Jogurtová miska s minipizzami, šunkou a vajcom

Príjemný deň všetkým, drahí moji, dúfam, že sa máte báječne. A ak náhodou nie, zlepšite si náladu aspoň dobrým jedlom (či prostým pohľadom naň).
Ak by som niekedy mala byť zhmotnená a charakterizovaná formou pokrmu, veľmi pravdepodobne by som skončila ako tanier, či skôr plech baklažánových minipizzí (bože, ako toto vyskloňovať..). S domácim kečupom ako základ, hráškom a bohatou posýpkou syra. So štipkou oregana, pretože pizza!
Obvykle si vystačím práve s jednou dávkou tejto delikátnej záležitosti, len tak samotnou, ale keďže údelom niekoho posadnutého receptami a vymýšľaním nových je kombinovať a skúšať neuveriteľné, vymyslela som ďalšiu zo slaných jogurtových misiek.
Predošlé nájdete tu: >>1<<, >>2<<!
Ale späť k tejto konkrétnej. Neviem ako sa prihodilo, ale v chladničke sa mi rozmnožila nadúroda vajec a šunky. Nejaký tajný veľkonočný zajačik, čo mi doprial nádielku v predstihu? To asi ťažko, okolnosti nerozoberajme, proste sa stalo. Lenže som musela vymyslieť, čo s nimi. A tak okrem toho, že ich po kuse pchám všade, kam sa len dá (i nedá - dôkaz na >>Instagrame<<), bolo len otázkou času, kedy mi skrsne v niektorom z mozgových závitov kombinovať ich s mojím najobľúbenejším obedom. Určite si hovoríte, prečo som ich nepridala na povrch baklažánu ako obloženie? Lebo ja som ja a som divná! Môj hrášok so syrom musel byť za každú cenu.
Okrem toho, jogurtom ako dressingom človek nikdy nemôže nič pokaziť, no nie? Jedine v príprade, že by ten jogurt sám o sebe bol pokazený. Áno, otvorila som kelímok nejakého bieleho bifido čohosi a bol skysnutý (ešte v záruke, podotýkam!). Tragédia sa nekonala, jogurtov mám v chladničke vždy ako celý závod na ich výrobu, len ma to prekvapilo. Pretože obvykle dávno prešvihnem odporučený dátum spotreby (aj o niekoľko týždňov, hanba mi) a produkt je bez závady. Asi za to môžu práve tie aktívne kultúry.
S podstatou tohto príspevku bola predchádzajúca informácia úplne bezpredmetná, ale viete, keď sa raz rozbehnem, ťažko ma zastaviť a musíte tak pretrpieť moje nesúrodé bľabotanie. Len som sa chcela podeliť s mojou príhodou, veď viete #reallifesucks. Ešte by ste mali vedieť, že keď už nám akože odštartovala tá jar, snažím sa aj do jedálnička vpašovať čo najviac zelenej. V akcii a pomätení zmyslov som do košíka prihodila niekoľko druhov šalátu (6, ak už musíte vedieť presné číslo), takže sa teraz tlačím trávou od rána do večera. Nieže by mi to vadilo. Veď obsahuje kopec vitamínov a minerálov (a to nehovorím, čo to spraví s vašim tráviacim traktom..).
Dobre, dobre, už budem ticho, aj tak som vám prezradila kopec vecí, ktoré som si radšej mohla nechať pre seba.

Súčiastky:

• baklažán + domáci kečup + mrazený alebo čerstvý hrášok + tvrdý syr na strúhanie + oregano
• niekoľko ružičiek upečeného kelu
• 2-3 plátky šunky
• vajce uvarené podľa vlastných preferencií 
• téglik bieleho jogurtu
• listový šalát (tu konkrétne Lollo Rosso)
• obľúbené korenie (u mňa domáci mix 'everything but the bagel' - hľadajte, je na blogu)

Upečieme si baklažánové pizze (aj na tie je tu milión a jeden príspevkov), uložíme ich do misy spolu so šalátom, jogurtom, vajcom, šunkou, kelom a posypeme korením. Podávame!

Snáď tento netradičný tip na obed nikoho neurazil, možno nie je práve prevratný, ale určite je nevšedný, svieži a zdá sa mi celkom vhodný do súčasného (pred)sviatočného obdobia. Nájde sa v ňom z každého rožka troška a pre mňa je delikatesou, ktorej by som nikdy nepovedala nie. Veď viete, ako je to s mojou láskou k baklažánu. Ak aj vy ste podobne trafení, hor sa do kuchtenia!

