Tvarohový šalát s Romanescom, šampiňónmi a Kalamata olivami

.. a kyslými uhorkami! Ak existuje majonézový, či v zdravšej verzii jogurtový, šalát, prečo by nemohol existovať tvarohový? Také boli moje myšlienkové pochody pred otvorenou chladničkou a pri rentgenovaní obsahu mojich poličiek v nej. Ak ma poznáte, správne predpokladáte, že príprava nostalgického zemiakového v tomto prípade nehrozila ani náhodou, zostavovala som ho podľa toho, čo bolo aktuálne k dispozícii, potrebovalo spotrebovať a zdalo sa aspoň trochu vhodné napchať do jednej misky tak, aby sa dané komponenty nebili. Myslím si, že sa mi podarilo vyhútať veľmi úspešnú a príjemnú verziu, preto sa nebojím prezentovať vám ju na blogu.
Vezmime to po poriadku. Hlavnou zložkou v tomto pokrme je romanesco karfiol/brokolica, s ktorým som sa stretla prvýkrát a testovala ho hneď v niekoľkých receptoch. Prvý je k dispozícii >>TU<< , na ten tretí ešte príde rad, počkajte si.
Ďalej som sa nechala zlákať hubovou sezónou, keď už ľudia nehovoria o ničom inom a keďže som k dispozícii nemala hríby nazbierané priamo z hory, situáciu zachraňovali aspoň šampiňóny z obchodu. Osmažené na masle, s trochou balzamika, ktoré okolo nich vytvorilo lepkavú sladkastú vrstvu, také mám najradšej a bez rečí museli skončiť v šaláte.
Ak som už načala tému spomínaním na ten majonézový, žiadny sa nezaobíde bez kyslých uhoriek, čo je v tomto jediný spoločný menovateľ. Zdalo sa mi ako vhodná príležitosť zakomponovať doň časť otvoreného pohára domácich od mamky. Nesiaham po nich často, pretože väčšinou si neviem rady, čo s nimi, sú pomerne špecifické a nehodia sa úplne ku všetkému. Aspoň pre mňa, neviem, možno vy ich ujedáte na pravidelnej báze. V tom prípade mi skúste dať tip na osvedčené kombinácie.
Posledným zaujímavým vylepšením sú marinované kalamata olivy - jednak ich tmavou farbou trochu prebijú tú prevažne zelenú, po druhé, svojou slanosťou celé dielo ochutia a tak nemusíme hútať nad siahodlhým zoznamom korenín, ktoré do taniera pridať.
Ostatne, čo sa toho ochucovania týka, aby som si celú situáciu ešte uľahčila, tvaroh som použila v príchuti Feta/sušené paradajky, ktorý pochádza z gréckeho týždňa v Lidli a je naozaj lahodný. Trochu kyslastý, takže s uhorkami tvorí dokonalý pár a zafarbený na oranžovo, preto sa nepozastavujte nad čudesným vzhľadom výsledného šalátu. A tým sme vlastne na konci. Jednoduché, ale chutné, hravé, vyvážené, bohaté a výživné.

• niekoľko ružičiek romanesca
• 4-5 šampiňónov
• trochu masla
• 1 PL balzamikového octu
• 1 ČL dubákového korenia
• ½ ČL thajskej čili omáčky
• 2 sterilizované kyslé uhorky
• 10 ks kalamata olív (marinovaných, polosušených)
• 50-100 g tvarohu (ochuteného - Feta a sušené paradajky)
• soľ a mleté čierne korenie podľa vlastného uváženia, petržlenová vňať + na ozdobu

Romanesco rozoberieme na ružičky a uvaríme na skus. Šampiňóny očistíme, nakrájame na plátky a vložíme do panvice s roztopeným maslom. Ochutíme dubákovou soľou a orestujeme, kým nepustia trochu tekutiny. Podlejeme balzamikovým octom, čili omáčkou a smažíme, kým nie sú zlatisté a lepkavé. Uhorky nakrájame na kolieska, kalamata zbavíme kôstky (ak ju obsahujú) a posekáme. 

