Šošovicovo-kelový šalát s Guacamole a hummusom

Budete si o mne myslieť, že som čudná, keď prehlásim, že neexistuje nič lepšie ako mix pečenej a čerstvej zeleniny s jedným či druhým dipom/omáčkou/nátierkou/niečím krémovým, do čoho to celé budeme namáčať? A keď sa k tomu pridá niečo výživné navrch, napríklad taká šošovica, vykúzlime poľahky jedlo, ktoré nás napumpuje energiou na celé popoludnie?
Nuž, nebudem si robiť ilúzie, mnohí z vás už dávno musia byť presvedčení, že mi straší vo veži, keď sa preberieme rôznou zmesou mojich predchádzajúcich receptov. O šialené kombinácie nie je núdza, niekomu môžu prísť nielen bizarné, ale i nechutné (#sorrynotsorry).
Toto však nie je ten prípad, spojenie ružičkového kelu a šošovice vôbec nie je neobvyklé. A taký cudzokrajný hummus a guacamole sa postupne udomácňujú aj v našich končinách. Verím, že v mnohých rodinách už možno tieto pochúťky považovať za stálicu. Čo je len dobre! V dnešnom multikultúrnom svete sa to len hemží nezmyselnou neznášanlivosťou a predsudkami, hoci, musím konštatovať, že situácia sa zlepšuje. Mali by sme na tom však stále pracovať, tak prečo si z iných kultúr neprevziať to najlepšie, hoci len v podobe jedla. Indická, turecká, japonská, mexická reštaurácia, nájdeme ich už i v menších mestách a rozhodne majú čo ponúknuť. Nehovorte mi, že ste aspoň raz v živote neochutnali instantné rezance zo sáčku! Aký skvelý vynález z Číny, nemám pravdu (alebo odkiaľ..)?
No ale k podstate veci. V tomto tanieri sa stretol Orient s Mexikom okorenený domácimi vplyvmi a hoci je to na prvé počutie "mimo misu", garantujem, že práve naopak, patrí rovno do misy a to poriadne a kopcom.
Pokrm sa dá servírovať dvomi spôsobmi: skutočne ako šalát, kde všetky suroviny zmiešame dokopy alebo osve, pričom dipy oddelíme bokom. Vzhľadom k estetičnosti som sa vydala druhou cestou, určite chápete.
Ale bez ďalšieho zbytočného odkladu, vrhnime sa už na tento kelovo-šošovicový zázrak s Guacamole - avokádovo-paradajkovou zmesou a hummusom - nátierkou z cíceru.

• ⅓ hrnčeka uvarenej šošovice
• 10-15 ružičiek kelu
• 2 strúčiky cesnaku
• trochu masla
• mletú údenú papriku
• granulovaný cesnak
• kreolské korenie
• mletý koriander
• štipku soli a čierneho korenia
• ½ avokáda
• 1 paradajku
• šťavu z ½ limetky
• zo dve hrste rukoly
• 2 kopcovité PL hummusu (so sušenými paradajkami a bazalkou)

Kel zbavíme spodnej stopky a nepekných vrchných listov, rozpolíme a ochutíme paprikou, cesnakom, koriandrom, koreniami a soľou. Rozložíme na plech s papierom na pečenie a pokropíme trochou limetkovej šťavy. Obložíme maslom a pridáme aj strúčiky cesnaku v šupke. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 10-15 minút, kým kel nie je na skus. Cesnak možno bude potrebovať viac, chceme, aby bol jemne skaramelizovaný a vnútri úplne mäkký.
Ak chceme pripraviť Guacamole, postupujeme nasledovne: Avokádo v miske rozpučíme vidličkou, pridáme paradajku nakrájanú na čo najdrobnejšie kúsky, ochutíme šťavou z limetky, cesnakom, soľou, paprikou a pridáme aj rozpučené a zo šupky vytlačené upečené strúčiky cesnaku. Všetko dobre zmiešame na kompaktnú hmotu.
Do misy uložíme hniezdo rukoly, pridáme upečený kel a uvarenú šošovicu a podávame s Guacamole a hummusom.
Ak pôjdeme cestou šalátu: Zmiešame rukolu, kel, šošovicu, paradajku, ktorú môžeme nechať aj vo väčších kusoch a avokádo, rovnako nakrájané na väčšie časti. Pridáme upečený cesnak, pofŕkame limetkou a hummus použijeme ako dresing. Ak ho chceme tekutejší, rozmiešame ho s trochou vody. Skombinujeme a podávame!

Tieto spojenia rôznych kuchýň ma vždy napĺňajú radosťou, mám pocit, že zo všetkého viem vyťažiť to najlepšie. A ani si neviete predstaviť, aká nadšená som z obyčajného ružičkového kelu! Konečne som ho už po dva razy našla na váhu v Tescu, vďaka za to. Navyše, mamina mi poslala dve sieťky z domu, takže snáď budú v tomto smere moje chúťky aspoň trochu uspokojené. 

Verte mi, nemohla som sa tejto misy dojesť, veď avokádo a hummus? Bože, zase som hladná.. 

