Šošovicové kari s kokosovým mliekom

Často hovorím, že sa na nejaký recept chystám už dlho, ale v tomto prípade je to dlhooooo predlhoooo. Fakt neviem prečo mi toľko trvalo opätovne sa do neho pustiť, keď som vedela, že inak ako s úspechom to nemôže dopadnúť. Ak je tam hustá kokosová omáčka, som namotaná ako liana okolo Tarzanovej ruky. Asi to bolo tým, že som si tak nejak vždy povedala, že si to kokosové mlieko šetrím na niečo vzácnejšie, pompéznejšie, kreatívnejšie. Chyba! A ešte aká! Tento pokrm je veľkolepý v svojej jednoduchosti. Dobre, krásy mnoho nepobral, ale ja mu to s ľahkým srdcom odpúšťam. Ošemetný je však samotný názov. Inšpiráciu som síce čerpala z receptu, ktorého názov obsahoval slovko kari, áno, červená kari pasta je jednou zo surovín, ja si však pod týmto pojmom predstavím niečo iné. Dané jedlo je skôr akoby prívarkom?? (možno), čudným gulášom? Ono je to vlastne úplne jedno, hlavne, že som sa rozplývala blahom. Mimochodom, do indického kari asi ťažko pôjdu typicky slovenské dubáky, všakže? Ale mne nedalo ich nezapracovať. Šošovica a poctivo nazbierané a sušené dubáčiky, to k sebe pasuje ako Kremienok k Chocholúšikovi, Pat k Matovi, sedem trpaslíkov k Snehulienke a podobne. Ale to som sa zase raz zbytočne rozrečnila, venujme sa radšej vareniu.

• ¾ - 1 hrnček šošovice, v suchom stave 
• trochu masla
• 1 cibuľu
• 2 strúčiky cesnaku
• 1 ČL červenej kari pasty (kto má rád ostrejšie jedlá, pridá viac)
• podľa chuti dubákového korenia
• veľkú hrsť sušených dubákov
• 1 plechovka (400 g) kokosového mlieka

Šošovicu na noc namočíme. Na druhý deň prepláchneme, precedíme a na chvíľku odložíme bokom. Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a takisto necháme odležať. Cibuľu nakrájame nadrobno a na masle orestujeme. Pridáme strúhaný cesnak, kari pastu, dubákové korenie a premiešame. Do rajnice pridáme šošovicu, poriadne ju zmiešame v masle a necháme málinko opražiť. Zalejeme kokosovým mliekom (celkou plechovkou - vodnatou aj tuhou časťou, ak sa zložky separovali) a privedieme k varu. Prihodíme scedené dubáky a varíme, kým sa tekutina nezredukuje na požadovanú konzistenciu. Mala by pripomínať čosi ako prívarok (ale každému jak je libo). Hotovo, podávame horúce, ale pozor na jazyk varovala som vás!

Do nehostinného počasia ako stvorený! Sýty pokrm, ktorý na to síce nevypadá, ale zaženie hlad na dlhé hodiny. Kokosové mlieko je bohaté na tuky, ktoré aj v malom množstve dodajú poriadnu dávku energie. Šošovica poskytne kopec prospešných látok, minerálov, vitamínov a tak (odborníci by vám o tom vedeli rozprávať) a dokonalá bodka stelesnená v hríbikoch nadmieru poteší chuťové receptory . Žalúdok plesá črevá neskôr už menej a my sa smejeme nečasu za oknom ako keby nás za to platili. Či nie? 😀😀

Čokoládové lekvárové keksíky s odtlačkom palca

Debilnejší názov pre tieto vynikajúce keksíky som vymyslieť nemohla, ale z angličtiny sa to náramne ťažko prekladá (pre znalých: chocolate jam thumbprint cookies). Pôvodom to však nie je recept spoza veľkej mláky, ale údajne od severných Švédov, kde je známy pod pojmom hallongrottor, v doslovnom preklade "jahodová jaskyňa". Nech to znie ešte hlúpejšie, ako môj nadpis, opis je presný a výstižný, pretože tieto koláčiky majú v strede priehlbinu, jamku, jaskyňu vyplnenú marmeládou. Tradičné švédske sú síce vanilkové, ale to by nebolo ono, keby sa nevynašlo milión iných verzií a vylepšení, preto som sa nebála pridať do cesta kakao a zapečatiť lekvár pred vytečením čokoládovou polevou. Len tak na okraj, dnes som celý deň zbierala od kolegov komplimenty a so spokojným srdcom počúvala citoslovce "hmmmmm, ooooooch" a podobne (vážne, samotný predseda mi osobne vystrúhal poklonu). Pre vás to znamená, že nemáte čakať ani sekundu a vrhnúť sa na prípravu.

