Slaná jogurtová miska so šunkou, volským okom a pestom

Úplne som prepadla obedovým jogurtovým miskám. Neviem, čím to je. Alebo vlastne viem: Jogurtová by malo byť moje priezvisko a je to jedna z tých potravín, ktorých nie som ochotná sa vzdať, ani keby mi ponúkali všetky poklady ľudstva a iných mimozemských civilizácií.
Tieto chody sú nesmierne variabilné, možno ich pripraviť na akýkoľvek mysliteľný štýl. Tak napríklad po tej minulej, ktorá bola tak trochu na >>tureckú nôtu<< som sa dnes nechala opantať škandinávskou atmosférou. Tak po mojom. Hneď uvediem, čo je zase vo veci.
Jedným z typických severských pokrmov je LOX = filé nasoleného lososa. Často ho podávajú na žemli/bagele s krémovým smotanovým syrom, obvykle obloženým paradajkami, uhorkami, červenou cibuľou a kaparami. Ako každý "správny" bagel, toto pečivo je posypané zmesou korenín a semienok presne preň určenou. Aj o tej som písala už vo vyššie uvedenom odkaze. Namiešala som si vlastnú, už druhú dávku, dokonca aj s čiernym sezamom (ďakujem Lidlu za ázijský týždeň a zároveň ho preklínam, pretože moje úspory kruto trpia).
To by som však nebola ja, keby som to nejako nedomiešala a nezmenila. Nemala som údeného lososa. Zato plnú mrazničku dusenej šunky odloženej na horšie časy. A keďže tieto údené ryby sú mimo akciu drahé ako šľak, rozhodla som sa mojej peňaženke nespôsobovať mučivé bolesti a siahla som po tom, čo bolo po ruke.
Takže miesto nordického originálu tu máme šunkovú verziu. No a čo, aj tak je výborná! Inak však obsahuje všetko, čo by vám v Lox bageli ponúkli. Plus niečo naviac!
Naďabila som totiž aj na iný recept, kde sa do jogurtu, či skyru, primiešava ešte bazalkové pesto. To mi, samozrejme, prišlo ako prevratný nápad, preto som neváhala ho aplikovať aj v tejto miske. Veď také chutné pesto nikdy nič nemôže pokaziť.
Ďalej sa tú núka doplniť obed nejakou tukovou zložkou, trebárs avokádom alebo vajcom. Chcela som dať oboje, bohužiaľ, zelený pánko sa zaťal a ešte nechcel dozrieť, takže v tomto smere som mala smolu. Vajce ale v panvici pristálo. Po mojich niekoľkých predošlých neúspešných pokusoch o dokonalé vajce na polomäkko som to vzdala a pripravila radšej to, o čom viem, že mi ide celkom dobre: volské oko! A keď už raz bol zapnutý horák, v panvici som opiekla aj niektoré zo šunkových plátkov. Nech sú krásne chrumkavé.
Viem, že tieto jogurtové výtvory budú u mňa frekventované, zapísali sa do môjho srdca (a hlavne žalúdka), preto nevylučujem, že s nejakou verziou sa v budúcnosti na blogu ešte stretneme. Do tej doby si ale pripravte túto!

• 1 kelímok skyru (alebo hustého smotanového/gréckeho bieleho jogurtu)
• 1 vajce
• 5 plátkov dusenej šunky (96% podielu mäsa)
• 2 PL bazalkového pesta
• niekoľko cherry paradajok
• natenko nakrájané kolieska červenej cibule
• niekoľko koliesok uhorky
• 2 PL kapár
• zmes korenia na bagely (mix bieleho a čierneho sezamu, granulovaného cesnaku a cibule, celého maku, soli)

V panvici nasucho opečieme niekoľko plátkov šunky, kým nie sú chrumkavé. Vo "výpeku" (ak pustia tuk - ak nie, pridáme maslo) osmažíme jedno volské oko.
Do misky vyklopíme jeden téglik skyru a vmiešame dnu pesto. Na tento základ uložíme vajce, šunku, nakrájané paradajky, uhorku a červenú cibuľu. Roztrúsime kapary a posypeme zmesou semienok. Vítané je ešte pridať avokádo. Podávame ideálne kým je šunka a volské oko aspoň trochu teplé.