Stejk zo pstruha na sicílsky spôsob

Pozrime sa, ktože to k nám priplával až zo Sicílie! Dobre, je mi jasné, že tento fešák bol vychovaný v nejakej rybej farme bohviekde, ale narážam skôr na tóny a vnemy, ktoré sa vinú z tohto taniera. Aspoň tak by to malo pôsobiť, neviem, aký názor by naň mali samotní obyvatelia menovaného stredomorského ostrova.
Bez ohľadu na to, daný pokrm môžem jednoznačne odporučiť. Nájdete niečo zlé na krehkom a šťavnatom pstruhovi dúhovom, ktorý sa chcel maskovať ako losos? Skutočne, celý kus tohto filé bol nádhernej charakteristickej ružovej farby, dokonca sa i chuťou ponášal na svojho druha v zbroji.. v šupinách. Citrusová aróma je u rýb takmer povinná, ale keď ju podporíme trochou korenia a cesnaku, bude to signál našim jazykovým receptorom, že sa deje niečo fenomenálne. Slanšie a delikátne čierne olivy nás skutočne prenesú niekam k brehom mora a ďalší závan sviežosti zabezpečí zelená reprezentovaná brokolicou. Nesmieme, samozrejme, zabúdať na paradajky, ktoré v tomto zimnom období nie sú na vrchole svojej sily, ale keďže ich tepelne spracujeme, nadobudnú na intenzite a ich potenciál sa prejaví oveľa viac.
Hoci sa snažím riadiť podľa hesla Sezónnosť nadovšetko, zdá sa, že týmto pokrmom som sa preorientovala do nesprávneho ročného obdobia, ktoré takmer kričí letom. Ale skutočne? Brokolica je teraz v obchodoch za facku, neviem, či neobvyklé jarné počasie podporilo úrodu alebo čo je príčinou, no darovanému koňovi na zuby pozerať nebudeme a hádžeme ju po kvantách do košíkov.
Rovnaká situácia sa udiala na fronte paradajok, kedy jeden z reťazcov poskytol celkom slušnú zľavu, preto som sa chopila príležitosti a neľutovala ich prihodiť do panvice. Ryby sú dostupné celoročne, takže prečo nie, radujme sa zo sicílskych pstruhových stejkov pokojne i na záver januára. Pretože pustiť farbičky do našich kuchýň je vítané a žiadúce.
Mimochodom, obrovskou výhodou je, že chod máte hotový za pár minút. Naozaj, šikovní zvládnu ľavou zadnou za 15 minút, naviac, zašpiníme len jednu panvicu! Dokonalé po všetkých stránkach. Nielenže ušetríme nejaký ten čas tým, že nebudeme celú večnosť stáť za sporákom, ani následné riadenie nebude také bolestné. A môžeme sa naplno venovať iným činnostiam. Alebo v tom lepšom prípade osobám vám blízkym.
Pomaly sa nám blíži najružovejší sviatok v roku, preto ak by ste chceli svojej polovičke dokázať neutíchajúcu náklonnosť, pripravte jej romantickú večeru s mäskom v rovnakej symbolickej farbe. Ehhhm, dobre, pstruhový a cesnakový dych zrejme nebude niečo extra príjemné ani pre jednu stranu, ale mentolka či rýchle skočenie do kúpeľne po zubnú pastu všetky komplikácie vyriešia.

• 4 stejky dúhového pstruha
• hrudku masla
• šťavu z 1 limetky
• štipku paprikových vločiek
• 1 ČL mletej údenej papriky
• podľa chuti soľ a mleté biele korenie
• brokolicové ružičky
• zo dve hrste cherry paradajok + 1 obyčajnú (alebo jeden druh, ako chcete)
• 2 strúčiky cesnaku
• 2 ČL sušeného oregana a provensálskych byliniek
• 2 PL jablčného octu (preferované je biele víno)
• zo dve hrste čiernych olív
• šalát ako dekoráciu

Jednotlivé stejky ochutíme paprikou, vločkami, soľou, korením, oreganom a provensálskymi bylinkami. Pokropíme šťavou z limetky a na kôpke masla v panvici sprudka opečieme, mäsovou časťou nadol. Filé otočíme aby bola koža na dne a na miernejšom ohni dopekáme 5-8 minút, kým pstruh nie je krehký, akoby vločkovitý, ale nie presušený. Rybu vyberieme bokom a v rovnakej panvici pokračujeme prípravou prílohy.

Vložíme dnu brokolicu rozobratú na ružičky a orestujeme. Pridáme rozpučený cesnak a posypeme bylinkami a korením. Po chvíli vložíme dnu aj paradajky - cherry v celosti, veľké nakrájané na mesiačiky, zalejeme octom/vínom a dusíme, kým tekutina nie je zredukovaná. Na záver prihodíme olivy, premiešame, nech je zmes kompaktná a rovnomerne rozložená a podávame spolu so stejkami a čerstvým šalátom, napríklad rukolou.

Tento tanier obsahuje nutrične asi všetko: prospešné tuky, bielkoviny a omega-3 kyseliny v rybe, vlákninu, sacharidy, vitamíny a minerály v zelenine, rôzne antioxidanty, proste celú plejádu chuti a arómy. Nehovoriac o tom, že i farebne je na tom celý chod veľmi dobre. Verím, že rozžiari očká nejedného stravníka a spustí podmienené reflexy tak známe už pánovi Pavlovovi.

Berte udice, priatelia!