Uvarené romanesco, šampiňóny, uhorky i olivy preložíme do misky, zmiešame s tvarohom a posypeme soľou či korením, ak sa nám žiada. Na záver pridáme petržlenovú vňať a podávame. 

Pred pridaním tvarohu a zmiešaním:

Všetko v jednej kope: 

Na záver by som rada podotkla, že sa striktne nemusíte držať receptu. Nemáte ochutený tvaroh? Dajte obyčajný! Polosušené olivy? Postačia aj čierne či klasické zelené. Je romanesco vo vašich obchodoch nedostupné? Nahraďte ho karfiolom či brokolicou, ono je to vlastne i tak len ich kríženec. Alebo uvarte oboje a bude to skoro to isté.. 😁Nazbierali ste si v hore čerstvé huby? Dnu s nimi, budú ešte lepšie! Chcete sa viac priblížiť klasike? Pridajte hrášok, mrkvu, cibuľu, v podstate čokoľvek, po čom vám hrdlo ráči. Tieto zeleninové šaláty sú vďačné a variabilné a v podstate akési šrotovníky, pomocou ktorých sa elegantne môžete zbaviť nadbytočných zásob z chladničky. Verím však, že ak sa rozhodnete pre túto konkrétnu verziu, banovať nebudete, pretože je výborná. Všetky zložky spolu príjemne ladia a sú vo vzájomnej harmónii. Naozaj!