Škandinávsky spôsob stravovania obecne sa mi veľmi páči. Spomínam na tých pár dní, ktoré som bola na služobnej ceste v Nórsku minulý rok presne o tomto čase. Možno aj preto sa mi zaryl do podvedomia nápad na vytvorenie tohto chodu. Ich bufetový štýl raňajok, ktorý praktizujú i doma má niečo do seba a mám v pláne raz to uplatniť aj u mňa. 

Naviac severské národy sú známe "zdravým" spôsobom života, ich jedlá sa točia aj okolo morských plodov, ktoré majú k dispozícii z okolitých morí a oceánu. 

Čo vy, páči sa vám ich kuchyňa a dali by ste sa nahovoriť na niečo podobné?

Šalát s červenou repou, kozím syrom a vlašskými orechmi

Myslím si, že mať ďalší recept na šalát nikdy nemôže byť na škodu. Naviac, keď je jednoduchý, rýchly, napriek tomu lahodný, výživný a veselý. Delikátne spojenie chutí a farieb poteší žalúdok i oko a ak ste milovníci červenej repy, toto je rozhodne niečo pre vás.
V tomto tanieri sa snúbia sladko-slané arómy, svieže i hrejivé zložky, jemné a chrumkavé textúry. Čo viac si priať?
Určite sa zhodneme v tom, že červená repa náramne dobre pasuje so slaným výrazným syrom. Či už zvolíme netradičný kozí, ktorý nemusí vyhovovať každému alebo jemnejší balkánsky, prípadne Fetu. Ďalej neurobíme chybu ani modrým plesňovým, taká Gorgonzola je famózna a ako vyššie menované, bude ozdobou pokrmu.
Okrem iného, neopomenuteľnou ingredienciou sú bezpochyby oriešky zabezpečujúce príjemné spestrenie, ale to nie je všetko. Zdravé tuky sú vítané a náš organizmus sa nám za to poďakuje. Vitamíny v zelenine - A, D, E, K - sú rozpustné len v tukoch, takže aby sme boli schopní ich vyťažiť, je nutné takýto nutrient do pokrmu zaradiť. Ostatne, všetci nám odporúčajú, aby správne postavené jedlo obsahovalo všetky zložky: sacharidy, tuky i bielkoviny. Odškrtnuté, tento šalát má všetko, preto si dobre rozmyslite, či z neho niečo vynecháte. Nakoniec, to by vám v tom tanieri už takmer nič neostalo, možno nejaké zelené listy, čo si pod pojmom šalát každý primárne predstaví. Ale to by predsa nikto nechcel mať na obed, všakže?
Už to dávno nie je o tom pchať sa špenátom, paradajkou, uhorkou a tváriť sa, akí sme zdraví. Dnes sa už pod týmto označením stretneme s najrôznejšou škálou pokrmov a buďme len a len vďační, že si máme z čoho vyberať. A stále sa pritom stravovať tak, aby to telu prinášalo osoh.
Nejako sa mi rozutekali myšlienky, neviem, či predchádzajúce riadny dávajú nejaký zmysel. Snáď viete, čo som tým chcela povedať. Ale je piatok, za sebou mám jeden z chaotických a vôbec nie jednoduchých pracovných týždňov, jediné po čom túžim, je koniec poslednej smeny a hrejivá deka na mojej posteli.
V každom prípade, ak aj vy myslíte na iné veci, než je práca a zamýšľate sa trebárs nad tým, čo pripraviť cez víkend na obed, potešte seba a okolie týmto červeno-zeleným šalátom.

• 2 červené repy - upečené v alobale
• 75-100 g čerstvého kozieho syra (alebo iného, podľa vyššie zmienených návrhov)
• hrsť vlašských orechov
• niekoľko listov ľadového šalátu
• 1 ČL granulovaného cesnaku
• 1 Čl sušeného tymiánu
• 1 ČL balzamikového octu
• trochu olivového oleja
• soľ a korenie podľa potreby

Celé buľvy repy jednotlivo zabalíme do alobalu a v rúre vyhriatej na 200 °C pečieme 45-60 minút, podľa potreby, kým pri kontrole nožom nie je stred mäkký. Necháme ich mierne vychladnúť, ošúpeme a nakrájame na polmesiace či hranolky. V mise zmiešame s cesnakom, tymiánom, octom, olejom a koreninami. V panvici jednotlivé kúsky na kvapke oleja z oboch strán osmažíme, kým na povrchu nie sú mierne chrumkavé. 