Slaná jogurtová miska v vajcom, avokádom a šošovicovou posýpkou

Najjednoduchšie jedlá musia mať vždy najdlhšie názvy 🤦
Moji milí, nechcem sa príliš chváliť, napokon, inšpiráciu som ako inak našla na internete, ale toto bolo TAAAAAK dobré! Pôvodný recept som zmenila podľa seba, takže je zrejmé, že som si ulahodila až nadmieru. Obsahuje samé dobroty - aspoň v mojom ponímaní, vy na to môžete mať úplne odlišný názor. Ktorý mi, mimochodom, pokojne napíšte do komentárov.
Avokádo: musím sa zase rozpisovať o tom, ako neskonale ho milujem? Jeho delikátnu chuť, krémovú konzistenciu, blahodárne účinky na telo, pretože obsahuje nutričné látky v obrovskej miere kondenzované do tak malého plodu. Ruka v ruke ide s vajíčkom, je to nesmrteľný pár a ak ste ho ešte doteraz neochutnali, robíte veľkú chybu. Čas napraviť to napríklad prípravou tohto receptu.
Čo tam máme ďalej? Nový objav, respektíve akási modifikácia toho nedávneho.
Korenený pečený cícer je v mojej kuchyni už usídlený, je to dokonalý chrumkavý bonus k akémukoľvek jedlu. Môžete ho ujedať pokojne namiesto popcornu večer k telke alebo nasypať do polievky namiesto krutónov. Možností je neúrekom, keby som ich chcela menovať všetky, budeme tu týždeň. No ale k pointe: keďže cíceru som mala dosť predchádzajúce týždne, zažiadalo sa mi vymeniť druh strukoviny. V komore na mňa hádzala očkom šošovica a tak skrsol v mojej hlave makovej nápad: čo tak podobným spôsobom upiecť aj tú? S úspechom môžem ohlásiť pokus za úspešný, chrumkavá šošovica ochutená výraznými koreninami je fenomenálna a budem ju opakovať aj v budúcnosti. Navyše, vnuklo mi to ideu na ďalší zaujímavý recept (pssst, niečo v zmysle slaná granola. Zaujímalo by vás to?).
Lenže viete ako to je, pochutín, posýpok a "toho navrch" nikdy nie je dosť, takže som sa rozhodla celú misku zahltiť dávkou semienok snažiac sa napodobniť zloženie tak obľúbenej pečivovej zmesi v USA známej pod názvom Everything bagel spice. Ako už meno napovedá, tradične ju možno zahliadnuť na povrchu bagelov - takých tých žemlí s dierou v strede (vysvetľujem to ako idiot, ale keďže viem, že blog čítajú aj osoby starších ročníkov bez prehľadu extra moderných trendov, mám potrebu to vysvetliť. A teraz bez urážky, je mi jasné, že mnohé 80 ročné dámy sú štýlovejšie než ja!).
Jedná sa o zmes sezamových semienok, celého maku, granulovaného cesnaku a cibule, plus soli. Môžete si ju pripraviť vo väčšom množstve do zásoby, určite sa v kuchyni nestratí.
Spojivom celého pokrmu je v neposlednom rade poriadne hustý, bohatý, výživný biely jogurt, takže v tomto smere sa snažte vyberať čo najpoctivejší a najkvalitnejší. Urobí to s konečnou chuťou hotové zázraky.

• 1 porcia bieleho gréckeho alebo smotanového jogurtu
• 1 vajce - preferujem na polomäkko, ale vhodné je aj natvrdo či stratené vajce (a dokonca i volské oko)
• pol avokáda
• 3-4 kopcovité PL korenenej šošovice:
• ½ šálky šošovice v suchom stave
• kúsok masla
• 1 ČL obľúbenej koreninovej zmesi (u mňa tento raz orientálna Ras el Hanout, ale odporúčam údenú papriku, škoricu, granulovaný cesnak, soľ a oregano ako náhradu)
• 1 PL zmesi na bagely: 
• 1 ČL sezamových semienok
• 1 ČL celého maku
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 ČL granulovanej cibule
• 1 ČL šalátového korenia - voliteľne
• štipku soli
• rukolu, čerstvé bylinky na ozdobu

Šošovicu na noc namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej. Len krátko, necháme vrieť tak 5-8 minút, viac nie, aby sa príliš nerozvarila. Uvarenú scedíme a v miske ešte teplú zmiešame s maslom a koreninami. V rovnomernej vrstve ju rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, kým nie je zlatá a chrumkavá (dobu regulujeme podľa potreby).
Do misky uložíme porciu jogurtu, pridáme vajce uvarené podľa želania, nakrájané avokádo a posypeme enormnou dávkou chrumkavej šošovice. Po povrchu roztrúsime ešte zmes semienok a doplníme čerstvými bylinkami či rukolou. Odporúčam podávať, kým sú posýpka a vajce aspoň trochu teplé. Vytvára to dokonalý kontrast so studeným jogurtom.

Detail semienkovej zmesi:

Možno to na prvý pohľad vypadá ako siahodlhý zoznam surovín, ale v podstate sa jedná len o koreniny a semienka. Ak nechcete, vôbec ich nemusíte použiť. Ale nerobila by som to, dodávajú pokrmu náramnú chuť a arómu, ďalšiu vrstvu textúry, proste robia z neho luxusnú záležitosť. Okrem toho, ako som už písala, určite nespotrebujete celú dávku, takže ak si pripravíte tento mix dopredu a uchováte ho pre budúce účely, máte vyhraté. 

Chrumkavá šošovica je skvelá a v kombinácii s jemným avokádom, kyslastým jogurtom a trochu tekutým vajíčkom je to niečo presne podľa môjho gusta. Dúfam, že som sa trafila aj do vášho a nebudete otáľať s prípravou!

Inšpirácia: tanier pečenej zeleniny

Ahoj, moji milovaní! Dlho som váhala, zvádzala som vnútorný boj, nevedela som sa rozhodnúť, či nasledovný príspevok napísať. Ako vidíte, dospela som k pozitívnej odpovedi, pretože máte možnosť sa podívať do môjho taniera a možno odkukať trochu inšpirácie.
Ide o to, že koniec koncov neprichádzam s ničím novým a prevratným, čo sa pokrmu ako takého týka. Žiadne exotické suroviny, nijaké prevratné metódy, chýbajú kreatívne kombinácie. Takže skutočne bolo nutné nosiť drevo do lesa a zahltiť internet niečím, čo tu už bolo dva a miliónkrát?
Áno. Pretože ja sa dokážem nadchnúť i tak niečím obyčajným, ako je zostava pár surovín, keď to pekne vypadá a má nejakú estetickú hodnotu. Tým nechcem povedať, že môj výtvor je umeleckým dielom, ktorého by sme sa vlastne nemali dotknúť, ale vystaviť niekde vo vitríne a chodiť sa ním kochať každý deň. Pointa je v tom, že niekedy potrebujete, aby vaše pokrmy vypadali uhladene, zaujímavo, netradične, zapôsobili vizuálne. Určite viete, čo mám na mysli. Chcete pripraviť novému priateľovi niečo pod zub, nestráviť nad tým príliš veľa času, spoľahnúť sa na to, že jedlo nepokazíte, ale zároveň to musí vypadať ako presný opak toho, čo som napísala. Nech si o vás myslí, aká ste fenomenálna kuchárka a že bude stáť za to opatrovať si vás ako v bavlnke.
Alebo čo taká protivná svokra? Na ňu možno tiež občas musíte urobiť dojem. Plánujete oslavu s kopcom hostí? No tak nech sa im sliny zbiehajú už od dverí! V takýchto situáciách sú podobné obrázky na internete záchranným kolesom a ja som sa niektorými z nich rovnako nechala inšpirovať. Nemusela som síce nikoho uchvacovať a omotávať si okolo prsta (jedine tak svoj rozmaznaný žalúdok), ale prečo by som nepotešila aj svoje oči? Preto som obetovala niekoľko (desiatok) minút a zostavila nasledujúci tanier. Použijeme:

• červenú repu pečenú v alobale a následne osmaženú na panvici, pre tú extra chrumkavú kôrku #tochceš  
• pečený ružičkový kel
• pečené šampiňóny - v celku, vypadajú nádherne, najmä tie malé klobúčiky
• pečenú mrkvu
• naparenú brokolicu
• špajdle
• hviezdičky badiánu
• trochu zelene na ozdobu
• korenie Dukkah

Ružičkový kel so šampiňónmi na striedačku napichnutý na špajdľu prináša zaujímavý usporiadaný a elegantný efekt. Tým, že mrkvu nakrájame na šikmé kolieska dosiahneme nielen vtipnejší vzhľad, ale aj krehkejšiu chrumkavejšiu štruktúru. Krok naviac pri restovaní už upečenej repy je vítaný, na panvici trochu skaramelizuje a nadobudne lahodnejšiu sladšiu chuť. Pre ešte kreatívnejšiu prezentáciu z jednotlivých koliesok môžeme formičkami na keksy vykrajovať rôzne tvary. Také hviezdičky, kvietky, srdiečka, to bude naozaj potešenie pre oko a zaujme i detských stravníkov. A aby to nebolo len o tvaroch, ale i farbách, k purpurovej, oranžovej, hnedej musí prísť ešte nádherná sýta zelená v podobe brokolice. Celé dielo posypeme bylinkami a korením, čo mu dodá hlbšiu dimenziu. Veď viete, ako keby ste si na tvár aplikovali trblietky a glitre/flitre. Nuž a na záver, prečo nesiahnuť aj po prírodných zdrojoch nevšedných tvarov? Ak sa nám nechte vyťahovať vykrajovačky, rozhoďme po povrchu hviezdičky badiánu a o pokrm ako z inej galaxie máme postarané 😊.  

Čo na to hovoríte, priatelia? Upútali tieto snímky aspoň trochu vašu pozornosť? Dali by ste sa prehovoriť na to stráviť pri prestieraní viac času a obetovať ho prezentácii? Alebo je to podľa vás úplná hlúposť a spoľahnete sa jedine na chuť, o čo vlastne primárne ide. Za tým si stojím, nechcem tvrdiť, že ak jedlo nevypadá reprezentatívne, nemá čo robiť na tanieri. To by som sa nikdy nenajedla! Väčšina misiek u mňa vypadá ako jedna neforemná masa. Ale ako o sebe tvrdím, som umelecky založená duša a preto ma teší, keď to z času na čas aj oku lahodí.

Aký je váš názor na foodstyling?

Rezance z reďkovky s brokolicou, šampiňónmi, omáčkou (a tým ostatným)

Presedlala som z obľúbených mrkvových rezancov na iné zeleninové: z bielej reďkovky, ktorú môžeme poznať aj ako Daikon = japonskú reďkovku! Predsa len to chcelo trochu prestriedať a viete, že ja rada experimentujem a skúšam. A tak sa zrodil tento recept. Ako inak, je smiešne jednoduchý, ale to nič nemení na veci, že zároveň nesmierne chutný.
Pokrm vnesie do našej kuchyne trochu čerstvosti a závan jari (kiež by tu už bola!), čo sa možno zdá mierne nelogické, keď vezmeme do úvahy fakt, že ešte máme hlbokú zimu a sem-tam sa za oknom mihne nejaká tá snehová vločka. Na druhej strane, po sviatkoch a s novoročnými predsavzatiami sa to na internete ešte stále hemží nadšencami, ktorí to nevzdali, čo sa snažia naladiť na vlnu iného životného štýlu a čosi pre seba urobiť. Takýmto jednotlivcom dotyčná miska určite príde vhod. Ak hľadáte nízko sacharidovú náhradu obľúbených rezancov či špagiet, ste na správnej adrese.
Pri príprave sa možno pustiť dvomi cestami: buď sa rozhodnete ich opiecť tak, ako to pravidelne spôsobujem mrkvovým alebo ich ponecháte surové. Obe metódy majú svoje výhody, preto verdikt nechávam na vás, priatelia.
Osobne som v tomto prípade volila možnosť B, mala som náladu na niečo extra chrumkavé, čo by sa stratilo v prípade opekania reďkovky. A čo ďalej? Možností je neúrekom, ale opäť zaúradovala aktuálna ponuka v obchodoch, preto v miske spolu skončili: brokolica, šampiňóny, čierne olivy a netradičné kapary, ktoré som mala otvorené ešte po príprave iného receptu >>na pečený cícer<<. Delikátna a vyvážená kombinácia!
Každé "správne" rezance si však pýtajú poriadnu nálož omáčky, preto bolo nevyhnutné odškrtnúť si túto položku. Aby tých chutí v jednom chode nebolo príliš, časť brokolice som rozmixovala s pár surovinami. A teraz pozor! Po prvé, vyskúšala som pre mňa novinku: lahôdkové droždie, ktoré všetci vegáni používajú namiesto syra pre zabezpečenie tejto charakteristickej chuti a potom trochu olivového hummusu, pre lepšiu konzistenciu a krémovitosť. No poviem vám, spojenie zafungovalo ako kúzlo a omáčka ma natoľko zaujala, že ju určite v budúcnosti zopakujem do nejakého iného jedla. Možno s trochu iným pomerom surovín, pretože "syrová" chuť droždia nevynikla naplno, ale na prvý pokus paráda.