"Kysnuté" bochníčky z banánovej múky plnené sušenými paradajkami

O mojej dlhej ceste k dokonalej náhrade múky a pečiva z nej som už čo to popísala. Nie raz, nie dvakrát, ale hneď v niekoľkých príspevkoch. Počas tohto procesu som objavila niekoľko alternatív, ku ktorým sa mienim vracať. Jednak sa mi osvedčili božské oblačné žemle, druhým zázrakom sú výrobky z orechovej múky, konkrétne arašidovej, ktorú som si kupovala niekedy koncom minulého roka a postupne som ju spracovávala. Neviem si ju dostatočne vynachváliť, no, bohužiaľ, minule som narazila na dno vrecka a tak sa mi naskytla príležitosť otvoriť ďalšie, tento raz so štítkom banánová múka! Arašidovú, túto i plantejnovú (čaká na otvorenie), som si zaobstarala naraz s tým, že ich budem testovať a skúšať, ako sa s nimi pracuje, ktorá funguje najlepšie a rozhodnúť sa medzi nimi o víťazovi. Týmto však zoznam nekončí, na liste mám ešte napríklad takú jemnú mandľovú, kokosovú a podobne. Preto sa máte na čo tešiť, ak vás podobné informácie na netradičné produkty zaujímajú.
Späť ale k múke banánovej. Bez mučenia priznávam, že po otvorení som bola v rozpakoch hraničiacimi so sklamaním. Čakala som, že ma odrovná nádherná banánová vôňa, ako je to v prípade arašidovej, kde vás okamžite dostane do kolien aróma orieškov. Tu sa tento efekt nekonal, navyše zmes vo vrecku vôbec nevypadala vábne, bola podivne sivo-hnedej farby a dokonca by som povedala, že zapáchala. Teda, neviem. Vyslovene nesmrdela, ale nedá sa to opísať, k ničomu prirovnať. Dobre nevadí, nedajme sa oklamať prvým dojmom, to ešte nič nemusí znamenať. V priebehu pečenia som postrehla druhú významnú vlastnosť: banánová múka je strašne suchá. Tekutinu nasaje ako špongia, takže množstvo mlieka v recepte na bochníčky som musela upravovať a myslím si, že ešte stále to bolo málo, cesto by znieslo nakoniec o ďalšiu dávku naviac. Neberiem to tragicky, ako hovorím, púšťala som sa do týchto exotických zmesí s vedomím, že budem musieť experimentovať, vylaďovať, upravovať. V neposlednom rade je, samozrejme, dôležité, aj akým spôsobom s ňou naložíme. Ja som sa pustila do celkom neprebádaných vôd a zvolila na rozbeh asi ťažšiu voľbu, pretože som sa snažila pripraviť napodobeninu kysnutého cesta. Toto dobre nefunguje dokonca ani pri celozrnných obilninových múkach (ražná, pohánková a podobne), preto to bol skutočne risk. Mala som však v chladničke ešte pol kocky droždia z pečenia >>makových buchiet<<, preto mi prišlo škoda nevyužiť ho. Nie som natoľko trafená, že by som očakávala dokonalú repliku kysnutých buchtičiek, takže v konečnom dôsledku nie som s finálnym produktom nespokojná.
Ako som už spomínala, aj na snímkach máte možnosť to vidieť, bochníčky sú poriadne popraskané, na povrchu akoby suché, neskutočne chrumkavé. Trochu mlieka naviac by možno tento stav vyriešilo, avšak, mne to dokonale vyhovovalo. Schválne som ich nechala v rúre o tri minúty dlhšie, krehká kôrka je to, čo som mala na chlebe odjakživa rada. Vnútro však ostalo pomerne hutné a husté, možno i trošku nedopečené, pri krájaní mi na noži ostali drobné omrvinky, ale to pripisujem na vrub mojej nedočkavosti, pretože som bola hladná ako Čenkovej deti na tretej strane a krájala som ich hneď po vybratí z rúry. Vychladnutím tento problém odpadá a striedka je príjemná a kompaktná, ozaj, vylepšená sušenými paradajkami, ktoré som pridala do cesta. To som vám ešte ani nestihla oznámiť, ale z nadpisu ste to zrejme vydedukovali. Spomenula som si totiž na už takmer prehistorický recept na >>chlebík plnený paradajkami<<, ktorý mi bol prvotnou inšpiráciou pri výrobe toho dnešného. Určite pôsobia ako vítaná surovina, ktorá bochníky oživí a dodá im príjemnú chuť. Pretože, bohužiaľ, v ceste po banánoch ani stopy. Rovnaký tón, ktorý sa na vás vyvalí po otvorení vrecka múky je cítiť v chlebe. Viem si predstaviť, že sa nájdu ľudia, ktorý by sústo vypľuli a striasli sa od hnusu. Na druhej strane, sú jedinci, ako ja, ktorí nemajú nijaké očakávania a ich jazykové receptory prijímajú sústa bez predsudkov. Takže za seba môžem s čistým svedomím povedať, že mi chutili. Najviac som si užila chrumkavú kôrku a, prirodzene, schované sušené paradajky a potom i šunku a syr, ktorými som malé krajce obložila. Tu odporúčam nešetriť na kvalite, keď už máte mať k chodu obyčajný chlieb s niečím, nech to "niečo" aspoň za to stojí. A moja údená šunka vysokej kvality s lahodným krémovým syrom, tomu hovorím adekvátny doplnok týchto jedinečných netradičných bochníkov.
Ak teda budete mať možnosť dostať s k banánovej múke, možno ju súste najprv pridať do menej riskantného jedla, aby ste si na ňu zvykli, pri druhom pokuse však rozhodne poďte do týchto "kysnutých" žemličiek. Možno budete veľmi príjemne prekvapení. Ostatne, ja a môj žalúdok hlásime spokojnosť.

Na tri bochníčky:

• 250 g banánovej múky
• 220 ml mlieka (možno neuškodí ešte o niečo viac) 
• 20 g čerstvého droždia
• ½ ČL soli
• ½ ČL medu
• 5-7 sušených paradajok v oleji (domáce, od mamky, ďakujem! 💖)
• 1 a ½ až 2 PL oleja z paradajok
• sezam na posypanie
• obloha na záver podľa ľubovôle (krémový syr, dusená šunka, hlávkový šalát so zálievkou)

Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie a pridáme med. Premiešame a na teplom mieste necháme 15 minút odpočívať, kým nevzíde kvások. V mise premiešame múku a soľ a následne dnu nalejeme aktivovanú zmes mlieka a droždia. Pridáme olej a rukami vypracujeme hladké cesto, ktoré sa odliepa od stien misy. Do hmoty zapracujeme nakrájané paradajky a poriadne prehnetieme. cesto prikryjeme utierkou a na teplom mieste necháme kysnúť minimálne hodinu, kým o niečo nezväčší objem. Táto zmena však môže byť len veľmi nepatrná. Ak povrch výrazne popraská, znamená to, že cesto absorbovalo priveľa tekutiny a je na zváženie, či pridať ešte mlieko naviac. 