Och a mimochodom, práve čítate môj

Neplánovala som to, ale toto je vskutku najdokonalejší recept, ktorým som mohla osláviť ďalší míľnik blogu. Dúfam, že sa vám bude páčiť.

Na 50 keksíkov:

• 226 g masla
• 1 hrnček kryštálového cukru
• 1 vajce
• 1 ČL vanilkového extraktu
• 2 hrnčeky hladkej múky
• 1 ČL prášku do pečiva
• ½ hrnčeka holandského kakaa
• 1 malý pohár jahodového džemu
• 100 g čokolády na varenie
• maslo podľa potreby - len toľko, aby bola čokoláda tekutá
• cukrárske zdobenie

Rúru predhrejeme na 180 °C a vyložíme dva plechy papierom na pečenie. Vo veľkej mise zmiešame maslo a cukor do hladkej a nadýchanejšej hmoty (mne to ide najlepšie varechou). Pomocou mixéra zašľaháme dnu vajce a vanilkový extrakt. Do inej misy preosejeme múku, kypriaci prášok a kakao, dobre premiešame a sypkú zmes pridáme do maslovej hmoty. Najprv varechou, neskôr rukou vymiesime hladké cesto, ktoré sa celkom odliepa od stien nádoby. Pomocou rúk z cesta formujeme guľky s veľkosťou ping-pongovej loptičky a ukladáme ich v rozostupoch na pripravené plechy. Pomocou palca (preto keksíky s odtlačkom palca) v strede vytvoríme jamku a plechy umiestnime do rúry.

Pečieme takých 10 minút, ale v polovici pečenia nezabudneme koláčiky skontrolovať. Cesto pravdepodobne nafúkne, preto ešte raz zvýrazníme priehlbinu uprostred (prosím vás, tento raz už nie prstom, to by ste rýchlo skončili na pohotovosti!). Dopekáme podľa potreby, záleží to od vlastností rúry.

Hotové keksy necháme vychladnúť a následne každý jeden naplníme lyžičkou lekváru. Pripravíme si polevu rozpustením čokolády a masla nad parným kúpeľom. Lyžičkou umiestnime čokoládu na vrstvu džemu a ešte kým je tekutá, povrch posypeme ľubovoľnými ozdobami. Necháme úplne stuhnúť a potom podávame!

Keksy u nás v práci i u spolubývajúcej zabodovali na celej čiare a preto ako ste sa, podobne ako ja, už pustili do vianočného pečenia, zaraďte ich do repertoáru. Budete za hviezdu! Príprava nie je náročná, hranie sa s cestom je celkom vtipné, veď kedy inokedy si môžete pripomenúť detstvo a modelovanie z plastelíny. Zaboriť palce do čokoládovej hmoty, to prináša určité potešenie. U mňa určite, tak prosím, povedzte, že nie som jediná šibnutá. Na finálnom zdobení naozaj nezáleží, ale čím farebnejšie, tým viac poteší i oko a keksy sa budú skvelo vynímať na prestretom stole. 

"Stejky" z červenej kapusty {Red cabbage steaks}

Piekla som veru už všelijakú zeleninu, ale šupnúť len tak do rúry kapustu mi ešte nikdy nenapadlo. Na internete však dnes nájdete úplne všetko a i tento nápad pochádza z útrob siete. Chystala som sa naň až príliš dlho, ani neviem, prečo som toľko otáľala. Zrejme som vždy našla niečo, o čom som bola presvedčená, že vás viac chytí za srdce. Škoda, pretože toto bola opäť vydarená akcia, nenáročná ako na prípravu, tak použité suroviny. Prezentácia (ako inak) pokrivkáva, preto mi (znovu) odpustite nevydarené fotky.

