajoch a v strede pevná tak, že sa po nakrájaní dá bez problémov držať v ruke, bez toho aby sa rozpadla.  






Nechápte ma zle, že ja som sa rozhodla vynechať na tejto pizzi syr neznamená, že sa tým musíte riadiť. Naopak, som dokonca všetkými dvadsiatimi za to, aby ste v záverečnej fáze pri dopekaní celé veľdielo bez zaváhania zasypali priehrštiami trebárs cheddaru, eidamu, nivy - po čom vám len srdce piští! Ja som si však chcela vychutnať sladkasto-kyslé šampiňóny a výrazne horčicovú brokolicovú nátierku v celej svojej paráde. A neľutovala som, i keď patrím k obrovským milovníkom akýchkoľvek syrov od výmyslu sveta (ale to dobre viete). 

pondelok 5. júna 2017

Vajcia v oblakoch s Cheddarom a nivou

Možno ste to postrehli, možno nie, neviem, ako dobre sa orientujete vo svete food blogov. možno je to nakoniec len záležitosť "Keto komunity". V každom prípade, strhol sa obrovský rozruch a krik okolo najnovšieho výmyslu zvaného Cloud eggs/Eggs in clouds, čiže v preklade niečo ako vajcia v oblakoch. Ľudia sa predbiehajú v snahe vymyslieť niečo nové, zábavné, inšpiratívne s väčším či menším úspechom. Ja ako tvor ľahko ovplyvniteľný som sa, samozrejme, dala zlákať a podujala sa túto najnovšiu vychytávku vyskúšať na vlastnej koži. Najprv som tento príspevok vôbec nechcela publikovať. Preto mi trochu dlhšie trvalo ozvať sa a stále váham, či to nebude kontraproduktívne. Vec sa má takto: chuťovo je to fajn, veď čo by bolo zlé na vajciach s dvomi druhmi syra! Bohužiaľ, opäť pokrivkávam na forme. Tieto vajíčka v oblaku sa majú piecť voľne na plechu, nie v nejakej forme. Siahla som po nich však z dôvodu, že moje "cesto" bolo príliš tekuté a bála som sa, že by sa celé roztieklo po povrchu. Po druhé, opäť som prešvihla vhodný čas vybrania misiek z rúry, preto sa žĺtky upiekli viac, ako by mi bolo milé. Preto som si zaumienila, že v blízkej budúcnosti akciu podniknem znovu, tak ako sa má a budem dúfať, že dosiahnem lepšie výsledky. Preto tá moja nerozhodnosť. Ak by sa totiž recept podaril, určite by som vás o tom informovala. Ale, čo ak sa prejaví moje zlé lenivé ja a nikdy sak tomu neprinútim? Potom by ste boli ukrátení o malý tip, ako obyčajné vajcia prezentovať v trochu hravejšej forme (bola by to vlastne taká škoda? Ťažko povedať, nechám na váš úsudok). V podstate ide o primitívnu záležitosť. Základom je totiž, iba oddeliť bielka od žĺtkov, vyšľahať ich na tuhý sneh, zmiešať so syrmi a hodiť na plech. Do tohto obláčika usadiť ostávajúce žĺtko a upiecť. Hotovo, zázrak je na svete! Hovorím však, že sa jedná skôr o jednorazovú záležitosť, prípadne situáciu, kedy by ste chceli niekoho prekvapiť trochou inovácie. Myslím si, že taká syrová omeleta z panvice je rovnako chutná (veď do nej idú tie isté ingrediencie), naviac je menej prácna a ja mám práve rada, keď sa vajcia trochu pripečú a sú chrumkavé. To isté platí o volských okách, okrem dokonale tekutého žĺtka, ktoré v tomto prípade viem oveľa lepšie ustriehnuť, je chrumkavé bielko tá druhá vec, ktorú mám na nich rada. Teda záverom, oplatí sa podstúpiť celú túto "tortúru" šľahania a pečenia? Raz, pre zábavu, áno. Na bežné raňajky či obed? Zrejme nie. Pre blogové účely? Definitívne! Preto sa do toho vrhnem znovu. A vy si zatiaľ prečítajte ako na to (i keď som už všetko prezradila) a prípadne skúste sami. V tom prípade stopercentne dajte vedieť, čo si myslíte a ako sa vám príprava podarila. Opakujem, postup uvediem, ako som ho skutočne robila, ten originálny sa mierne líši a do budúcna ho upravím.
  • 2 vajcia - žĺtka a bielka zvlášť
  • 25 g Cheddaru
  • 25 g nivy
  • pár koliesok póru - zelenej šasti
  • trochu talianskeho korenia
  • olej na vymazanie foriem
Bielka oddelíme do veľkej misy a vyšľaháme na tuhý sneh. Do nich primiešame nastrúhaný Cheddar a nivu a na drobno nasekanú zelenú časť póru. Ochutíme korením a opatrne zapracujeme, aby sneh nestratil svoju vzdušnosť. Hmotu obozretne vložíme do pripravených keramických misiek a snažíme sa uprostred urobiť jamku, kam neskôr položíme žĺtko. Formy vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 3-5 minút, kým povrch nespevnie. Do jamky opatrne prenesieme žĺtko a znovu vrátime do rúry, kde dopekáme 3 minúty, kým obláčiky nie sú tuhé a držia formu, ale žĺtok je ešte tekutý (dobu regulujte podľa vlastných preferencií, ja som sa pozabudla a piekla dlhšie). Misky necháme trochu vychladnúť a následne vyklopíme. Podávame s čerstvou zeleninou {a toastmi, ak konzumujete}. 



Moja príprava do práce, bez cestovných nádobiek to proste nejde. 