Bochník znovu premiesime a vyformujeme tri buchtičky, ktoré sa akurát vojdú do otvorov 6 dielnej formy na pečenie, ktorú sme vytreli olejom a poprášili múkou. Povrch namažeme olejom a posypeme sezamom. 

Formu vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 20-30 minút, podľa toho, ako veľmi chrumkavý chceme povrch. Bochníky sú hotové, keď na špajdli umiestnenej do centra neostanú výrazne veľké hrudky cesta.

Chlebíky necháme mierne vychladnúť (budú sa lepšie krájať) a na záver doplníme oblohou podľa vlastného uváženia. 

Ja, ako večný experimentátor, nemám žiadne predsudky a hoci sa neubránim istým predpokladom, nerobí mi problém ich prehodnotiť, prispôsobiť sa situácii a zhodnotiť ju reálne, podľa okamžitého stavu, nie podľa toho, čo som očakávala. Takže za seba ešte raz opakujem, ja tieto "kysnuté" mini chlebíky považujem za úspešné, minimálne, čo sa týka konzistenie. Chrumkavý povrch, hutná striedka, ktorá dokonale poslúži ako plocha, ktorú tak či onak plánujete obložiť ďalšími surovinami, moment prekvapenia, keď natrafíte na znamenité sušené paradajky, tieto bochníky nie je na škodu vyskúšať. Len s tým upozornením, že po banánoch nie je ani stopa. Čo je na jednej strane plus, pretože múku môžete používať i do takýchto slaných jedál, ak však priamo chcete sladké banánové pečivo, budete nútení do neho vtrepať skutočné čerstvé banány. 

A týmto môj extrémne dlhý a ktovie či vôbec prínosný, príspevok končím. Majte sa a pečte!

Baklažánový burger s Gorgonzolou a cibuľovým čatní / chutney

Chutney či čatní, neviem, nakoľko je tento pojem už udomácnený, aby som ho mohla používať v poslovenčenej forme, v každom prípade, som si istá, že ho poznáte a nestretávate sa s ním prvýkrát. Najčastejšie sa pripravuje v ovocnej verzii, no tá cibuľová mu úspešne šliape na päty a je nemenej populárna. Ja som sa, ako inak, nechala nalákať na ďalší tématický týždeň v Lidli a uchmatla si jeden pohár tejto cibuľovej netradičnej lahôdky. Už som párkrát pripravovala vlastné, ale viete, ako to je. Človek je tvor lenivý a tak sa stane, že niekedy proste vyhrá pohodlnejšie riešenie a uchýli sa k polotovarom. Ak to nie je pravidlom, prečo nie, raz za čas na spestrenie jedálnička je povolené urobiť výnimku.
Už keď som ho kupovala, bolo mi jasné, do akého pokrmu poputuje predovšetkým. Náplň do burgra! Baklažánového, samozrejme, veď ma poznáte. Pravdepodobne to na dlhé obdobie ostane ako voľba číslo jedna, keď sa budem rozhodovať, čo použiť namiesto klasickej žemle. Veď sa tak skvele osvedčil! Ak ste to ešte neskúsili, šup-šup, okamžite napraviť a nechať sa zlákať.
Sladučké chutney si do páru pýta naopak niečo slané, čo by ho trochu zneutralizovalo. Na tento účel je vhodný nejaký výraznejší syr, hlavne taký, ktorý sa vplyvom tepla nádherne roztápa. Aby vytvoril zároveň lepidlo celého burgra a baklažán mal možnosť niečo z neho vsiaknuť do svojej dužiny. Vytvorí to tak kompaktnú zostavu, od ktorej sa nebudete môcť odtrhnúť.
Trochu fádny chod, keď pozostáva v podstate len z troch ingrediencií? Ani náhodou! Treba vziať do úvahy, o aké komponenty sa jedná. Ak sú príliš výrazné a jedinečné, nie je nutné doplňovať ich, ba až potláčať inými. Žiadúce je maximálne navýšiť obsah vitamínov a pripraviť si naviac šalát z čerstvej zeleniny. Akýkoľvek listový, zamiešať doňho čo je v sezóne alebo čo neskonale milujeme a záležitosť je vybavená, môže sa servírovať. Ocenia najmä všetci časovo vyťažení, čo nemajú ani sekundu nazvyš.