• ½-¾ malej kapusty 
• balzamikový ocot podľa potreby
• pár lyžičiek sladkej čili omáčky
• granulovaný cesnak
• niekoľko plátkov masla
• 100 g chrenovej cícerovej pomazánky

Kapustu nakrájame pozdĺž hlúbika na hrubé plátky. Tie uložíme na plech s papierom na pečenie, pokropíme octom a čili omáčkou, posypeme cesnakom a obložíme maslom. Vložíme do vyhriatej rúry a pri 180 °C pečieme 30-40 minút, podľa toho, ako veľmi chrumkavé stejky chceme. Nezabudneme aspoň raz obrátiť a hotové servírujeme napríklad s cícerovou pomazánkou (v príchuti chrenu).

Ako ste vy využili tretiu adventnú nedeľu? Keď človek pozrel von oknom, akoby bol začiatok októbra, vonku veľké a husté kvapky, príroda si zase z nás uťahuje. Sneh a zimu nemám rada, ale dážď v decembri je mi vyslovene odporný. Takto to bola iba papučová kultúra a minimum produktívnej činnosti. Aj na vás to vplýva podobne?

Tortilla de Remolacha (Španielska tortilla z červenej repy)

To som tak zase nevedela, čo od samej radosti na obed. Červená repa sa už hlásila o slovo a ja by som jej ho aj rada dopriala, akurát som chcela prísť už s niečím inovatívnejším, než sú cvikľové čipsy. Ó, áno, to je môj ďalší objav. Už niekoľkokrát po sebe som si dopriala na tenučko nakrájané plátky repy pečené v rúre, ktoré sa podobajú takmer na čipsy, keď odhadnete správnu dobu ich pobytu v tak nehostinnom prostredí. Na druhej strane, bolo by načim spracovať i vajcia.. A náhle ma osvietilo. Na blogu ste už mali tú česť vidieť tradičný španielsky recept na tortillu de patatas, kde sa vlastne jedná o zemiaky z panvice zaliate rozšľahaným vajíčkom. Niečo ako hrubšia zeleninová omeleta. Ak by vás to zaujalo >>klik sem<<, ale upozorňujem, že je to príspevok ešte z dávnej prehistórie blogu. Ako to teda spolu súvisí? Zemiaky som vymenila práve za repné "čipsy" a milí moji, to bola lahôdka! Nič komplikované, minimum surovín a pritom výborný obed. Nechajte sa pozvať:

• 2 väčšie červené repy 
  
• trochu masla
• šťavu z 1/2 citrónu
• podľa chuti bylinkovej soli
• 2 vajcia
• zhruba 1 ČL provensálskych byliniek a oregana

Repu očistíme a nakrájame na tenké plátky. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie, pokropíme citrónovou šťavou, osolíme a obložíme maslom. Pečieme vo vyhriatej rúre 25-30 minút, kým nie sú chrumkavé. V priebehu určite aspoň raz otočíme. Hotovú cvikľu umiesnime do panvice, zalejeme rozšľahanými vajciami ochutenými oreganom a provensálskou zmesou a najlepšie pod pokrievkou smažíme, kým vajcia nie sú spevnené. ¡Buen provecho!

Verili by ste tomu, že sú presne dva týždne do Vianoc? Je až nepredstaviteľné, ako ten čas letí. Sotva som dnes ráno vstala, už je večer a mne celý deň ubehol ako z rýchlika. Nuž, čas strávený za sporákom akoby sa riadil inými fyzikálnymi zákonmi. 

Tekvicové muffiny zo šošovicovej múky

V zápale nedeľného pečenia som si spomenula aj na obľúbené muffiny zo strukovinovej múky a povedala si, že keď už mi naplno beží rúra, nebude od veci spáchať niečo pečené aj na obed do práce. Okolnosti chceli, že mi na balkóne nástojčivo pišťala polovica Hokkaido tekvice, preto bolo rozhodnuté a dopriala som jej osud byť súčasťou muffinového cesta. Aby nebolo príliš hutné a betónové, uskutočnila som experiment pridať do neho radšej sneh, než vajce v celku a poviem vám, hypotéza sa potvrdila ↠ keď sú tieto košíčky horúce, majú mäkučkú štruktúru a takmer sa rozpadajú 👌👌. Po vychladnutí, jasné, stávajú sa kompaktnejšími, ale práve preto ich odporúčam jesť minimálne teplé, aby to v zimnom počasí dobre padlo a ohrialo naše vnútro. Tekvica im okrem chuti dodá skvelú farbu a ak ich povrch posypeme jadierkami, dostaneme navyše aj chrumkavý element na záver. Znie to fantasticky, čo poviete? Preto iba neslintajte a pripravte si ich spolu so mnou!