Jarné chrumkavé batáty s Chai arašidovou omáčkou

Krásny deň všetkým prajem, dnes ešte ostaneme pri batátoch. Nakoľko včerajší príspevok bol tak trochu schizofrénny v tom, že sa nedalo presne určiť či sa >>pomarančový šalát<< hodí do zimného alebo jarného obdobia, tento pokrm je asi bez debaty kategorizovateľný.
Oprášila som jeden zo svojich starších receptov na >>grilované batáty s arašidovou Chimichurri omáčkou<< a odela ho do modernejšieho a sviežejšieho hávu. Myslím si, že je ako stvorený na servírovanie počas nadchádzajúcich veľkonočných sviatkov. Takže ak už teraz špekulujete nad jedálničkom a pripravujete bohaté menu, odporúčam zaradiť do repertoáru.
Keďže sa nechcem opakovať a len stroho recyklovať staré recepty, aj tento musel prejsť modifikáciou. Jednak som zvolila iný postup prípravy sladkých zemiakov a v druhom rade vylepšila (už tak dokonalú) arašidovú omáčku. Nápoveda: čaj v hlavnej úlohe!
Ale pekne postupne. Stávalo sa mi, že keď som batáty nakrájala na kolieska a vložila do rúry, nepodarilo sa mi docieliť, aby boli príjemne chrumkavé. Tak som ich, beťárov, musela naučiť móresom. Opiekla som ich v toastovači! Šibnuté? Možno, ale zafungovalo to. Preto ak obľubujete svoje zemiačky pripečené na okraji, šup s nimi do spotrebiča a o dokonalý zážitok máte postarané.
Ďalšou fintou je prevalcovať vaše zmysly netradičnou kombináciou aróm v omáčke. Možno ste postrehli, že som si zamilovala varenie či pečenie s čajom. Je to neobvyklá ingrediencia, no stačí malý príspevok do pokrmu a budete prekvapení, aké veľké kúzlo vykoná. Záleží od daného jedla, pre ktorý sa rozhodnúť. Čierny, zelený, biely, oolong, pu-erh, jazmínové, ovocné či kvetinové, korenisté alebo neutrálne - druhov je nespočetné množstvo a môžeme sa tak s nimi vyhrať do sýtosti.
Nemusím hádam ani zdôrazňovať, ako veľmi milujem tento šalát omáčku nevynímajúc. Už len to, že sa k nemu pravidelne vraciam svedčí o tom, že je lahodný, delikátny, návykový a spája v sebe netradičnú iskru a komfortnú klasiku (ak zvolíme staré známe obyčajné zemiaky - i to je možnosť).
Keďže do neho neodmysliteľne patria vajíčka a hrášok, určite rozumiete, prečo si myslím, že je náramne vhodný podávať ho namiesto klasického majonézového šalátu na vašom sviatočnom stole. Okrem toho, grandiózne vypadá, pretože je veselý, farebný, plný tvarov a sála z neho energia a sviežosť. Ale dosť už chválospevov, zrejme by ste už radi videli ten recept.

• 1-2 batáty (množstvo podľa počtu stravníkov)
• trochu oleja
• pol hrnčeka hrášku (čerstvého, mrazeného)
• 2-4 vajcia (natvrdo či do polomäkka)
• niekoľko hrstí čerstvého listového šalátu (odporúčam polníček = valeriánu poľnú)
• na omáčku:
• 1-2 kopcovité PL chrumkavého arašidového masla
• 2-3 PL silného zeleného čaju (objavila som Zen Chai od Teekane - je výborný! Hodí sa aj mätový/pepermintový čaj.)
• hrsť čerstvej mäty
• štipku paprikových vločiek
• 2 ČL mlieka
• štipku/dve korenia Chai Spice (mám namiešanú vlastnú zmes, ale dá sa kúpiť)
• pár kvapiek citrónovej šťavy - voliteľne

Batáty poriadne umyjeme, očistíme, ale nešúpeme. Po celom obvode ich poprepichujeme vidličkou a vložíme na plech s papierom na pečenie. Pokropíme olejom a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 45-60 minút, kým nie sú aj v strede mäkké a z otvorov nevyteká skaramelizovaný sirup. Nakrájame ich na kolieska, pre hravosť môžeme nožom vytvoriť na povrchu mriežku a vidličkou ich trochu spučíme. V dávkach vložíme do toastovača a na vysokom výkone opekáme, kým okraje nie sú chrumkavé (možno bude treba dva cykly). 

Medzitým pripravíme omáčku. Uvaríme silný zelený čaj (tj. necháme lúhovať dlhšie) a prilejeme ho k arašidovému maslu ešte kým je horúci, aby sa roztopilo. Pridáme aj trochu mlieka, ochutíme paprikovými vločkami, Chai korením a vmiešame nadrobno posekanú mätu. Omáčka by mala byť redšia, stakať z lyžičky, takže tekutinu dolievame podľa potreby. 

Opečené batáty uložíme do taniera spolu s polníčkom, rovnomerne rozsypeme hrášok, umiestnime prekrojené uvarené vajcia a štedro prelejeme omáčkou. 

Po ochutnaní tohto šalátu už nikdy nebudete chcieť iný. Ani ten rezeň vám nebude chýbať. Rovno sa vrhnete na omáčku a budete zvádzať prudký boj so spolu sediacim. Preto nebude na škodu nachystať dvojitú, či rovno trojitú dávku. Viete aká je fenomenálna? Och, mimochodom, dá sa párovať k čomukoľvek. Pokojne k hranolkám namiesto tatarky. Omáčka k údenému mäsu (meeeeh, načo chren..), nátierka na chlieb (vtedy ju treba urobiť trochu hustejšiu), preliv na cestoviny. Ak ste milovníci orechových masiel, toto je váš najtajnejší sen pretavený do skutočnosti. 