Následne zostavíme šalát: zelené listy zmiešame s balzamikovou redukciou a rovnakými dochucovadlami aké sme použili na repu. Uložíme ich do taniera, navrch rozložíme cvikľu, rozdrobíme kozí syr a posypeme kúskami vlašských orechov. Podávame najlepšie ešte kým je repa teplá. 

Mňa kombinácia repa - syr - orechy náramne baví a myslím si, že je to bezkonkurenčné spojenie. Sladké, slané a kyslasté arómy (z balzamika) sú jedinečne vyvážené a niet divu, že táto variácia sa teší ohromnej obľube. Za jedinečné však považujem smaženie cvikle naviac. Touto úpravou nadobudne ďalšiu chuť, len taká obyčajne pečená v alobale môže pôsobiť trochu nudne a nejaký vylepšujúci prvok v podobe korenín jej len prospeje. Okrem toho, voľte, prosím, čo najkvalitnejší syr. Hrá hlavnú úlohu pokrmu a preto náš šalát bude len tak dobrý, ako si ho urobíme. Nevonia nám kozí? Nevadí, možno máme radšej nivu. Alebo balkánsky.. a hoci i cottage. Každému podľa vlastných preferencií. Avšak, orechy nevynechávať! To by bola škoda. 

Šalát z korenenej pečenej mrkvy a šošovice s Tahini dressingom a hummusom

Kolega ma vytáča do nepríčetnosti. Fakt, som vo vývrtke a najradšej by som niečo rozbila. Monitor, či ideálne jeho ciferník, ale má šťastie, že pracuje z domu a komunikujeme len cez skype. Dá sa v takomto rozpoložení napísať príspevok na jedlo, ktoré si zaslúži, aby bolo ospevované, neodolateľne opísané, aby vám okamžite spustilo podmienené reflexy a zatúžili sa do neho bezodkladne zahryznúť? Neviem, ale pokúsim sa o to.
Ostatne, možno ma to privedie na iné myšlienky a s ľahšou hlavou sa mi bude lepšie pracovať, ktovie. Ale neznášam takéto stavy, keď má dotyčný pocit, že máme čas a priestor na to, aby ma poúčal a vzdelával, hoci mienené v najlepšom zmysle. Nie, skutočne si to nemôžeme dovoliť a bola by som rada, keby mi povedal na rovinu, čo chce. Nie dával mi kontrolné otázky a snažil sa vštepiť mi trochu samostatnosti. Inokedy by mi to nevadilo, ale keď ani po dvoch hodinách nevidím cestu k výsledku, level frustrácie je niekde v exosfére.
Ale už sa nebudem rozčuľovať, nie ste zvedaví na moje srdcové výlevy. Radšej sa pozrime do taniera.
Pripravte sa na sýtu oranžovú farbu, ktorá rozžiari náš deň! Pečená mrkva, zvlášť ak je príjemne okorenená, je jedno z tých extrémne jednoduchých jedál, na ktorých by som mohla fičať denno denne. V zimnom období pekne zahreje, nielen tým, že je tepelne spracovaná, ale trochu pikantnosti zaútočí na naše jazykové receptory. Servírovaná spolu s priehrštím šošovice získa status plnohodnotného a výdatného obeda, ktorý vďaka rastlinným bielkovinám zasýti na dlhú dobu, najmä v kombinácii s hummusom a delikátnou tahini zálievkou bohatou na tuky.
Príjemnú čerstvosť a viac farebnosti hravo obdržíme zaradením listového šalátu do pokrmu, nech je to spektrum široké nielen čo sa farieb, ale aj živín týka.
Hummus ako taký nie je povinnou ingredienciou, ale povedzme si úprimne, chceme ho vynechávať? Odpoveďou je rázne nie, veď prečo by sme to robili, keď je taký vynikajúci a okrem dresingu poskytne ďalšiu krémovú zložku, do ktorej si budeme môcť jednotlivé kúsky mrkvy namáčať.
Možno trochu prosté, ale určite nie fádne jedlo sa bude lákavo vynímať na každom stole a ak inklinujete k orientálnej kuchyni, toto bude rozhodne trefou do čierneho.