• ½ baklažánu
• trochu bylinkovej soli
• olivový olej
• 1-2 PL cibuľového čatní
• 50 g Gorgonzoly (alebo iného syra s modrou plesňou)
• niekoľko hrstí listového šalátu (rukola, hlávkový šalát..)
• zo dve hrste paradajok
• štipku korenia na grilovanú zeleninu + 1 PL balzamikového octu + 1 ČL olivového oleja

Baklažán nakrájame na kolieska, posypeme soľou a necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horkastá tekutina. Odsajeme ju servítkou a kolieska rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme ich olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10-15 minút, kým nie sú mäkké. 

Po upečení každé koliesko potrieme vrstvou cibuľového čatní, navrch uložíme kúsok gorgonzoly a priklopíme ako burger. Na minútku vrátime späť do rúry, aby sa syr roztopil a podávame na lôžku šalátu. 

Pripravíme ho zmiešaním rukoly, nakrájaných paradajok a zálievky z octu, oleja a korenia. 

Naložíme na tanier a veselo konzumujeme!

Toto spojenie baklažánu, sladkého čatní a syra vôbec nie je neobvyklé, ostatne, máme možnosť si ho objednať aj v reštauráciách. Nakoniec, takýto burger, ale s kozím syrom som odkukala z jednej brnenskej prevádzky a niekoľkokrát ho úspešne replikovala v domácich podmienkach, s takou či onakou obmenou. A nájdete ho i tu na blogu. Gorgonzola je ale nemenej vhodná voľba, preto odporúčam pustiť sa do prípravy. 

P.S. Nie, Lidl ma nesponzoruje. Ale ak by niekedy náhodou chceli, nebránila by som sa ani trochu 😁.

Tekvicové špízy so šunkou a kalamata olivami

Poznáte tie dni, kedy sa vám nič nechce, najatraktívnejšie zo všetkého naokolo vypadá neustlatá teplá posteľ a posledná činnosť, ktorú by ste chceli robiť, je hrať sa s jedlom? V bruchu vám vystrája symfonický orchester, vy sa konečne dovlečiete pred chladničku a nahádžete do misky prvé, čo pod ruku príde.
No sú také obdobia, kedy, naopak, neváhate obetovať minútku-dve (alebo hodinu či dve..) v kuchyni naviac a dáte si na vzhľade taniera trochu záležať. Alebo to možno nie je z vlastnej vôle, no potrebujete prestrieť stôl pre (menej či viac) významných hostí. Jedlo samo o sebe vôbec nemusí byť až také dychberúce, keď ho však dokážeme prezentovať s patričným pátosom, nikto sa nebude pozastavovať nad tým, že ste vlastne dohromady zostavili tri ingrediencie. V tom je tá genialita: vyvinúť minimum úsilia, ale navonok to vypadá, akoby ste pri práci vypľuli dušu a preliali hektolitre potu (a krvi).
Takže, mala som v pláne prichystať si na obed len jednoduchý šalát, ktorý by obsahoval všetky suroviny nutné k čo najrýchlejšej likvidácii. Pokrájať, upiecť, zabaliť, koniec príbehu. Náhle ma ale osvietila inšpirácia: dá sa to predsa aj zábavnejšou formou! Nielen dospelí, ale aj deti ocenia takúto prezentáciu, veď ktorý drobec by si rád do pusty nestrkal jedlo rukami? Kúsky zeleniny nastoknuté na špáradlách sú na to priam ideálne. Jednak to efektne vypadá, po druhé, nemáte v miske neporiadok, všetko je dobre zabezpečené a úhľadné, netreba sa báť, že sa nám niečo nedopatrením vysype. Víťazstvo na dvoch frontoch.
Samozrejme, už je len a len vo vašej réžii, aké suroviny na špajdle napicháte. Ja mám teraz zase obdobie tekvice, preto bolo jasné ako facka, že bude hlavnou hrdinkou epizódy. Zdrojom bielkovín sa tento raz stala šunka, kvalitná, naozaj plná mäsa. Pre oživenie a bohatejšiu chuť poputovali do špízu slané marinované Kalamata olivy a zeleninovú nálož uzatvárajú paradajky a uhorky. Nepovinný je ešte listový šalát, napríklad taká rukola, ktorá vytvorí lôžko pre naše umelecké dielo a hotovo, môžeme s hrdosťou podávať!