• 15-20 cm kus bielej Daikon reďkovky
• uvarenú brokolicu - ružičky aj hlúbik, spotrebujeme obe časti
• 8-10 menších šampiňónov
• pol konzervy čiernych olív
• pol pohára kapár
• šťavu z pol limetky
• 2 ČL lahôdkového droždia
• 1 PL olivového hummusu
• trochu granulovaného cesnaku
• štipku paprikových vločiek

Najprv uvaríme brokolicu - vo vode na skus. Ružičky oddelíme a hlúbik pokrájame na malé kusy. Tie vložíme do vysokej nádoby a pridáme hummus, lahôdkové droždie, limetkovú šťavu, trochu nálevu z kapár, cesnak a paprikové vločky. Pomocou tyčového mixéra rozmixujeme na hladkú omáčku. Podľa potreby dochutíme.

Šampiňóny buď upečieme v rúre alebo orestujeme/ugrilujeme na panvici. 

Reďkovku pomocou špiralizéra alebo ručne nakrájame/nastrúhame na čo najtenšie rezance. Vložíme ich do misy, pridáme šampiňóny, olivy, kapary a zalejeme omáčkou. Dobre premiešame a servírujeme do tanierov/misiek s limetkou na ozdobu. 

Mimochodom, paličky.. Berte ich len ako dekoráciu. Snažila som sa nimi rezance skutočne jesť, ale keďže som babrák, mľandra a nemehlo, po niekoľkých minútach boja a so škvŕkajúcim žalúdkom som to vzdala a chopila sa regulárneho príboru. 

Ako ste na tom vy s podobnými schopnosťami? Používate na jedenie paličky? Nie je to až tak neobvyklé, ako pozorujem naokolo, kolega v práci si tak bežne dopraje "číňana", po ktorého si chodí cez ulicu. To len ja som nepoužiteľná, ale na druhej strane, o tom predsa vieme (viď názov blogu). 

Ozaj a takisto mi dajte vedieť, ktorý druh by sa viac zavďačil vášmu žalúdku:

MRKVOVÉ || REĎKOVKOVÉ

Hlasujte, som zvedavá na výsledok!

Šalát z červenej repy, mrkvy, tvarôžkov a lieskovcov

Milí moji, tento utorok sa nám úžasne začína. V práci nič nefunguje. Od systému po hlúpu pamäťovú kartu v telefóne. Na porazenie. Ešte, že som si podklady pod tento príspevok nachystala predošlý večer. Inak by ste si dnes nemali čo prečítať a to by bola veru nesmierna škoda, pretože prísť o tak lahodný šalát, ako je tento, to by bolo mrzuté.
Nepreháňam, aj napriek tomu, že neobsahuje siahodlhý zoznam surovín, sú jeho komponenty tak vyvážené, že mnoho nepotrebuje a bez problémov poskytne dokonalú explóziu blaženosti na vašom jazyku.
Rozoberme si to podrobnejšie. Červená repa je príjemne sladkastá, správnou tepelnou úpravou nadobudne vítanú mäkkosť a delikátnosť, na druhej strane, ak necháme jej povrch trochu opiecť, dodá jej to ďalší rozmer a plusové body. V podobných tónoch sa nesie mladá mrkvička, výborne ladí práve s pečenou cvikľou. S tou mi vždy pasuje naviac aj nejaký výrazný aromatický syr, preto je priam nutnosťou takýto prihodiť do tejto farebnej misy. A keď poviem aromatický, myslím to s najväčšou vážnosťou. Siahla som po ťažkom kalibre a to "smradľavých tvarôžkoch", ale ak tejto delikatese neholdujete, vhodnou voľbou je aj pikantnejšia Gorgonzola, nezameniteľný kozí či ovčí čerstvý syr alebo slaný syr typu Feta. To už necháme na vás, v každom prípade, neopovážte sa servírovať tento šalát bez nejakého bielkovinového zastúpenia.
Veľmi príjemným spestrením je pridanie chrumkavej zložky, ktorá rozbije všetku tú jemnosť. Opekané lieskovce navodia akýsi pocit luxusu a noblesy a hneď máte dojem, že degustujete obsah svojho taniera v nejakej reštaurácii. Aspoň u mňa to tak bolo.
Celý koncept uzatvára prítomnosť zelene, pretože čo je správny šalát bez nejakých listov? Momentálne si užívam vlnu rukoly a hlávkového šalátu a oceňujem tento mix práve pre jeho protichodnosť: krehký šalát kontrastuje s horkastým akcentom rukoly a celá táto zostava do seba náramne a možno až prekvapivo zapadá.
Ak mi neveríte, stačí sa presvedčiť na vlastnej koži a naložiť všetko zmienené do taniera. A potom nabádať všetkých naokolo, aby urobili to isté, pretože sa so svojím nadšením bezpochyby budete chcieť podeliť.