Popísala som toho neúrekom už na úvod, dokonca sa niekoľkokrát opakovala, preto to už tristopiaty raz robiť nebudem, podotknem len, že vás nechcem odradiť od toho, aby ste si tieto vajcia v oblakoch pripravili. Chutia dobre, to bez pochýb, kolega na ne dokonca lačne pozeral, keď som vyťahovala z mikrovlnky. Ich idea sa nesie v duchu Cloud bread = oblačných chlebíkov/žemlí, ktorým som úplne prepadla a už ste mali možnosť na blogu ich vidieť niekoľkokrát. Takže ak sa vám tento koncept páči, rozhodne choďte do toho! A týmto to ukončujem, pretože budem mať zase tendenciu nadrístať slohovú prácu o ničom - čo sa mi stáva, keď mám pracovať, no namiesto toho veselo prokrastinujem na blogu. 
Majte sa, nádherný začiatok týždňa prajem!

štvrtok 1. júna 2017

Dusený bažant na rozmaríne

Bažant. Áno, čítate dobre. Takéto kráľovské mäso som mala možnosť ochutnať a vlastnoručne pripraviť. Dlho na mňa čakalo v mrazničke, kde sa ocitlo zásluhou môjho otca. Jeho kolegyňa má muža poľovníka a keďže od samej radosti nevie, čo s ním a kam ho napratať, rozdáva ho na všetky strany. A oco ho zase s radosťou prepustil mne. Sprvu som bola v šoku, preboha, bažant?! Čo s ním? Ako ho spracovať? Bude mi vôbec chutiť? Toľko otázok mi vírilo hlavou, ale nakoniec som dospela k záveru, že ak je dosť dobrý, aby si na ňom v minulosti pochutnávali príslušníci kráľovského dvora, pre jednu IT konzultantku nebude o nič horší. Už to chcelo zvoliť len vhodnú metódu. Keď sa jedná o hydinu, konkrétne stehenné časti, preferujem pečenie v dostatku vody, teda vlastne skôr dusenie. Je s tým menej práce, para si robí svoje a môžem sa popri tom venovať iným veciam, stačí občas zdvihnúť pokrievku/otvoriť rúru, doliať vodu, ak je potrebná, skontrolovať, nechať si stiecť sliny po brade od nedočkavosti a nechať čas, nech aplikuje svoje zázračné vlastnosti. Spôsob by bol, teraz pochutiny. Neviem čím to je, ale s "divokejšími" druhmi zvierat mám spojený práve rozmarín. Už som s ním pripravovala napríklad zajaca >>TU<< a >>TU<< a bol mimoriadne chutný, preto som stavila trochu na istotu. Celkom tradične by sa núkala možnosť bažanta na víne, ale ja ho do varenia nepoužívam. Ak už, tak vínny či balzamikový ocot ako náhradu. A ten som zvolila i tentokrát. Nuž a to je v podstate všetko. S prílohou som si starosti nerobila, obľúbený hlávkový šalát zaberal podstatnú časť našej preplnenej chladničky (prevažne mojou zásluhou, Nika tam má toho oproti mne zlomok.. niekedy mám nutkanie ísť jej nakúpiť 😁), takže stačilo premiešať s výpekom z panvice a podávať. Samozrejme, takto vo veľkom varím najmä preto, aby som si mohla viac chodov nosiť do práce. Preto to inak, ako bez škatuliek nešlo. Netreba ani ohrievať, rozobrané mäso sa dá pokojne konzumovať i na studeno. Avšak, rozhodne je lepšie vychutnať si ho teplé a čerstvé.

  • 2 horné aj dolné stehná z bažanta (plus kopec iných odrezkov, ktoré som ani nedokázala identifikovať) 
  • 1 veľkú cibuľu
  • trochu olivového oleja
  • 2 ČL sušeného rozmarínu
  • 1 ČL provensálskych byliniek
  • ½ ČL mletého korenia 4 farieb
  • 1 ČL údenej papriky
  • 1 ČL domácej vegety
  • 2-3 PL balzamikového octu
Cibuľu nasekáme nadrobno a na oleji vo woku osmažíme do sklovita. Pridáme mäso a zo všetkých strán ho opečieme, nech dostane trochu farby. Ochutíme rozmarínom, provensálskymi bylinami, korením, vegetou a paprikou. Podlejeme octom a dobre premiešame, aby sa všetky pochutiny rovnomerne rozdistribuovali.


Následne do woku prilejeme také množstvo vody, aby bol celý bažant zakrytý. Privrieme pokrievkou a na miernom až strednom plameni dusíme minimálne hodinu a pol, ideálne i viac, kým sa mäso poľahky neoddeľuje od kosti. Stav priebežne kontrolujeme a dolievame vodou. Takých 15 minút pred koncom však už tekutinu necháme zredukovať, len aby ostalo trochu šťavy na podávanie. Servírujeme s ľadovým šalátom ochuteným obľúbenou zálievkou a lyžicou cibuľového výpeku. 





Viem, prvý dojem môže vyvolať trochu paniky, bažant nie je úplne bežným druhom hydiny, po ktorej siahneme, ale ak sa náhodou dostanete k príležitosti zadovážiť si ho, bežte do toho! Mäso je trochu tuhšie, než kuracie, veľmi podobné husi či kačke, ale ak sa dostatočne dlho varí, nie je problém dosiahnuť požadovanú mäkkosť a šťavnatosť. 
Ešte mi nejaká dávka v mrazničke ostala, znamená to teda, že môžem skúsiť trochu viac experimentovať, poblúdiť na internete a nechať sa inšpirovať. Samozrejme, ak to bude stáť za to, rozhodne sa to dozviete. Tak čo, dali by ste sa nahovoriť?