Na 9 košíčkov:

• 1 hrnček šošovicovej múky (pomletá šošovica v suchom stave) 
• ⅓ hrnčeka mlieka
• ¼ hrnčeka oleja
• 1 ČL prášku do pečiva
• ½ ČL kuchynskej sódy
• 1 vajce - žĺtko a bielko zvlášť (ja som mala z pečenia medovníkov ešte jedno zvyšné bielko, tak som urobila sneh z dvoch, ale myslím si, že pokojne stačí i jedno)
• ½ tekvice Hokkaido
• 1 ČL škorice
• trochu masla
• ¼ - ⅓ hrnčeka mlieka
• hrsť tekvicových jadierok na posypanie

Hokkaido umyjeme, zbavíme jadierok a pokrájame na malé kúsky. Rozložíme na plech s papierom na pečenie, obložíme maslom, poprášime škoricou a vo vyhriatej rúre pečieme 15 minút, kým nie je mäkká. Pomocou ponorného mixéra ju s maslom z plechu a mliekom rozmixujeme na hustejšie pyré. 

Kým sa pečie tekvica, pripravíme cesto: vo veľkej mise zmiešame šošovicovú múku s práškom do pečiva a sódou, prilejeme olej, mlieko a žĺtok. Všetky suroviny dobre premiešame a doplníme hotovým tekvicovým pyré. Z bielka vyšľaháme tuhý sneh, ktorý potom opatrne zapracujeme do cesta. Zľahka, aby nepadlo a potom ho lyžicou dávkujeme do pripravených muffinových košíčkov. Posypeme tekvicovými jadierkami (ale napríklad aj vlašskými orechmi, tie by k nim tiež pasovali). Muffiny pečieme vo vyhriatej rúre pri teplote 180 °C tak 20-25 minút, kým špajdľa umiestnená do stredu nevyjde suchá a povrch nie je zlatistý. Necháme minútku-dve vychladnúť a vyklopíme z formičiek. Podávame teplé!

Ako dopadol dnešný Mikuláš? Našli ste si nejaké dobroty? Alebo iba uhlie? Ja som zrejme celý rok poslúchala, pretože mne sa pošťastilo a na stole ma čakal balíček plný ovocia. Ďakujem spolub-- Mikulášovi! za krásne prekvapenie. 

Americké perníčky/medovníčky {Gingerbread Cookies}

Neviem si predstaviť lepšiu príležitosť ako prísť s príspevkom na perníčky než v predvečer svätého Mikuláša. Je to tematické a symbolické viac než by sa patrilo, tak budem dúfať, že ho oceníte. Ostatne, moji kolegovia v práci sú len dôkazom, že stojí za to vyskúšať ich a pustiť sa do pečenia. Pretože medovníky, tie sú na rade vždy ako prvé, aby stihli zmäknúť. Na moje počudovanie, podľa referencií degustátorov, tieto sú mäkké hneď a v kuchynke mizli rýchlosťou teplých rožkov. Alebo banánov za socialistických Vianoc; neviem, nemám z vlastnej skúsenosti, ale tak sa hovorí. Neberte to ako samochválu, len strohé konštatovanie.
Prosím, ospravedlňte úbohé prevedenie, na to, že sa považujem za umelecky založenú dušu sú tieto výtvory skôr potvorami, než esteticky ladiacimi dielami. Zdobenie nie je moja silná stránka a bude to chcieť ešte mnoho a mnoho rokov praxe, než s nimi budem aspoň trochu spokojná. Zatiaľ však, oceňte aspoň tento recept, ktorý nie je klasickým domácim, ale spoza veľkej mláky, kde sa suroviny tradične uvádzajú na objemové jednotky. Snáď to nebude na prekážku.

• 1 ½ - 2 hrnčeky hladkej múky (množstvo variuje, treba počítať aj s podsypávaním dosky a valčeka)
• ½ ČL kuchynskej sódy
• 1 ČL perníkového korenia
• ½ - 1 ČL škorice
• 6 PL masla izbovej teploty
• ¼ hrnčeka hnedého cukru
• ⅓ hrnčeka medu
• 1 žĺtko
• cukrárske polevy (buď biela domáca alebo farebné z obchodu, v mojom prípade tuby od Dr. Oetkera)  

Do misy preosejeme múku, sódu, korenie do perníka, škoricu a dobre premiešame. V inej miske varechou zmiešame zmäknuté maslo s cukrom do svetlejšej nadýchanej hmoty. Pridáme tekutý med a žĺtok. Ručným mixérom vyšľaháme, kým ingrediencie nie sú dobre skombinované. Do tejto hmoty po častiach primiešavame sypké suroviny. Najprv pracujeme s varechou, postupne cesto vymiesime rukou, kým sa úplne neoddeľuje od stien nádoby. Možno bude potrebné pridať viac múky.