• ⅓ šálky uvarenej šošovice
• 3-4 mrkvy
• hrudku masla
• ½ ČL údenej papriky
• ½ - 1 ČL korenia Ras el Hanout (alebo zmes: muškátového orecha, škorice, mletého koriandru, čierneho korenia, kurkumy, zázvoru, rímskej rasce, nového korenia, kajenského korenia a klinčeka - to je vlastne obsahom tejto orientálnej zmesi)
• štipku soli, ak sa nám žiada
• niekoľko listov hlávkového šalátu a rukoly
• 2-3 PL hummusu (príchuť bazalka/sušené paradajky)
• Tahini dresing:
• 1 ČL olivového oleja
• 1 ČL balzamikového octu
• 1-2 PL tahini pasty
• 1 ČL dijónskej horčice
• ½ ČL granulovaného cesnaku
• štipku soli, ak chceme

Mrkvu ošúpeme a po dĺžke nakrájame na polovice, prípadne tretiny, ak je dostatočne hrubá. Ochutíme ju paprikou a korením Ras el Hanout, rozložíme na plech s papierom na pečenie a obložíme kôpkami masla. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme asi 10 minút, kým nie je na povrchu zlatistá a chrumkavá. 

Do taniera uložíme hniezdo čerstvého šalátu, rovnomerne roztrúsime uvarenú šošovicu a na to položíme plátky mrkvy. Prelejeme dresingom, ktorý pripravíme jednoduchým zmiešaním všetkých uvedených ingrediencií na hladkú riedku tekutinu. 

Podávame s hummusom a odporúčam napríklad aj zo zrnkami granátového jablka pre spestrenie (bohužiaľ, už sa mi nepodarilo zohnať). 

Ja si tieto rôzne druhy afrických korenín neviem vynachváliť. Ich zloženie je dokonale vyvážené a funguje ako kúzlo. Ako vidíte, tú správnu zmes si môžete pripraviť aj sami, ale ak sa dajú zakúpiť už hotové, podstatne to uľahčí prácu a nemusíte sa zamýšľať nad najvhodnejším pomerom zložiek. Je to o tom, čo preferujete. Náramne sa hodia k akejkoľvek zelenine, najmä tej pečenej. Mrkva je v tomto smere vďačná, pretože možností, s čím ju podávať je neúrekom, mám dojem, že sa hodí úplne ku všetkému. Ale spolu s tahini, hummusom a strukovinami je to lahodná zmes chutí, ktorým okamžite podľahnete. 

Halloumi Stroganoff - netradičná verzia ruskej klasiky

Sniežik nám padá, síce v malých vločkách, ale hlásia výdatnú nádielku, jeden by ani psa von nevyhnal a to po čom práve túžim, je huňatá deka, kotlík vriaceho čaju a dobré bohaté a sýte jedlo, ktoré by rozpálilo aj moje vnútro.
Takže nasledujúci pokrm sa k dnešku nadmieru hodí! Inšpiráciu som našla u mojej internetovej priateľky talianskeho pôvodu žijúcej vo Švédsku. Je letuškou a tak má možnosť cestovať po svete a zbierať nápady v krajinách, kam ju vietor aktuálne zaveje. Nazvala toto jedlo ako Halloumi Stroganoff, nie je to teda výmysel z mojej hlavy a preto ho meniť nebudem.
V prvom rade, typický Stroganov, aspoň ako je mne známy, má bielu farbu. Do tohto receptu putuje paradajkový pretlak, preto tá neobvyklá farba. Po druhé, mal by to byť mäsový chod, no bielkoviny v tomto prípade zabezpečí syr. Grécky Halloumi sa k nemu náramne hodí, pretože sladkastý paradajkový základ výborne "osolí", naviac, je vhodný na opekanie a grilovanie, teplom nestráca tvar, preto ho bez obáv možno zamiešať do omáčky a stále mu ponechať pevný základ.
Všetko za predpokladu, že vás v obchode neobabrú a predajú vám kvalitný výrobok. Dobre, priznávam, môj Halloumi nebol práve exkluzívnej značky, takže som si sama na vine. Bohužiaľ, hoci som ho grilovala, nenadobudol charakteristickú zlatistú kôrku a mal práve tendenciu trochu tiecť (i keď po vychladnutí opäť stuhol), takže som musela počas prípravy trochu improvizovať. Ale to je pre mňa normálne, snáď nie je recept, kde by som sa do poslednej bodky držala inštrukcií či ingrediencií.
Ani vizuálny výsledok nie je podľa mojich predstáv, zase raz to vypadá ako jedna veľká neforemná kopa uprostred taniera, pretože kým som si pripravila servírovanie, omáčka stuhla. A mala som ju urobiť redšiu, to je ďalšia vec. Viac tekutiny by jej prospelo. Ale nenechajte sa odradiť, recept ako taký je skvelý, určite sa k nemu vrátim. Veď keď si k tomu prirátame ešte delikátne hríbiky a smažený pór, jój, sliny sa mi zbiehajú!
Vskutku netradične poňatý recept, ale môžem vás ubezpečiť, že lahodný. Neviem, čo by naň povedal pravý Rus, ale asi ma to ani netrápi. Dnes existuje už toľko verzií a podôb prastarých receptúr, že sa nad tým nikto nepozastavuje. Hlavne, že jedlo báječne chutí, no nie? A toto je presne ten prípad!