Pomarančový šalát s batátom a šunkou

Evidentne frčím na šalátovej vlne, ale je sa čomu diviť? Pestrejšie a svieže pokrmy mi nahrádzajú chýbajúcu jar. Hoci dnes svieti slniečko, vonku je kosa, stále sa držíme na mínusových teplotách. Viem, som otrepaná a neustále bľabocem o počasí, ale priznajme si to, na koho to nevplýva? Ten je u mňa hviezda a závidím mu. Podľa mňa sa chladné dni ťahajú už príliš dlho a som viac než pripravená dať im definitívne zbohom.
Hoci, tento šalát je tak trochu na pomedzí. Je už jarný? Ešte zimný? Ťažko povedať, práve preto je skvelou voľbou do tohto prechodného obdobia, kedy sa už zbavujeme posledných zásob a nevieme sa dočkať čerstvých plodín, ktoré nám, snáď, matička Zem poskytne.
Zemiaky majú v našej kultúre nezanedbateľné postavenie a existuje miliarda a jeden spôsob, ako si ich pripraviť. Ja som na ne časom zanevrela, hoci ako decko som ich milovala. Cestu si však ku mne opäť našli, no vo forme batátov = sladkých zemiakov, ktoré už dnes i u nás nie sú extravagantnou plodinou. Hoci s obyčajnými majú spoločný asi iba ten "názov" a ich nutričné hodnoty sú v mnohých ohľadoch podobné, myslím, že z botanického hľadiska si príliš príbuzné nie sú. Neviem, nie som odborník, preto sa v prípade vyššieho záujmu obráťte na povolanejšie osoby, prípadne na strýčka Googla.
V každom prípade, vyhovujú mi viac chuťou, pretože ako prívlastok napovedá, sú sladké, naviac majú inú štruktúru. Týmto úvodom sa však snažím dostať k jednej veci: ak nemáte radi batáty alebo si ich z finančného hľadiska nemôžete dovoliť (áno, nie sú práve lacným špásom), nahraďte ich obyčajnými zemiakmi. Žiadna veda.
Ale teraz už k ďalším účastníkom tanierovej párty. Príjemným doplnkom je skombinovať tieto sladké chute s citrusovými, ktoré šalátu dodajú ľahkosť a prenesú nás do teplejších krajín. Pomaranč sa možno môže zdať príliš neobvyklým a kyslým v porovnaní napríklad s mangom či granátovým jablkom, ale verte mi, keď to okúsite, budete súdiť rovnako.
Ingredienciou, ktorá zabezpečí potrebnú bielkovinovú a energetickú časť je kvalitná šunka. Prosím, nebuďte skúpi a investujte do poctivého druhu s čo najvyšším podielom mäsa. Pod 85% by som asi nešla. A ak by ste náhodou mali po ruke údeného lososa.. Ešte lepšie! Ten by celý šalát povýšil na úplne iný level. Ja som potrebovala odľahčiť zásoby v chladničke/mrazničke, preto táto možnosť.
Nuž a potom je to už len na vás, priatelia. Ako 'umami' zložku pokrmu odporúčam olivy (plnené sardelovou pastou v tomto prípade - mňam), nejakú čerstvú zeleninu, ale trebárs aj marinované artičoky či sušené paradajky. Och a samozrejme, priehrštie listového šalátu ako základ.
Kľúčom k finálnemu úspechu je pomarančová zálievka, ktorá celý chod prepojí a vytvorí tak harmonickú kompozíciu hodnú zhudobnenia nejakým skladateľom. Keby ešte žil Beethowen, napísal by novú Allegro con Brio, čo ja viem, symfóniu číslo 5.5.

• 1 stredný batát
• 100 g dusenej šunky
• 1 (krvavý) pomaranč
• hrsť olív
• zmes listových šalátov
• cherry paradajky, uhorku, reďkovky.. podľa ľubovôle
• na zálievku:
• 1 PL olivového oleja
• 1-2 PL pomarančovej šťavy
• kôru z pol pomaranča
• čierne korenie a soľ podľa potreby
• zmes talianskych alebo provensálskych byliniek

Sladký zemiak poriadne umyjeme a očistíme, šúpať netreba. Položíme ho na plech a po celom povrchu poprepichujeme. Pofŕkame olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 45-60 minút, podľa potreby, kým i v strede nie je mäkký a z vyrobených dierok nevyteká sladký sirup. 

Do misy vložíme šalátové listy, batát nakrájaný na kolieska/polmesiace/kocky, natrhanú šunku, kúsky pomaranča, olivy a čerstvú zeleninu podľa chuti. Prelejeme zálievkou, ktorú pripravíme jednoduchým prešľahaním všetkých ingrediencií. Môžeme ešte posypať sezamom a podávame. Výborný je aj na druhý deň za studena. 

*Pre prezentačné dôvody som šalát zamiešala až po fotení.

No čo poviete, nie je to krásne farebné, hravé, svieže, výborné ako prostriedok na privolávanie jari? Rozhodne si ho nenechajte ujsť a vyskúšajte!

Balzamikový marinovaný šalát so šampiňónmi, pórom a ružičkovým kelom

Z toho počasia by sa jeden zbláznil. Včera sneh, dnes nám svieti slnko. Ale je stále mrazivo. Neradila by som tráve a kvetom, aby sa pokúšali pučať zo zeme. Mohlo by sa im to vypomstiť, pretože noci sú ešte naozaj chladné. Všetka zelenina na balkóne mi pomrzla. Ale to nevadí, nijako neutrpela a ja som ju tak stále mohla použiť do tohto farbami napumpovaného šalátu.
Oddávam sa pestrosti aspoň takouto formou, keď už sa Matka Príroda rozhodla, že nám ešte chvíľu bude robiť napriek.
Jesť dookola stále tú istú zeleninu, hoc ako chutnú, by asi nikoho nebavilo, preto je dobré pripravovať ju aspoň na rôzne spôsoby. Buď zvoliť inú metódu alebo ochucujúce prostriedky. Pečenú vymeniť za dusenú, možno raz za čas pomixovať na polievku či pyré, prihodiť jednu-dve extravagantné zložky, to je tajomstvom k úspechu, aby sme si niektorú potravinu nakoniec nezhnusili, kým príde sezóna iných.
V tomto duchu sa nesie dnešná Buddhova miska, obsahujúca marinované šampiňóny, ružičky kelu a pór. Plus ďalšie iné veci, ale to sa dozviete v zápätí.
Podstatou je jednotlivé kúsky vopred naložiť do nálevu, ktorý im zabezpečí dokonalú arómu a iskru. Ak by ste boli zvedaví na podobný recept, odporúčam >>zeler<<. Takto upravenú zeleninu môžeme podávať ako prílohu k rôznym druhom mäsa alebo naložiť na kôpku ryže, výborný je i ako obedový šalát s čerstvými listami a inou surovou zeleninou. Hoci zmes už ležala v omáčke, pri pečení či opekaní ju všetku zredukujeme, preto nie je na škodu k šalátu pridať dressing či dip. Mojím top favoritom je, vôbec nie prekvapivo, hummus, tentokrát v nádhernom purpurovom prevedení s červenou repou.
Nechajte sa opantať farbami a chuťou, prichystajte si:

• 250 g šampiňónov
• pol vrecka ružičkového kelu
• polovicu až celý pór - bielu časť
• trochu masla
• na marinádu:
• 2 PL balzamikového octu
• 2 PL sójovej omáčky
• 2 PL worchestrovej omáčky
• 2 ČL sušeného rozmarínu
• 2 ČL sušeného oregana
• 2 ČL sušeného tymiánu
• 2 PL olivového oleja
• 2 ČL dijónskej horčice
• 1 ČL granulovaného cesnaku a cibule
• korenie a soľ podľa chuti
• čerstvú zeleninu: napríklad paradajky, uhorku
• zmes šalátov (Lollo Rosso, mangold, špenát, čakanka, rímsky šalát = Mesclun..)
• 2 kopcovité PL hummusu (v ľubovoľnej príchuti)
• sezam na posypanie

Šampiňóny očistíme a nakrájame na plátky. Kel zbavíme stopky a nepekných povrchových listov, prekrojíme. Pór umyjeme a nakrájame na kolieska s hrúbkou asi 1 cm. Všetko uložíme do veľkej misy a zalejeme marinádou. 