• 1 červenú repu
• niekoľko baby mrkvičiek
• 50-100 g tvarôžkov (alebo iného aromatického syra)
• hrsť lieskovcov
• zmes hlávkového šalátu a rukoly
• koreniny podľa vlastného uváženia
• trochu olivového oleja a balzamikového octu

Repu v celku zabalíme do pevného balíčka z alobalu a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Na plech rozložíme mrkvu, malé jedince v celku, väčšie prekrojené na polovice. Pokropíme olejom, octom a koreninami. Mrkvu pečieme 20-30 minút, cvikľu tak 45-60 minút, podľa potreby, kým nie je po vpichnutí vidličkou mäkká. Opatrne ju rozbalíme, necháme chvíľu vychladnúť a zbavíme vrchnej šupky. Buľvu nakrájame na polmesiace a ochutíme olejom a balzamikom. V panvici krátko z oboch strán orestujeme pre chrumkavú kôrku, ale tento krok nie je povinný.
Do taniera uložíme lôžko listovej zeleniny, pofŕkame olejom a octom a navrch uložíme mrkvu a kúsky repy. Doplníme nakrájaným syrom a posýpkou z lieskovcov. Tie môžeme pred podávaním krátko opiecť na panvici, aby nadobudli výraznejšiu chuť, ale táto možnosť je opäť voliteľná. Ak sa nám žiada, posypeme koreninami/bylinkami (tymián je dokonalý) a podávame!

Vždy skáčem nadšením, keď sa mi pomocou pár surovín podarí vytvoriť niečo skutočne chutné, vyvážené, pestrofarebné a v zastúpení niekoľkých textúr. Mäkká, ale zároveň trochu chrumkavá zelenina je podčiarknutá rozplývajúcim sa syrom, no brilantným prvkom sú roztrúsené oriešky, ktoré udajú šalátu hravý tón. Sviežosť a čerstvosť dosiahneme pomocou zelených listov a je to akoby sme na tanier priniesli kúsok dúhy.

S tou šedivou atmosférou za oknom treba nejako bojovať, no nie? Pusťme farby aspoň do kuchýň a oddajme sa vábeniu plodín, ktoré na nás aktuálne kukajú z pultov v obchodoch. 

Šalát s hruškou, avokádom, vajcom a sušenými paradajkami

Dobrý deň, priatelia! Som späť, po vzore Arnieho Schwarzeneggra, mňa sa len tak ľahko nezbavíte. Dala som si pauzu od blogu, síce trochu vynútenú, ale potrebnú. Nieže by ma to sem neťahalo, ale nemala som vám čo ponúknuť. Minulý týždeň sa niesol v likvidácii zbytkov a predpripraveného jedla, nič príliš kreatívne, čo by zamútilo vodami internetu. Nechápte ma zle, všetky moje obedy boli nadmieru chutné a výživné, avšak jednalo sa často len o čisté ingrediencie uložené v milovanej Monbento miske 🍱🍱.
V najbližších dňoch však môžete očakávať nejaké tie recepty, dokonca si myslím, že vskutku zaujímavé, dnešný nevynímajúc. Mimochodom, práve čítate

Neuveriteľné, koľko toho dokážem vyprodukovať. Toto číslo je predovšetkým výsledkom vražedného tempa, ktoré som nasadila od leta, kedy vás moja maličkosť otravovala takmer každý boží deň. Trend sa zmenil okolo začiatku decembra, ale to je pochopiteľné, veď sa blížili sviatky, v práci toho bolo viac ako nad hlavu, no proste, vedela som, že raz musí dôjsť k zmierneniu. A nechcem povedať, že úplný útlm, ale výrazná redukcia prichádza teraz. Snáď mi to prepáčite. Okrem toho, nikdy som nechcela presadzovať štýl "čím viac, tým lepšie", ide mi o kvalitu, nie kvantitu. 

A že je šalát, o ktorom by som chcela prehodiť slovko-dve, kvalitný, o tom ani nemusíme diskutovať. 

V prvom rade, ide opäť o jednu kombináciu zeleninovo-ovocných chutí, ktoré som si v poslednom období tak zamilovala. Škrupule hádžem do koša, vybočiť zo zabehnutých koľají je niekedy viac než príjemné. Sladká a charakteristická chuť hrušky ide ruka v rukáve s pikantnými slanými tónmi sušených paradajok, no výrazné dojmy tu trochu zmierňuje krémové a delikátne avokádo. Buď ho milujete alebo neznesiete, tam asi nie je iná možnosť a ak ma aspoň trochu poznáte, viete, že je to môjho srdca šampión. Dlho, predlho, ani neviem prečo vlastne, sa na mojom tanieri neobjavili vajcia v akejkoľvek forme, preto som sa rozhodla, že je najvyšší čas privítať ich späť. 

Dobre, priznávam bez mučenia, pôvodný plán bol uvariť ich namäkko, ale matematika (či kulinárske umenie) niekde zlyhalo a tak boli viac natvrdo. V každom prípade, až také sklamanie to nebolo, vajcia sú v tomto pokrme dokonalé v akejkoľvek podobe, takže tu voľte podľa vlastných preferencií. Natvrdo, namäkko, volské oko, pošírované.. Jak je libo! Ale nevynechávajte ich, to by bolo nerozumné konanie.

Poslednou chýbajúcou zložkou je, samozrejme, niečo zelené. Priehrštie šalátu zabezpečí objem, sviežosť, vitamíny a trochu chrumkania, veď tým zubom dajme trochu zabrať. Čerstvý hlávkový šalát dopĺňa horkastá rukola, ktorá nemusí vyhovovať každému, ale jej nezameniteľná chuť je "zamaskovaná" prítomnosťou sladkej hrušky. Korenistá posýpka na záver v podobe trochu orientálneho korenia Dukkah a môžeme servírovať!

• 1 menšiu hrušku
• 1 vajce (natvrdo, namäkko..)
• 3-4 sušené paradajky
• pol avokáda 
• hrsť hlávkového šalátu a rukoly (alebo zmes miešaného šalátu)
• korenie podľa uváženia

Do taniera uložíme šalátové listy, strategicky rozmiestnime kúsky hrušky, sušených paradajok, avokáda a vajce. Posypeme koreninami podľa potreby a podávame.