• 200 g syra Halloumi (alebo Fety, avšak tá nie je úplne vhodná na grilovanie)
• 5 cm bielej časti póru
• 250 g šampiňónov (ja som pomiešala aj sušené dubáky)
• trochu masla
• pol malej konzervy paradajkového pretlaku
• 250 ml smotany (mala som "kyšku")
• 250 ml vody
• štipku soli a korenia (voliteľne dubákové korenie)
• zelenú časť póru na ozdobu

Syr nakrájame na asi 1 cm hrubé obdĺžniky/kocky a na grilovacej panvici z oboch strán opečieme. Preložíme bokom. 

V panvici na hrudke masla opečieme kolieska póru, ochutíme soľou a korením (ale opatrne, Halloumi je slaný) a pridáme na plátky nakrájané šampiňóny (prípadne sušené dubáky, ktoré sme predtým zaliali vriacou vodou a na 15 minút nechali napučať). Restujeme do zlatista a následne prilejeme smotanu, vodu a rozmiešame v nej pretlak. Varíme a redukujeme omáčku na požadovanú konzistenciu. Asi dve minúty pred koncom vložíme do panvice aj odložený syr a premiešame. 

Podávame posypané zeleným pórom alebo napríklad aj čerstvou bazalkou.  

Od postupu som sa musela odchýliť v bode, kde som syr neprimiešala do vnútra omáčky, ale podávala ho len navrch. Bála som sa, že to neunesie a rozpadne či roztopí sa v nej. Pravý Halloumi by takéto psie kusy nemal stvárať, preto naozaj z vlastnej skúsenosti odporúčam siahnuť po kvalitnom materiáli. Navyše, uvedené množstvo smotany a vody sa rovnako oplatí dodržať, ja som dávala všetko od oka a evidentne málo, pretože omáčka bola výrazne hustá. Mne to neprekážalo, aspoň sa lepšie prenášala do práce a také mám najradšej, ale ako vidíte, miery majú svoje opodstatnenie a hoci sa to môže zdať príliš, je to akurát. 

Caroline ďakujem ja aj môj žalúdok a dúfam, že podobným spôsobom poteším zas ja vás. Skúste!

Karfiolová ryža s pečeným pórom a gaštanmi ako "šalát"