Balzamikový ocot zmiešame so sójovou a worchestrovou omáčkou, olejom, horčicou, posypeme rozmarínom, oreganom, tymiánom, cesnakom, cibuľou, čiernym korením a soľou. Poctivo premiešame. 

Naložené suroviny necháme odstáť aspoň pol hodinu, nech majú dostatok času nasiaknuť zmesou. Kel a pór potom rozložíme sa plech s papierom na pečenie, obložíme maslom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15-20 minút, kým zelenina nie je zlatistá. 

Šampiňóny pripravíme na panvici s kúskom masla a zvyškom marinády, ak nám ostala na dne misy. Pokojne môžeme hríby pridať na plech a upiecť všetko spolu, ja však preferujem túto možnosť. Restujeme ich dozlata, kým nepustia tekutinu a na povrchu mierne 'neskaramelizujú'. 

Ešte teplú zeleninu a šampiňóny uložíme do misy spolu s listovým šalátom, čerstvou zeleninou a porciou hummusu. Posypeme sezamom a podávame. 

 Ako vy bojujete s vplyvmi počasia? Má to na vás vôbec nejaký efekt? Čím si zlepšujete náladu?

Uvítam tipy, triky, finty, všetko možné, pretože ja bojujem s nízkou úrovňou nálady a motivácie každý deň. Zima proste trvá príliš dlho. Ale dobré jedlo, to je svetlý bod programu, na ktorý sa vždy nesmierne teším. Tak dúfam, že tento hravý šalát urobí radosť aj vám.

Ovocné grilované sendviče s Gorgonzolou, džemom a granolou

Milí moji! Dovoľte mi pozdraviť vás pri prvom astronomickom jarnom dni. Kým píšem tieto riadky, za oknom husto sneží, je ošklivo a vôbec, kde sú tie kvety, včielky a štebotajúce vtáčiky?!
Vyššie mocnosti tam hore si z nás strieľajú a nie je v ľudských silách to akýmkoľvek spôsobom zmeniť. Tak si nekazme náladu a myslime na niečo príjemnejšie.
Napríklad tieto výnimočné ovocné toasty!
Už som jeden príspevok podobného rázu publikovala >>priamo TU<<, ale ak vás zaujali, pripravila som si ďalšiu verziu, ktorou sa môžete inšpirovať.
Motívy, dôvody, hĺbkovú analýzu čo, kde, prečo, načo si prečítajte vo vyššie uvedenom odkaze, dnes vhupneme rovno k podstate.
Základom 'sendviča' bolo opäť jablko, veď načo meniť fungujúcu taktiku. Avšak, ako som už predtým zmienila, ku grilovanému ovociu sa z radov plesňových syrov náramne hodia aj tie prešpikované modrými žilkami. Neváhala som a siahla po mojej obľúbenej Gorgonzole. To je tak úžasný syr! Príjemne pikantný, charakteristický svojou arómou, neodolateľne krémový, výborne roztierateľný, čo sa hodí, ak ho chceme aplikovať na povrch toastu.
Skúšali ste však už niekedy prisýpať granolu (zapečené müsli) do iných pokrmov než ovsených kaší či mlieka? Páni moji, to bol záblesk geniality! (Áno, som skromná..) Roztrúste ju po povrchu namiesto (alebo spolu s nimi) orechov a verte mi, že si pochutnáte. Možno sa to môže zdať ako zvláštna voľba, ale ingrediencie spolu nekolidujú. Tieto skvelé chrumkavé štvorčeky sú raw paleo, vyrobené z múky z tigrích orechov, naviac v banánovej príchuti. Páči sa mi, že dobre držia tvar aj pri dlhšom pobyte vo vlhkom prostredí. V každom prípade, zvoľte svoje obľúbené. A ak budú domáce, tým lepšie!
Ešte väčším exhibicionizmom sa vyznačuje ďalšia prísada tohto sendviča: marhuľový lekvár či džem! Pozrite, keď už párujeme ovocie so syrmi, prečo nie aj v takejto varenej forme? Naviac, v rôznych prezentačných podnosoch nie je neobvyklé podávať so slanými pochutinami práve sladké marmelády a nátierky. Nechala som sa preto uniesť a použila ho na spestrenie týchto hriešnych raňajok.
Pre hravosť, nielen chuťovú, ale i vizuálnu odporúčam ešte osviežiť tanier čerstvou mätou. Ku Gorgonzole mi úžasne pasuje a navodí nám tak trochu tej jarnej čerstvosti, keď už ju nemáme reálne za oknami.

• jablko
• trochu masla
• štipku škorice
• syr Gorgonzolu (alebo nejaký iný s modrou plesňou)
• domáci (marhuľový) lekvár
• hŕstku granoly/müsli
• banán na spestrenie (či akékoľvek iné ovocie)
• čerstvú mätu na ozdobu

Jablko nakrájame na plátky, ochutíme škoricou a v grilovanej panvici na kúsku masla z oboch strán opečieme. Ešte horúce obložíme syrom, aby sa rozpustil. Naň nanesieme vrstvu lekváru, posypeme granolou, ozdobíme mätou a podávame, napríklad s ďalším ovocím podľa ľubovôle. Alebo s jogurtom. Ozaj, napíšte mi do komentárov, s čím by ste si tieto toasty pripravili vy. 