• ¼ tekvice Hokkaido
• plátok masla
• štipka škorice
• štipka granulovaného cesnaku
• niekoľko plátkov údenej šunky
• 10 ks Kalamata olív
• žlté oválne (alebo cherry) paradajky
• uhorky
• zo dve hrste rukoly + 1 PL oleja + 1 ČL balzamikového octu/citrónovej šťavy + bylinkovú soľ

Tekvicu umyjeme, nakrájame na väčšie kocky, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme plátkom masla. Ochutíme škoricou a cesnakom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 15 minút. Pečieme, kým nie je mäkká tak na skus, nie príliš mľandravá, aby držala na špajdliach. 

Šunku nakrájame na pásy, olivy zbavíme kôstky (ak obsahujú), paradajky a uhorky pokrájame na kolieska/kocky s veľkosťou sústa. 

Upečenú tekvicu, šunku, olivy i zeleninu striedavo napichujeme na špajdle, kým nespotrebujeme všetky suroviny. 

Śpízy uložíme na hniezdo rukoly, ktorú sme ochutili zálievkou z oleja, octu a soli. 

Povedzte, nepotešili by aj vás tieto roztomilé a hravé špízy plné lahodných chutí? Sladučká tekvica, výrazné olivy, delikatesná šunka, všetko podporené dávkou vitamínov v čerstvej zelenine. Niekoľko rozličných farieb, od zelenej, žltej, oranžovej po čiernu (a keby sme použili dva druhy paradajok a vpašovali tam i nejaké červené, bolo by to ešte pestrejšie), to všetko na jednom tanieri. Radosť ujedať jednotlivé sústa zo špajdle!

Pečené Romanesco, baklažán a kešu bylinkový dressing Zhoug

Karfolica či brokofiol, proste Romanesco, brat oboch druhov zeleniny spojených do jednej. Údajne najkrajšia zelenina vôbec. Je to síce o vnímaní každého z nás, v každom prípade, s týmto tvrdením sa celkom dá stotožniť. Videli ste naživo alebo aspoň na obrázkoch nádherné fraktály ružičiek tejto rastliny z čeľade Brassicaceae (brukvovité)? Sú fakt ohromné a mňa, osobu, ktorá sa považuje za umelecky cítiacu, opantali svojou geometrickou dokonalosťou. Preto keď som na romanesco natrafila v obchode, konečne som odhodila všetky finančné zábrany a vložila jeden kus do košíka. Bola som zvedavá, ako chutí, či sa viac približuje zelenej sestre alebo bielemu bratovi. Takže: farbou celkom brokolica, chuťou skôr karfiol, pevnosťou a štruktúrou rozhodne druhý menovaný. A tak je vhodný na akúkoľvek prípravu, ktorú by sme zvolili pre oba druhy vyššie zmieňovanej zeleniny. Dá sa variť, dusiť, piecť, zapekať, grilovať, mixovať.. A krásne vypadá, ale to som už písala 😁
Keďže som bola zvedavá na prirodzenú chuť romanesca, nepridávala som k nemu príliš veľa korenín, ktoré by ju mohli potlačiť. Len kúsok údenej papriky a cesnaku, obaliť olejom a upiecť.
Spoločnosť na tanieri mu robil ešte baklažán volajúci o spracovanie a aby celý pokrm nebol fádny a obstál ako jeden plnohodnotný chod, pýtalo si to ešte zaujímavý doplnok. Niečo bokom, trebárs dip či dressing, do ktorého by sa jednotlivé kúsky zeleniny dali ponárať. V takom prípade máte možnosť regulovať množstvo ochucujúcej zložky a sami sa rozhodnúť, akú štedrú dávku si doprajete. Táto bylinková korenistá zmes menom Zhoug má pôvod, ako inak, v orientálnej kuchyni, kam si po inšpiráciu chodím často. K baklažánu sa hodí priam báječne, pretože jeho dužinatá štruktúra mu umožňuje zmes nasať ako špongia, čo je presne to, čo chceme. Pôvodný predpis v zozname surovín síce uvádza iba bylinky a koreniny, ja som však čerstvých vňatí nemala toľko, aby vystačili na solídnejšiu porciu, preto som sa rozhodla objem a vlastne celú nutričnú hodnotu pozdvihnúť pridaním kešu orechov. Mimoriadne dobrá voľba, pretože dressing tak nadobudne krásnu krémovú formu a bude už pripomínať hustejšiu omáčku.