Ako vidieť, užívam si poslednú nádielku gaštanov. A potom už len budem musieť smutne zatlačiť slzu a nedočkavo čakať na ďalšiu sezónu. Na jednej strane je to zarmucujúce, na druhej nie, pretože som rada, keď už konečne budeme môcť povedať zime zbohom a tešiť sa na ďalšie čerstvé plodiny a produkty záhrad. Jarné lastovičky, poďte ku mne! Hlavne to teplo, svetlo, slnko. Šeď za oknom ma jednoducho ubíja a ja márne hľadám motiváciu v akejkoľvek stránke môjho života.
V práci je to o "držku", ako sa hovorí, nebavia ma ani koníčky a keď mám vyprodukovať štyri súvislé vety sem na blog, závity škrípu a hrozí, že sa každú chvíľu celá konštrukcia rozpadne.
Nemala by som si to tak pripúšťať k telu, bohužiaľ, som zrejme prehnane senzitívna a neviem, ako s týmito stavmi bojovať. Máte vy osvedčené triky?
Jednou z možností, je, samozrejme, podporiť činnosť organizmu výdatným, chutným, bohatým a zároveň osviežujúcim jedlom. Myslím, že v tejto miske sa skombinovali ingrediencie, ktoré tieto podmienky perfektne spĺňajú.
Tak v prvom rade gaštany, sú nutrične bohaté a plné energie, hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať. Koniec koncov, je to orech a tie sú vždy koncentrovanou náložou živín. Pečená zelenina, v tomto prípade pór, šampiňóny a nemravná kopa cesnaku zase zaručia hrejivú komponentu, ktorá celý pokrm ozvláštni. Ak ste ešte neskúšali cesnak pečený v šupke, robíte obrovskú chybu, priatelia, pretože takouto prípravou nadobudne výrazne sladkú arómu, naopak, prílišná pikantnosť sa tým potlačí, takže ak ste na túto chuť citliví, nemusíte sa jej obávať.
Hlavnou zasycujúcou zložkou je neštandardne spracovaný karfiol. Určite mnohí z vás obľubujú jednoduché ryžové misky plné zeleniny, je to typické "krabičkové" jedlo, ktoré nepotrebuje priveľa špekulácií a postačí na zahnanie hladu. Ja sa s ryžou nekamarátim, od útleho detstva nie, nikdy som ju nemala rada. Po objavení geniálnej náhrady v podobe karfiolu sa všetky moje problémy vyriešili a ja nemôžem byť šťastnejšia, že som sa internete našla toľko variácií na jeho prípravu. Jedným z typických čínskych chodov je práve smažená ryža a naservírujú vám ju snáď v každej reštaurácii. Obohatíte tak trochu mdlý karfiol o nezameniteľnú chuť, ktorá bude len a len prínosom do akejkoľvek vrchovato naloženej misky.

• ružičky karfiolu
• hrudku masla
• 10-12 stredných šampiňónov
• 15-20 cm bielej časti póru
• 8-10 uvarených gaštanov
• 6-8 strúčikov cesnaku
• trochu citrónovej šťavy
• 1 ČL sójovej omáčky
• štipku paprikových vločiek
• zmes korenia na čínu
• štipku granulovaného cesnaku
• zelenú časť póru na ozdobu

Karfiol uvaríme vo vode na skus a nasekáme na miniatúrne kúsky vzhľadom pripomínajúce zrnká ryže. V panvici ho na masle sprudka osmažíme a pridáme šťavu z citrónu, sójovú omáčku, paprikové vločky, koreniny a cesnak. Opekáme do zlastista a chrumkava.
Na plech s papierom na pečenie rozložíme kolieska póru, očistené šampiňóny v celku (ak sú veľké, tak polovičky) a strúčiky cesnaku v šupke. Ochutíme rovnako citrónom a sójovou omáčkou, posypeme obľúbeným korením a obložíme plátkami masla. Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 15-20 minút, kým zelenina nie je mäkká a cesnak akoby skaramelizovaný.
V mise zmiešame karfiolovú ryžu s pórom, cesnakom zbaveným šupky, hríbikmi a uvarenými gaštanmi. Ozdobíme nasekanou zelenou časťou póru a podávame.

Skutočne netradične zvolené ingrediencie "šalátu", ale dovolím si tvrdiť, že zároveň vyladené do posledného sústa. Nie až tak výrazná chuť karfiolu je nahradená delikátnymi gaštanmi a znamenitým pečeným cesnakom. Samotný pór je svieži a zaujímavý a ide ruka v ruke s jemnými šampiňónmi. Kyslo slané arómy použité na vylepšenie ryže trochu kontrastujú so sladkými gaštanovými a karamelovými tónmi, ale ako jeden celok je to kompaktne pôsobiace jedlo.  