Zrejme ste postrehli, že v poslednej dobe sa vyžívam v šialených a netradičných kombináciách. Neviem, čím to je, asi obdobím. Keď je všetko šedé, fádne, smutné a ponuré, evidentne sa musím vybúriť v inej oblasti a priniesť farby a nevšednosť aspoň do mojich tanierov. 

Snáď to oceníte a necháte sa uniesť podobnou vlnou. Nech v tom nie som sama. 

Majte sa nádherne!

Trojvrstvový Paleo Vegan kakaový zákusok

Tá sa musela zblázniť!
To si určite poviete, keď budete pokračovať ďalej v čítaní. Hneď prezradím prečo.
Ale na úvod: nenechajte sa odradiť, tento zákusok je BOMBASTICKÝ, FAMÓZNY, HRIEŠNY a PREVRATNÝ! Áno, všetky kapitálky sú potrebné.
Takže: podarilo sa mi do tohto dezertu zakomponovať.. pozóóór, teraz to príde..

×

×

×

BAKLAŽÁN!! 🍆🍆

Prebleskla vám mysľou prvá veta tohto príspevku? Ja som hovorila, že túto moju najobľúbenejšiu zeleninu napchám úplne do všetkého, nuž, muselo prirodzene dôjsť aj na oblasť sladkostí. Ale priatelia, otraste zo seba husiu kožu, ono to fakt stojí za to! Tá plnka je dokonale krémová, skôr pudingová, ľahká a jemná a vôbec by ste nečakali, že je vyrobená z tak netradičnej suroviny. V podstate je to jeden veľký kakaový orgazmus. Tvoria ho tri vrstvy a každá tento tmavohnedý prášok obsahuje. 

Po prvé: krusta je zmesou orechov, kokosu, kakaa a datlí. 

Plnka okrem baklažánu  obsahuje datľovú pastu, akýsi domáci karamel a ďalšie priehrštie kakaa. 

Tretím poschodím je čosi ako poleva (ganache), ale v tomto prípade nie z čokolády, ale opäť v hlavných úlohách kakao. Nič vám/nám však nebráni v tom zvoliť tabuľku nejakej vysokopercentnej a postupovať tradičnou cestou. 

Ja som sa však rozhodla pre poriadny experiment a odmenou mi bol takmer neopísateľný dezert. Fakt, je to akoby moje dieťa. Špekulovala som, v mysli rozoberala zloženie, kombinácie, pre a proti, hútala nad tým, ako ho vytvoriť aby bol jednak lahodný a po druhé taký, aby som sa do neho bez (veľkých) výčitiek mohla pustiť aj ja. Nehovoriac o tom, že spĺňa podmienky niekoľkých stravovacích prúdov: je prirodzene paleo i vegan priateľský. 

Netvrdím, že to nie je kalorická bomba, orechy tieto hodnoty značne navyšujú, okrem toho, ani kakao nie je práve surovinou zo spodku 'potravinovej pyramídy', ale jedná sa o kvalitné zdroje energie. Čím horkejšie použijete, tým lepšie, dostanete tak do tela rôznu zmes antioxidantov. V súvislosti s týmto poznatkom odporúčam aj upraviť množstvo sladkej zložky. Ak prisypete holandské, naozaj horké kakao, možno budete musieť pridať ešte o jednu-dve datle viac, aby ste zaistili sladkosť. Mne hodnoty uvedené v recepte nižšie dokonale vyhovovali, najmä keď beriem na zreteľ, že zákusok som si dopriala s ovocím. Okrem toho, ak už čokoládu, tak milujem tú, čo má najviac percent - 100% je pre mňa kúsok neba. 

Pri konzumácii koláčika samotného a ak ste zvyknutí na sladšie dezerty, veru dajte niečo naviac.

V každom prípade, neváhajte a vyskúšajte! Budete príjemne prekvapení!

Krusta:

• ⅓ šálky vlašských orechov (vhodné sú aj lieskovce)
• ⅓ šálky strúhaného kokosu
• ⅓ šálky holandského kakaa
• 9-10 sušených datlí - zaliatych vriacou vodou a zmäknutých

Plnka:

• upečenú dužinu z jedného veľkého baklažánu (230 g po upečení)
• 2 kopcovité ČL holandského kakaa
• 1 kopcovitá PL datlového karamelu/pasty (niekoľko zmäknutých datlí zmixovaných s vodou na pastu)
• 1 ČL vanilkového extraktu (voliteľne)

Poleva:

• ⅓ z vyššie uvedeného krému
• 2 PL holandského kakaa
• 1 kopcovitú ČL kokosového krému (voliteľne)
• kokosové čipsy, oriešky, čerstvé ovocie na dekoráciu a podávanie

Baklažán si pripravíme vopred. Umyjeme ho, zrežeme konce a celý ako je poprepichujeme po celom obvode vidličkou. Uložíme na plech a pečieme 30-45 minút, podľa potreby, kým nie je úplne mäkký, zvrásnený a viditeľne spľasnutý. Dužinu vydlabeme a odložíme do misky. Pridáme kakao, karamelovú pastu a vanilkový extrakt. Ochutnáme a podľa potreby pridáme viac karamelu (prípadne iné sladidlo - med, javorový sirup..).

Na spodnú vrstvu v robote zmixujeme vlašské orechy, strúhaný kokos, zmäknuté datle a kakao. Zmes musí pripomínať vlhký piesok, ktorý pri formovaní drží tvar. Túto hmotu natlačíme do pripravenej formy - najlepšie silikónovej alebo sklenenej vyloženej fóliou či papierom pre lepšiu výslednú manipuláciu. Utlačenú hmotu zarovnáme a na pár minút vložíme do mrazničky. 

Z plnky odoberieme jednu tretinu bokom a zvyšok rovnomerne roztrieme po povrchu krusty. Opäť vložíme do mrazničky, ideálne na pol hodinu a viac, nech je krém pevný a nemieša sa s polevou.