Hotové cesto vyvaľkáme na jeden veľký obdĺžnik s hrúbkou, čo ja viem, 5 mm a pomocou vykrajovačiek z neho vykrajujeme ľubovoľné tvary. Jednotlivé perníčky v menších rozostupoch ukladáme na plech s papierom na pečenie. Potrieme ich zvyšným bielkom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 8-12 minút v závislosti od hrúbky cesta a vlastností samotnej rúry. Po upečení medovníčky necháme úplne vychladnúť a ozdobíme cukrárskou polevou podľa nálady a fantázie.

Detiská, dúfam, že ste celý rok poslúchali a zajtra si nájdete čižmičku preplnenú dobrotami. Ak náhodou nie, môžete skúsiť podplatiť Mikuláša a čerta týmito medovníkmi. Alebo viete čo? Kašlite na sladkosti a radšej si dajte niekoľko kúskov z čerstvo upečeného plechu. Do Vianoc ešte dlho, takže ak ich zjete všetky, máte čas upiecť nové. 

Horúci banánový split

Poznáte dezert Banana Split? Ide o sladkosť, ktorú často nájdete v jedálnych lístkoch reštaurácií po celom svete. Pozostáva z banánu prerezaného po dĺžke, vanilkovej, čokoládovej a jahodovej zmrzliny, čokoládovej či karamelovej polevy, nasekaných orieškov a povestnou čerešničkou navrchu. Podáva sa v predĺženej miske, nazývanej i loďka. Takže, nepadla som na hlavu tento typicky letný dezert podávať v zime? Mám naň zálusk už dlhšiu dobu a konečne sa mi v chladničke objavili všetky ingrediencie vhodné k spotrebovaniu. Ako inak, transformovala som recept k obrazu svojmu, namiesto zmrzliny využila tvaroh a banán šupla do rúry, aby do žalúdka padlo aspoň niečo trochu teplé. A čo poleva? Môžem iba ďakovať (a zároveň vlastne preklínať) Monike G. >>link<<, že som okamžite znásilnila kreditku a objednala si limitovanú edíciu mandľového masla s perníkovým korením. Je tekuté, na dresingy ako stvorené a priam kričí po Vianociach. Pasovalo to k receptu ako zadok na šerbeľ a preto neváhajte a objednávajte. Kým ešte sú, lebo ich vykúpim všetky ja..

• 1 banán
• vaničku (250 g) tučného tvarohu
• škoricu
• 2 bohaté ČL mandľového masla (či iného orieškového, alebo i čokoládovej, karamelovej polevy)
• hrsť posekaných orieškov (alebo aj sušeného ovocia)

Banán v šupke po dĺžke narežeme, do vnútra vsypeme škoricu, zabalíme do alobalu a dáme do vyhriatej rúry piecť na 10-15 minút. Do misky vyklopíme tvaroh, naň uložíme banánové polky oddelené od šupky, prelejeme polevou a posypeme priehrštím orechov/sušeného ovocia. Okamžite podávame, nech banán celkom nevychladne.

Objednané z LifeLike: >>odkaz<<

Škorica, perníkové korenie, orechy, môže byť niečo viac vianočné? Asi sa dostávam do nálady. Ono to inak ani nejde, keď v obchodoch strašia čokoládoví Mikulášovia a čerti už od septembra, trhy sú v plnom prúde, na uliciach, vo výkladoch, všade gýčová výzdoba a v rádiu už tu i tam zaznie vianočná pesnička. Chýba už iba snehová pokrývka, ale na moju radosť, to zatiaľ nehrozí a ja som si dnes do sýtosti užila krásne slnečné lúče. Škoda, že to netrvalo dlho, súmrak nastáva príliš skoro a to nám do zimného slnovratu ešte pár dní ostáva. Nedá sa nič robiť, zapáľte druhú adventnú sviečku, vezmite do ruky misku s horúcim banánovým splitom a trochu sa pred zhonom a hektickým obdobím rozmaznávajte.