Nie je nič lepšie, ako začať nový pracovný týždeň farebným, nevšedným, lahodným a výživným šalátom! Viem, v zimných mesiacoch človek po studených pokrmoch priam nebaží, no vzhľadom k tomu, že opäť z každej strany počúvam, že na niekoho lezie choroba, je príhodné sem-tam do repertoáru zaradiť niečo čerstvé a plné vitamínov, ktoré podporia našu imunitu. Skúste to touto formou!

Citrónový pečený cícer s olivami a kaparami podľa Joy the Baker

Priatelia, ani si neviete predstaviť, aká som naštvaná! Samozrejme, na seba, ja si to vždy najviac odskáčem a obvykle zaslúžene. Pýtate sa, prečo? Mám pre vás jeden geniálny, famózny a dokonalý recept, plný chutí a ingrediencií, vyvážený a neobvyklý, hodný slávnostného stolovania. Dokonca sa mi podarilo aj ako tak pripraviť prostredie na prezentáciu, nastaviť scénu hodnú titulnej fotky do časopisu a.. Ono to všetko razom stratilo na pôvabe, keď som sa pozrela na výsledné fotografie.
Bojovala som s nimi v programe hodiny, vylepšovala, filtrovala, nastavovala.. Napriek tomu sa mi nepodarilo dosiahnuť to, aby verne zobrazili skutočnú predlohu. Možno by ma to inokedy až tak neškrelo, ale tento recept by si zaslúžil byť zachytený v čo najlepšom svetle. Preto sa, prosím, nenechajte ovplyvniť nedokonalosťou zachyteného momentu a radšej si to predstavte v mysli. A urobte, lebo len tak naozaj pochopíte o čom hovorím!
Dobre, vyplakala som sa, prejdime k podstate. Niekde na webe Food52 som natrafila na recept spískaný osobou známou pod menom Joy the Baker na cícer dusený v olivovom oleji. Trochu čudný názov, keď to takto doslovne preložím, ale ono to s tými anglickými titulkami úplne inak vyznie v našej rodnej reči. Nad tým sa nepozastavujme. Princípom bolo poriadne ochutiť cícer, spolu s aromatickými ingredienciami vložiť do pekáča a pod pokrievkou dusiť, kým nebude požadovanej konzistencie.
Už v prvej sekunde po zhliadnutí obrázku som vedela, že toto je rozhodne niečo pre mňa! Akože: cícer? S olivami, citrónmi, posypaný syrom? Ó áno, z toho moje meno priam kričí. Neváhala som, povyťahovala všetky ingrediencie a po prvý raz sa skutočne držala receptu. Až na jeden detail: bolo treba pekáč zakryť alobalom. Zistila som, že spolubývajúca všetok minula, nekúpila a ani mi nepovedala. A nemala som žiadnu náhradu ani nápad, ako plech prikryť, pretože bol jednoducho priveľký. Piekla som ho bez neho a viete čo? Myslím, že s výsledkom som ešte viac spokojná. Takto jednotlivé guľôčky tohto žltého zázraku príjemne chrumkajú, sú viac na spôsob pečeného cíceru, ktorý si pripravujem bežne a môžem sa za ním zabiť. Takže bod pre Nemehlo (a Domi, ten alobal ti týmto odpúšťam..)!
Obvykle také veci ako čierne olivy a kapary v komore nemám, ale pri nejakej predvianočnej akcii v obchodoch som ich hodila do koša s myšlienkou, že veď raz na ne dôjde a ajhľa, správny okamih nastal! Bola som od radosti celá bez seba, že snáď po prvý raz v živote nemusím extrémne improvizovať a nahrádzať či vypúšťať to i ono. A neviem si predstaviť, že by sa tento pokrm bez nich zaobišiel. Kyslé tóny citrusov sa dokonalo viažu k slaným olivám a kaparám, ktoré sú chuťou tak špecifické, že za ne ťažko hľadať vhodnú substitúciu. Tymián je nádherná aromatická bylinka, ktorá obohatí akékoľvek jedlo o, dovolím si povedať, rustikálne tóny a prenesie vás na francúzsky vidiek. Je to trochu tak mišmaš stredomorských vplyvov, pretože kombinácia olív, kapár a Fety mi vždy evokuje grécku kuchyňu. To najlepšie zo všetkých svetov, ako sa hovorí.
Tento pokrm možno konzumovať samotný, pretože strukoviny obsahujú komplexné sacharidy, vlákninu a bielkoviny, ktoré nás zasýtia na dlhú dobu, no ak by sa vám žiadalo, naložte si poriadnu kôpku zmesi na hrianku, či podávajte ako spestrenie k nejakému mäsu. Nehovorím o tom, že skvelo bude pasovať i k rôznym druhom pečenej zeleniny a do šalátu.

• ⅓ šálky kvalitného olivového oleja
• 1 menšiu cibuľu
• ½ šálky cíceru v suchom stave
• 2 PL kapár
• štipku mletého čierneho korenia
• 1 PL sušeného tymiánu
• štipku čili vločiek
• pol konzervy čiernych olív
• 1 malý citrón
• 75 g syra typu Feta
• 1 ČL údenej papriky

Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň ho zlejeme a uvaríme v novej na skus. V mise zmiešame olej, uvarený cícer, cibuľu nasekanú na hrubšie kocky, kapary, korenie, tymián, čili vločky, olivy prekrojené na polovice, kolieska citrónu a údenú papriku. poriadne premiešame, nech sa zmes rovnomerne obalí v oleji a rozložíme vo vrstve na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 30 minút pod alobalom (ale ako ste postrehli, nie je to nutnosť). Po uplynutí tejto doby obal odstránime a dopekáme zvyšných 10-15 minút, kým cícer nie je chrumkavý, podľa vlastného uváženia. 

Pred podávaním na vrch rozložíme na kocky nakrájanú alebo rozdrobenú Fetu a čerstvé bylinky na ozdobu. Servírujeme napríklad s bagetou, ako prílohu alebo vo väčšom množstve ako samostatný chod. 