Do odloženej tretiny plnky pridáme kakao, kokosový krém a dobre zamiešame, nech v zmesi nie sú hrudky. Mala by byť hustejšia a pevnejšia než pôvodná náplň. Túto hmotu roztrieme na vrch koláča a na záver ozdobíme podľa ľubovôle a fantázie ovocím, sekanými orieškami, kokosom.. čímkoľvek. Skladujeme v chlade, respektíve v mrazničke, ale pred podávaním necháme na pár minút povoliť. 

Je príjemnejšie zaboriť lyžičku do mäkučkej vrstvy plnky 😊.

Detail jednotlivých vrstiev.

Som hrdá. Fakt. A okúzlená. Baklažán nesklamal a zabodoval na celej čiare. Tá plnka je neuveriteľná a takmer som zjedla celú misu len tak lyžičkou. Čo vlastne možno v najbližšej dobe urobím 😊.

Spodná vrstva je príjemnou bariérou, na ktorú narazíte pri napichovaní na vidličku, ale nie neprekonateľnou, aby ste s ňou bojovali. Tak akurát: správna chrumkavejšia štruktúra, výborný nositeľ dekadentného krému navrchu. 

'Ganache' v tejto verzii som zvolila preto, lebo klasická čokoládová by v chlade stuhla a pri servírovaní by ste narazili na problém, že je príliš pevná a celú vláčnu vrstvu pod ňou by ste mali razom 'vykydnutú' na tanieriku. A to nechceme! Myslím si, že takto je to praktickejšie, zato nemenej chutné.

Čo sa dekorácie týka, pôvodne som sa chcela úplne vyblázniť. Zahltiť to tonou ovocia, orechov, ozdôb, pusiniek, kvietkov a fŕkancov. Akoby sa na koláč 'vyvracal' jednorožec 🦄 (pardon za výraz). Ale zastavila som sa. Je to skutočne moje dieťa, môj výtvor, moje Frankensteinovo monštrum, ja zhmotnená v zákusku. A vôbec by to nebol môj štýl. Preto som nakoniec uvítala minimalizmus, ktorý ma vystihuje lepšie. Dúfam, že budete s receptom spokojní a ak ho vyskúšate, dajte mi vedieť! Som zvedavá, čo naň poviete. 

Nut Wellington = orechová šampiňónovo-cícerová plnka obalená baklažánom s mätovým dresingom (vegan)

Možno ste sa už stretli s receptom na stejk Wellington alebo sviečkovú Wellington. Ak nie, nebudem zachádzať do detailov, vygooglite si potrebné informácie, jedná sa však o typicky hovädzie mäso - sviečkovú - obalenú paštétou (niekedy slaninou) a lístkovým cestom. Dodnes nie je celkom jasný pôvod tohto pokrmu, v každom prípade, s ohľadom na obľubu kombinácie zapečeného mäsa do cesta je bežný v Británii a odtiaľ sa rozšíril do všetkých kútov sveta, ktoré boli vtedy ich kolóniami.
Je stabilnou súčasťou reštaurácií a pôsobí možno trochu honosnejším dojmom, pretože pravá sviečková, ktorá je často základom, nie je lacným špásom. Ale nie je povinná, dá sa nahradiť dostupnejšou alternatívou.
V každom prípade, servíruje sa skôr v období sviatkov (Vianoc, Vďakyvzdania) a keďže má tak trochu nostalgický a emotívny charakter, chcú si ho dopriať aj skupiny ľudí, ktorí sú zásadne proti konzumácii mäsa. Ako inak, hovorím o vegetariánoch, či priamo vegánoch. Nechcú si odoprieť v tieto výnimočné dni pochúťky z detstva a tak je len prirodzené, že prišli so svojou verziou.
A tak sa dlhou okľukou dostávam k podstate. Natrafila som pri blúdení internetom (YouTube-om v tomto prípade) na recept, ktorý s tým pôvodným už nemá asi nič spoločné, ale použité suroviny a nápaditosť ma podnietili k tomu, aby som si túto vegan-friendly alternatívu pripravila.
Haló, obsahuje baklažán a orechy! Je jasné, čím si ma pokrm získal.
Náplň je zmesou šampiňónov, cíceru, mrkvy (ktorú som totálne zabudla použiť..) a orechov.
Obalom zase namiesto cesta na tenké plátky nakrájaný baklažán, ktorý ju pevne ovinie a dokonale spĺňa svoj účel. Nemusíme sa ani baviť o tom, že je to "zdravšia" a ľahšia forma, čo určite oceníme v momentoch, kedy sa stoly prehýbajú inými delikatesami a naše bruchá puchnú do prasknutia.
Nie je to zaujímavý tip, ako spestriť jedálniček blížiacich sa Veľkonočných sviatkov? Tam je to tiež hlavne o obžerstve, nespočetných chodoch, chuťovkách a maškrtách, takže ak by ste sa chceli vyhnúť žlčníkovému záchvatu, možno budete vďační za jedlo jednoduchšie na spracovanie. Nemusíte sa všk báť, že by ste po ňom trpeli hladom!
Je nutrične hodnotné a výdatné, nehovorím o tom, že lahodné, pretože obsahuje kopec aróm a chutí. Kam sa hrabe vyprážaný rezeň v porovnaní s delikátnym spojeným hríbikov, orieškov, cíceru? A jemný baklažánový obal je o toľko lepší, než strúhanka, verte mi!

Na plnku (množstvo prispôsobte podľa veľkosti pekáča, ja som v skutočnosti všetko z uvedeného zredukovala na polovicu):

• 1 hrnček vareného cíceru (alebo i šošovice)
• 1 cibuľu
• hrudku masla
• 2-3 strúčiky cesnaku
• 200 g šampiňónov
• 1 veľkú mrkvu
• sušený tymián, rozmarín a šalviu
• hrsť či dve zmesi orechov (arašidov, mandlí, kešu a para)

Naviac:

• 2 baklažány
• trochu masla/oleja
• bylinkovú soľ

Mätový dresing:

• viazaničku mäty - možno nakombinovať s petržlenovou vňaťou
• 1 strúčik cesnaku
• 2-3 PL jablčného octu
• soľ podľa potreby
• vriacu vodu podľa potreby

Deň vopred si uvaríme cícer (alebo použijeme konzervovaný).