• niekoľko ružičiek romanesca
• 2 PL ochuteného olivového oleja
• 1 ČL údenej papriky
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• niekoľko koliesok baklažánu
• bylinkovú soľ podľa chuti
• Zhoug:
• 1 hrsť čerstvej bazalky
• 1 hrsť čerstvej petržlenovej vňate
• štipku paprikových vločiek
• 1 hrsť kešu orieškov
• ½ ČL mletého koriandru
• ¼ Čl mletého klinčeka
• 1 strúčik cesnaku
• 2 ČL olivového oleja
• 1-2 PL citrónovej šťavy
• 1 PL vody na zriedenie
• štipku soli a korenia

Baklažán nakrájame na kolieska, posypeme soľou a necháme odstáť bokom, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a baklažán rozložíme na plech s papierom na pečenie. Romanesco rozoberieme na ružičky, v mise ochutíme olejom, paprikou a cesnakom a pridáme na plech. Zeleninu pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 15 minút, kým baklažán nie je mäkký a romanesco tak na skus.
Medzitým pripravíme dressing: do vysokej nádoby vložíme čerstvé bylinky, kešu, paprikové vločky, koriander, klinčeky, cesnak a zalejeme olejom a šťavou z citrónu. Pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu. Hustotu regulujeme prípadným prilievaním vody. Na záver dochutíme soľou, korením a čímkoľvek sa nám ešte žiada.
Upečenú zeleninu rozložíme na tanier, prelejeme omáčkou a servírujeme naviac s čerstvou zeleninou, ak chceme.

Ja tieto orientálne prvky milujem, stačí pár surovín, korenín a obyčajné, na prvý pohľad ničím nezaujímavé jedlo sa razom zmení na dokonalú delikatesu. Nebudeme si klamať, napriek tomu, že romanesco vypadá ako hotové umelecké dielo, jazykové receptory sa z neho nezbláznia, hlavne ak ste zvyknutí na pravidelnú konzumáciu brokolice a karfiolu. Pretože je to dokonalý hybrid oboch. Naproti tomu Zhoug omáčka, tá je famózna! Pridaním kešu do obvyklej receptúry sa z nej stáva lahodný korenistý krém, ktorý je cítiť najmä bazalkou a petržlenom, v každom prípade, ich aróma je podčiarknutá jemným náznakom klinčekov, koriandra a citrónu. Veľmi príjemné spojenie najmä s baklažánom, skutočne odporúčam! 