Ako obrovský milovník tejto strukoviny, ktorá u nás nie je až taká frekventovaná v porovnaní so šošovicou či bôbom, nemôžem skonštatovať inak, než že toto je trefa na moje citlivé miesto. Lahodný, aromatický, chrumkavý a bohatý cícer v kombinácii s čiernymi olivami, ktoré sú tiež presne podľa môjho gusta a trochu noblesnými kaparami, nasýtený citrusovou a tymianovou arómou je ako z rozprávky! Viem, že do svojho repertoáru ho budem zaraďovať často, ako ďalšiu formu tak obľúbeného koreneného, ktorý prihadzujem do šalátov, Buddha misiek alebo do vaničky s tvarohom. Mimochodom, to je tiež jedno z tých mojich komfortných jedál, keď po prvé nestíham a po druhé, chcel si iba tak ulahodiť. Chrumkavá zložka s hutným tvarohom ⇒ pre mňa nevýslovná delikatesa. 

Dúfam, že som vás dostatočne nalákala na to tento arómami prešpikovaný pokrm vyskúšať a vrhnete sa do prípravy!

Buddha Bowl / Šalát s gaštanmi, šampiňónmi a cícerom

Ahojte, holúbkovia, zdraví vás vyčerpané, vystresované, nevyrovnané a skleslé Nemehlo. Bez zvyčajnej iskry (haha, ale robiť si žarty mi ide aj za týchto podmienok), obsiahlejších úvodných slov a nadšenia sa vrhnime na dnešný príspevok. Teda, vy by ste nadšení mali byť, veď o chvíľu uvidíte zase jeden preplnený tanier, ktorý poteší každého milovníka rozmanitých zeleninových misiek. Horšie je to s autorom článku a pokrmu samotného. Jednak sa toho na mňa v práci zosypalo viac, než mi je milé: spolupracovníci majú vysoké očakávania (a mienku) a tak neváhajú prichádzať s najrôznejšími požiadavkami, o ktorých si myslia, že pôjdu splniť s prstom v nose. Po druhé, na duchu nepridáva ani nemenné počasie, na ktoré sa sťažujem neustále, preto už ani nestojí za zmienku. Zima je tento rok bizarná, príroda sa zbláznila a ja z nej o chvíľu skončím na príslušnom oddelení tiež. No ale nerozmazávajme to, istotne máte dosť vlastných problémov a trápení, preto nemusíte čítať ešte o iných. Sme tu predovšetkým pre chvíľu oddychu, spestrenie, zdvihnutie nálady, malú inšpiráciu a potešenie. Dúfam, že to tu nájdete. Dnes možno nie tak jednoznačne, ako inokedy, ale aj tak sa oplatí vydržať až do konca.
Moja posadnutosť gaštanmi v jesennom a zimnom období je neopísateľná, preto nečudo, že sa ich snažím držať zubami a nechtami, kým to ide. Možno sa jedná o posledné dostupné kusy na pultoch predajcov, preto ak ich uzriete, berte do košíka, inak si na ne budete musieť počkať zase až o rok. A to je príliš dlhá doba, už teraz sa hrozím myšlienky, že ich lahodnú a delikátnu chuť moje jazykové receptory celú večnosť neokúsia.
Nutričnú hodnotu vo veľkej miere v tejto farebnej mise zastupuje varený cícer, ktorý je bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny a železa. Okrem toho, znižuje cholesterol, je výborným zdrojom antioxidantov a v neposlednom rade aj vitamínu B.
Úžasným spestrením sú opekané šampiňóny ochutené cesnakom, limetkovou šťavou a koreninami, takže zaručujú jedlu primeranú dávku inej arómy.
A nemohlo by sa jednať o vyvážený chod bez čerstvej a osviežujúcej zložky, preto nešetrime na rôznych druhoch zeleniny. Ja sa prikláňam k sezónnej chrumkavej "Daikon" reďkovke, paradajkám a hlávkovému šalátu, tu však záleží na každého preferenciách. Hlavne pamätajme: čím viac, tým lepšie, vitamíny sú v tomto období nutnosť!

• 7-8 šampiňónov
• trochu masla
• limetkovú šťavu
• 1-2 strúčiky cesnaku
• zmes dubákového korenia
• niekoľko uvarených gaštanov
• ¼ - ⅓ hrnčeka uvareného cíceru
• 4 cm časť bielej reďkovky
• hrsť cherry paradajok
• niekoľko listov hlávkového šalátu
• trochu balzamikového krému (alebo octu)
• bylinky/koreniny podľa chuti (Dukkah..)

Šampiňóny očistíme, veľké prekrojíme a na kúsku masla v panvici opečieme. Ochutíme prelisovaným cesnakom, šťavou z limety, koreninami a poriadne premiešame, kým nepustia šťavu. Tú necháme zredukovať a ešte chvíľu šampiňóny smažíme, nech nadobudnú zlatistý nádych.
Zostavíme tanier: na dno uložíme šalát, prelejeme balzamikom, posypeme korením a zamiešame. Na vrch doplníme gaštany, šampiňóny, cícer, nakrájané paradajky i reďkovku a podávame.

Gaštany majú nezameniteľnú príchuť, ktorá je hviezdou každého pokrmu sama o sebe, keď ju však podporíme ostatnými prísadami, napríklad kyslastými hríbikmi a netradičnejšími, napríklad orientálnymi koreninami, nemôžeme šliapnuť vedľa. Verte mi, šaláty nemusia byť nudné, základom síce bude klasická zostava v podobe nejakých listov, paradajok, prípadne uhorky, čo skrsne na myseľ asi každému pri prvej zmienke o ňom, ale ak sa s ním patrične vyhráme, fádnosť nepripadá do úvahy. Navyše, sú také vďačné a variabilné, vždy si ich môžeme upraviť do podoby, ktorá nám absolútne vyhovuje. Tak sa im nebráňme!