Baklažán nakrájame na pozdĺžne plátky, posypeme soľou a necháme odležať, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju utierkou a plátky uložíme na plech s papierom na pečenie. Obložíme maslom a pečieme 10 minút v rúre vyhriatej na 180 °C. Nemusí byť úplne mäkký, len pružný, aby sa dal dobre tvarovať. 

Cibuľu nasekáme a na masle opražíme. Pridáme na plátky nakrájanú mrkvu a cesnak, ochutíme sušenými bylinkami a po čase pridáme aj plátky šampiňónov. Opekáme, kým hríby nepustia tekutinu a zmes nie je mäkká. Celý obsah panvice umiestnime do kuchynského robota, spolu s cícerom a orieškami. Pomocou niekoľkých pulzov náplň zmixujeme, posekáme na drobnejšie kúsky, ale výsledkom by nemala byť jednoliata zmes.Chceme zachovať štruktúru. 

Pekáč vyložíme plátkami baklažánu a to priečne. To znamená, že časti budú vytŕčať von a vystelú steny nádoby. Do vnútra natlačíme plnku, povrch zarovnáme a prevísajúce časti baklažánu preložíme, čím ju uzavrieme. 

Opäť dáme do rúry a pečieme pri rovnakej teplote asi 15 minút, kým povrch nie je zlatistý a celá roláda kompaktná. 

Podávame s mätovým dressingom. Do vysokej nádoby vložíme čerstvú mätu a petržlen, zalejeme octom, pridáme cesnak a soľ a podlejeme trochou vriacej vody. Tá pomôže zmenšiť objem bylín. Rozmixujeme tyčovým mixérom (či robotom na to určeným) na hladkú tekutú omáčku. Konzistenciu regulujeme pridávaním väčšieho množstva vody. Koštujeme a ochutíme podľa ľubovôle. 

Orechový Wellington necháme mierne vychladnúť a až potom krájame. Prelejeme dresingom a podávame ako hlavný chod spolu s ostatnou pečenou zeleninou (odporúčam rozmarínové batáty, tymianovú mrkvu a cesnakový ružičkový kel).

Mám pár technických poznámok na záver, ktoré si nemôžem len tak nechať pre seba. Aby ste vedeli, že sa to tu nevolá Nemehlo v kuchyni náhodou.

V prvom rade, ako som už spomenula, nedopatrením som zabudla na mrkvu. Konečne som vložila pekáč do rúry, začala robiť poriadok na linke a potom som zočila sáčok. Fakt som pri ostatných trampotách na túto zeleninu zabudla. Takže vy ju použite, pridá chuť, textúru a šmrnc!

Po druhé, tie moje problémy: dostala som na Vianoce stolný mixér, ktorý by som najradšej vyhodila z okna, poskákala po ňom a nechala ho prejsť slonom, parným valcom a naviedla naň riadenú strelu.

Hlavná sklenená nádoba má príliš hlboké dno, nože teda nedosahujú až na spodok a tým pádom všetko ostane tam a čepele sa obsahu ani nedotknú. To, čo je nad nimi, utlačia na steny a prilepia, čiže opäť, suroviny ostanú nepomixované. 

Menší nástavec dobrý napríklad na smoothie a jemné krémy je malý, ale to by nebol až taký problém. Horšie je, že netesní, takže ak niečo potrebujete rozriediť vodou, všetko vyteká. A ak náhodou chcete ako ja v tomto prípade len posekať na menšie kusy nejakú zeleninu, je na to úplne nevhodný, pretože vytvoríte skôr kašu. Preto plnka na obrázku vypadá ako jednoliata zmes. Naštvalo ma to, pretože som chcela krásnu farebnú mozaiku surovín. Veľké kusy, ktoré tam možno vidieť som pridala až na záver, nech tam chrumká aspoň niečo.

Posledná vec, ktorú by som chcela dať do pozornosti, je  už v pozitívnom duchu: ja som použila orechovú zmes z Lidlu, konkrétne nejakú pikantnú, ktorá obsahovala korenené arašidy v cestíčku, mandle a kešu. Na mňa boli oriešky až príliš pálivé, ale som si istá, že iným by ulahodili. Takto zamiešané v nejakom jedle sú však bombastické, netreba ich viac ochucovať a v kombinácii s inými zložkami sa ich intenzita zmierni. Ale použiť možno akékoľvek, inak by som určite siahla po natural. Ale prečo ich nevyužiť, keď je tá možnosť, no nie?

Na záver: napriek všetkým neočakávaným udalostiam som z tohto receptu nadšená. Vzhľadom to možno nie je šampión, ale tá chuť, priatelia! Och bože, sliny mi tečú, len si predstavím, ako do mňa jednotlivé rezy padali. Nechajte sa i vy zlákať vtipným spracovaním celosvetovej klasiky a zamľaskajte si!