Dajte mi vedieť, či súhlasíte alebo si klepete prstom po čele, som nesmierne zvedavá!

Pečené gaštanové lievance

Ahoj, priatelia, ani neviem, ako začať. Môj mozog je opäť priškvarený a na um mi neschádzajú žiadne vhodné a vznešené slová. Niežeby inokedy takými boli, ale vždy to napokon dopadne tak, že sa rozpíšem a obťažujem vás zbytočne dlhými táraninami, na ktoré aj tak nikto nie je zvedavý.
Prejdime preto rovno k podstate a to týmto pozoruhodným gaštanovým lievancom.
Prvá vec, ktorá vám udrie do oka je ich zvláštna štruktúra. Na povrchu sú akési vrásčité, štruktúrované, nie hladké. To preto, že som ich nerobila v panvici, ale v rúre. Vysvetlenie je jednoduché: lievance, palacinky, placky - nekamarátim sa s nimi, lebo sa mi nikdy nepodaria. Pri obracaní sa rozpadajú, trhajú a nedržia tvar. Pečením v rúre som túto problematickú časť hravo obišla.
Po druhé, môžu vám pripomínať oblačné žemličky, ktoré na mojom blogu ospevujem neustále a ak ste si ich doteraz nepripravili, skutočne neviem na čo čakáte. Sú skvelé! A preto som úplne rovnakú metódu prípravy zvolila aj v gaštanovej verzii. Očakávania boli splnené na 1*****, výsledkom boli krásne ľahké, nadýchané, pórovité placky, rozplývajúce sa na jazyku. A tá dokonalá gaštanová chuť.. Och, páni moji, len keď si to predstavím, tečú mi sliny až pod stôl. Ich prítomnosť je dominantná, výrazná, nič iné ani nie je cítiť (čo bol občas problém pri klasických oblačných žemliach - niekedy chuť syra prebilo vajíčko). Tu sa nič také nedeje, preto je len a len na vás, v akej verzii si lievance pripravíte. Buď na slano, ako som to praktizovala ja, pretože obedy - tie pre mňa proste musia byť v tomto duchu.
Ale napríklad také raňajky, tie by som poňala v sladkej forme a naložila ich hromadou ovocia!  Záleží, s čím sa spája gaštanová chuť vám. Ja som asi obojaká: ak jem gaštanové pyré čoby forma polievky, vtedy "na slano", ak len ako nátierku, pokojne s jogurtom a ovocím.
Podľa mňa sú veľmi variabilné, čo sú asi akékoľvek lievance či palacinky, dajú sa vytvoriť na akúkoľvek nôtu. Preto prílohu zvolím na vás, prinášam však základný recept.

Na 8 lievancov:

• 220 g uvarených gaštanov
• ¼ hrnčeka mlieka
• 2 vajcia - žĺtky a bielka zvlášť
• ½ ČL vínneho kameňa (alebo prášku do pečiva)
• voliteľne: soľ či bylinky pre slanú verziu, sladidlo pre sladkú, ak muž musíte, ale neodporúčam ani jedno - iba tým potlačíte dokonalú chuť gaštanov

Uvarené gaštany vložíme do vysokej nádoby alebo smoothie makera/robota. Prilejeme mlieko a rozmixujeme na hladké husté pyré. Možno použiť aj polotovar (takú tú kocku pyré), pretože mimo sezóny už bude náročné zohnať čerstvé gaštany. Do hmoty pridáme žĺtka, bielka vyklepneme do veľkej misy. Gaštanovú hmotu so žĺtkami znovu zmixujeme.
V mise vyšľaháme bielka s vínnym kameňom na tuhý sneh tak, aby pri prevrátení nádoby netiekol.
Sneh opatrne zapracujeme do cesta a zľahka vymiešame do nadýchanej peny.
Po lyžičkách na plech s papierom na pečenie  uložíme kôpky lievancov a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 15-20 minút, kým povrch nie je zlatohnedý. Lievance najprv napuchnú ako obláčiky, po vychladnutí však spľasnú. Z uvedenej dávky mi vyšlo 6 lievancov + 1 muffinový košíček (cesto sa už nezmestilo na plech, preto som zvyšok naliala do formičky). 
Podávame obložené podľa ľubovôle, napríklad so syrom cottage a čerstvou zeleninou (mrkvou), posypané semienkami.