Rukolový šalát so šunkou, figou a Tahini dressingom

Ak ste nezmeškali môj nedávny krátky príspevok o dobrotách z >>Bulharska<<, viete, že okrem mora, pláže a pohody som si popri tom užívala kopec čerstvého ovocia a zeleniny. Vlna nadšenia ma zaplavila najmä z čerstvých fíg, pričom som si mohla vyberať hneď z niekoľkých druhov. Ešte stále intenzívne spomínam na prežité chvíle a najradšej by som sa tam vrátila. Našťastie, v septemberi do našich obchodov prichádza sezóna tohto lahodného ovocia a mám tak možnosť zásobiť na ním, až kým mi nepraskne komora, chladnička a napokon žalúdok (nepriamou úmerou spojené s redukciou objemu peňaženky, respektíve bankového konta..).
Tým, že môj košík prekypuje čerstvými figami, nie je mi ľúto ich využívať aj trochu iným spôsobom, než ich tradične prihadzovať do raňajších jogurtových misiek. Z leta som si preniesla myšlienku vytvárať šaláty, ktoré by boli ozvláštnené práve sladkou ovocnou zložkou. Napríklad môžem odporučiť tento s >>grilovanou nektarinkou<< alebo >>šošovicový s pomarančom<<. Už som predtým popísala ako je to so mnou a mojím vzťahom k sladko-slaným obedom, nebudem sa teda opakovať ako papagáj. Hlavné pre vás je, že tieto kombinácie mi viac nie sú tabu a som tak schopná prezentovať vám množstvo netradičných a hravých receptov. Nevynímajúc dnešný na rukolový šalát s figami, kde bielkovinovú zložku tvorí kvalitná šunka a celkový dojem uzatvára príjemný charakteristický, ale nevtieravý dressing s tahini = sezamovou pastou.
Horkastú arómu rukoly vyrovnáva sladká figa, ktorej chuť je naviac zvýraznená kontrastným spojením so slanými kalamata olivami. Sú polosušené, naložené v oleji a tým ešte viac dominujú v celom pokrme. Aby bol tento šalát plnohodnotnejší, nesmieme zabudnúť na kvalitný zdroj živín, preto radím na šunke nešetriť a zvoliť poctivú, s vysokým podielom mäsovej zložky. Moja mala až 96 % a zvolila som zaúdenú variantu - lebo prečo nie? Správny šalát sa nezaobíde bez dressingu, ktorý dokonale prepojí všetky zložky a tým, že obsahuje tuky, naviaže na seba všetky vitamíny, ktoré sú v nich rozpustné (A, D, E, K). Tým, že Tahini je sama o sebe trochu horká, s rukolou sa nebije, ale aby to nebolo príliš neúnosné, zneutralizujeme ju citrónovou šťavou, ktorá sa tradične k tejto zálievke pridáva. Spojenie oboch dokonale funguje, prečo teda meniť niečo, čo nemá chybu? A tú neurobíte ani vy, ak si uvedený šalát pripravíte.

• 2-3 veľké hrste rukoly
• 1-2 hrste ľadového šalátu
• 1-2 veľké čerstvé figy
• 10 Kalamata olív (naložených v oleji, polosušených - nie je podmienkou, možno ich nahradiť čiernymi či zelenými)
• niekoľko plátkov údenej šunky
• Tahini dressing:
• ¼ šálky tahini pasty (tekutá je ideálna)
• 2-3 PL vody
• 2 PL citrónovej šťavy
• 1 strúčik cesnaku
• 1 PL olivového oleja
• štipku sušeného oregana
• štipku soli a korenia

Šalátové listy umyjeme a rozložíme do veľkej misy. Kalamata olivy zbavíme kôstok a rozhodíme k šalátom. Figy nakrájame na plátky, šunku môžeme na tenké pásiky a pridáme ich do misy. Naaranžujeme podľa ľubovôle a nálady a zalejeme dressingom.

Pripravíme ho nasledovne: do misky nalejeme tahini, vodu, olej a citrónovú šťavu. Pretlačíme dnu cesnak a ochutíme oreganom, soľou a korením. Metličkou prešľaháme, kým sa všetky zložky nespoja a výsledkom je hladká tekutá zálievka. Ak je to nutné, rozriedime ju vodou. 

Dressing nalejeme na šalát a podávame. Tip: možno ho vo vrstvách ukladať do vysokého (zavareninového) pohára a prenášať podľa potreby, napríklad do školy či práce. 

Ak by ste mali tendenciu zavrhnúť tento šalát ako príliš exotický, preplácaný, plný neskombinovateľných chutí, zabrzdite! Garantujem vám, že akonáhle sa zahryznete do prvého sústa a to bude obsahovať zo všetkého niečo, nepríde vám to tak. Dobre, priznávam, že rozličných chutí je hneď niekoľko, ale sú tak v rovnováhe, že nebudete polemizovať o tom, či k sebe pasujú alebo nie. Pretože jednoznačne áno. Bežte teda do obchodu a nakúpte do zásoby posledné figy, pretože inak budete musieť čakať zase celý rok, kým bude ich sezóna. A tak dlho nebudete chcieť trpieť, verte mi!