Harissa kuracie (bažantie) mäso s cícerom, Gorgonzolou a maslovou tekvicou

Drahí moji, život food bloggera je niekedy skutočne náročný. Nielenže večne premýšľa o tom, aký recept vám najbližšie ukáže, dnes je to i o prezentácii a o tom, ako výsledné jedlo vypadá. Naživo i na fotografiách.
Toto jedlo som pripravovala minulú nedeľu, kedy bolo síce krásne slnečno, ale neskutočne veterno, tak si predstavte tie bojové podmienky vládnuce na mojom balkóne, ktorý je najlepším miestom na vyhotovenie obrazovej dokumentácie. Odvievalo mi všetky bylinky, obrúsky, utierky, dokonca hnusné vetrisko posúvalo jednotlivé kúsky na plechu. Žiadna prechádzka ružovým sadom!
Napriek tomu, ako sa vždy sťažujem, že nie som s výslednými fotografiami spokojná, dnes to bude v tomto smere úplnou raritou a keď tak na ne hľadím, cítim isté zadosťučinenie, že konečne vyzerajú aspoň trochu k svetu. Niekomu sa možno budú zdať preexponované, ale to je už takou mojou značkou, pečiatkou, štýlom, nazvime to ako chceme, ak ste to postrehli, viac-menej všetky sa vyznačujú touto vlastnosťou.
Keď sme už pri tom, dajte mi vedieť, ako sa pozdávajú vám. Je to naozaj prehnané? Ocenili by ste inú prezentáciu? Spätná väzba je pre mňa dôležitá, hreje mi pri srdci, ak ste spokojní nielen s blogom ako takým, ale hlavne s pokrmom samotným.
To je vlastne tou najpodstatnejšou vecou. Načo by to prestieranie vypadalo ako z profesionálneho žurnálu, ak by jedlo na ňom bolo nepožívateľné a nechutné? Kdeže, toto nie je ten prípad! Veď usúďte sami: lahodné kuracie a dokonca netradične bažantie mäso, šťavnaté vnútri, pikantné a chrumkavé na povrchu, na jazyku sa rozplývajúca maslová tekvica, ešte viac krémovejší syr Gorgonzola, delikátne guľôčky cíceru, všetko z jedného plechu a takmer bez námahy!
Tu musím podotknúť, že bažant nie je povinný. Ja som ho vyhrabala z útrob mrazničky v snahe konečne uvoľniť trochu miesta a keďže jeho mäso je dosť špecifické, rozumej nie tak mäkké a skôr šľachovité, musela som podstúpiť nejaké kroky naviac pri jeho spracovaní. Ak ale siahnete po bežne dostupnej hydine, je to naozaj priamočiary pokrm, ktorý si rozhodne zamilujete.
Korenie s názvom Harissa pochádza, ako inak, z Blízkeho východu a je až smiešne jednoduché, ako si ho možno namiešať doma. Sama som tak urobila, nemala som žiadnu kúpenú zmes, ale nie je problémom ju dostať v akomkoľvek obchode s koreninami.
Tak sa už vrhnime rovno do surovín, nech sa zase nerozrečním a príliš nezasnívam, pretože toto jedlo k tomu zvádza. Obsahuje toľko výnimočných zložiek, textúr, aróm, no spolu sa nebijú a pôsobia harmonicky. Poľahky si vás opantajú a zmocnia sa vašich zmyslov.. Vidíte, začínam sa unášať. Fakty, ženská, chceme fakty! Tak tu sú:

• 700 g kuracieho mäsa s kosťou (stehná, prsia) alebo mix s inými druhmi (bažant)
• ¼ šálky olivového oleja
• 2 citróny: šťavu z jedného, druhý celý
• 1-2 PL Harissa korenia:
• mletú údenú papriku
• mletú rascu
• rímsky kmín
• čili paprikové vločky
• mletý koriander
• granulovaný cesnak
• granulovanú cibuľu
• sušenú mätu/pepermint
• soľ
• pol maslovej tekvice
• hrnček uvareného cíceru
• 100 g Gorgonzoly (alebo syra podobného typu)
• balenie zelených olív
• čerstvé bylinky na servírovanie (mätu, koriander, petržlen)
• 1-2 PL bieleho gréckeho jogurtu na servírovanie + granátové jadierka

Kroky pred: hrnček sušeného cíceru namočíme vopred a necháme cez noc napučať. Na druhý deň ho uvaríme a uschováme do doby prípravy celého jedla. 

Voliteľne: Bažantie mäso umyjeme, očistíme a vložíme do hrnca s vodou ochutenou korením na hydinu a pálivou omáčkou (sriracha). Privedieme k varu a na miernom plameni varíme hodinu až hodinu a pol, kým nie je mäkké, ale ešte nie úplne. Necháme mierne vychladnúť. Odporúčam ho uvariť už deň vopred. Ak používame čistú kuracinu, tento krok nie je potrebný. 

Deň D: Všetky druhy mäsa zmiešame s olejom, šťavou z jedného citrónu a pripraveným korením Harissa (zmiešame všetky uvedené ingrediencie v odrážkach pod ním). Rovnakým spôsobom ochutíme aj tekvicu nakrájanú na hranolky, či polmesiace a uvarený cícer. 

Mäso, tekvicu, strukovinu a kolieska druhého citrónu rovnomerne rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 40-45 minút, kým mäso nie je chrumkavé, poľahky sa oddeľuje od kosti a zlatisté. Tekvica i cícer budú možno upečené skôr, treba to kontrolovať a podľa potreby premiešať/obrátiť či vybrať. 

Keď je všetko hotové, ešte na plechu posypeme povrch olivami a rozdrobenou Gorgonzolou, čerstvými bylinkami a teplé podávame! Servírujeme napríklad s kôpkou gréckeho jogurtu a jadierkami granátového jablka. 

Nenechajte sa zmiasť. Možno sa to zdá ako príliš veľa práce, ale opakujem, koľko krokov naviac budete musieť podstúpiť závisí od druhu použitého mäsa. Kuracina je hotová rýchlo, takže ju stačí surovú hodiť na plech a rúra sa postará o zvyšok. Ak naviac použijete vykostené časti, celý proces sa ešte skráti. Potom jedinou vecou vopred je uvarenie cíceru. I tu si môžete všetko výrazne uľahčiť a siahnuť po konzervovanom. Ale to neodporúčam, je to nielen neekonomické, ale doma pripravená strukovina je vždy lepšia. 

Ak už nemôžete zohnať tekvicu, predsa len, nie je jej top sezóna, nahraďte ju napríklad batátmi (či obyčajnými zemiakmi, keď už musíte). Čo sa syra týka, som všetkými dvadsiatimi za lahodnú krémovu, pikantnú a výraznú Gorgonzolu, ale iný typ s modrou plesňou je fajn. A keď vám nie sú po chuti, alternatívami môžu byť Brie, Camembert alebo dokonca Feta a Balkánsky syr.
V neposlednom rade nezabúdajte na cícer, kraľuje celej zostave svojou náramnou chrumkavosťou a dodáva tak bohatú štruktúru k ostatným jemnejším zložkám.
Oplatí sa vyskúšať, tak mi dajte vedieť, ako sa všetko podarilo.