Detail upečených lievancov. Škoda, že ich charakteristickou vlastnosťou je, že po čase spľasnú. 

Pozrite na tú nadýchanú pórovitú štruktúru! Naozaj ako malý obláčik.

Tak čo? Slané? Sladké? Ktorou cestou sa vydáte?

Mimochodom, čo hovoríte na môj trápny pokus o dekoráciu? Malý medvedík nedopadol práve najlepšie (čo ste tipovali, že je to za zvieratko?), ale za pokus to stálo a snaha sa cení. Budem to trénovať, som natoľko šibnutá, že sa nevzdám a vyladím to k dokonalosti. Alebo mám len silné reči ako vždy a premôže ma lenivosť. Ale ako nápad na zavďačenie sa deťom dobré, nie?

Paradajkové kari s pečeným batátom a brokolicou

Prirútil sa na nás február. Prirýchlo? Alebo ani nie? To záleží na uhle pohľadu každého z nás. A podmienkach. Viete ako to je: ak robíte niečo, čo vás baví, čas uteká neuveriteľne rýchlo a naopak, niekedy sa cítime, že aj sledovať ako nám rastú vlasy je záživnejšie než trebárs porada/prednáška/otrasný film a číslice na hodinách proste stoja a stoja..
Tohtoročná zima je mimoriadne zvláštna, ak je vôbec vhodné tento termín použiť, pretože sa zdá ako neadekvátny a nevystihujúci. V niektoré dni to vypadalo skôr ako na jar a pri 12 °C teplotách to v niektorých častiach našich zemí dokonca rozkvitlo. Avšak, údajne sa k nám ešte vrátia mrazivé podmienky, preto by sme na to mali byť pripravení. Po prvé, neodkladať kabáty a hrubé svetre, po druhé, je dobré niekam bokom si odložiť hrejivé a uspokojivé recepty na výživné jedlá, ktoré nás potešia v takých nehostinných podmienkach.
Dobré husté a trochu (či viac) pikantné kari je na to ideálne, preto vám do pozornosti dávam dnešný recept. Dobre, priznávam, je aj jednoduchší spôsob ako pripraviť kari, minimálne nemusíte podstupovať krok naviac a zeleninu zvlášť piecť, všetko sa dá naložiť do jedného hrnca a zbaviť sa dvoch-trochu nepotrebných úkonov. Ale! Prihováram sa za to, aby vás nepremohla lenivosť a apelujem na jazykové receptory! Pečená zelenina tomuto pokrmu dodá o niekoľko levelov bohatšiu arómu a nezameniteľné tóny, ktoré by sme obyčajným varením nedosiahli. Minimálne sa tým zvýrazní sladkosť batátu a akoby "údený" nádych brokolice - čiže niečo, čo mňa osobne vždy dostane. Okrem toho, nie je to zase až tak časovo náročné či vyčerpávajúce, aby vás to kompletne odradilo. Zelenina strávi v rúre pár minút, umyť jeden plech tiež nie je na zabitie (naviac, ak použijeme papier na pečenie, môžeme ho recyklovať niekoľkokrát a vybavené).
Toto kari je netradičné i v ďalších ohľadoch: obsahuje paradajkový pretlak, ktorý možno pre tento indický pokrm nie je až taký bežný, naviac, omáčka je zahustená nielen kokosovým mliekom, ale aj samotnou zeleninou. Rozhodla som sa totiž hlúbik z brokolice rozmixovať, takže vytvorí jej základ. Nič nevyjde navnivoč a získame tým skutočne hustú kompaktnú a bohatú omáčku. Skvelé!
Potom je to vlastne už len o koreninách, bez nich by to nemohlo fungovať. Odporúčam ich množstvo regulovať podľa toho, čo obľubujete a komu sa jedlo bude servírovať. Ak to zahŕňa aj detských stravníkov, bola by som opatrnejšia, predsa len, ich jazýček nie je na také výrazné vnemy zvyknutý. Napriek tomu, úplne ich nevynechávajte, aj stopové množstvá dokážu vykúzliť zázraky.

• veľký sladký zemiak
• menšiu hlavičku brokolice + jej hlúb
• trochu masla
• mleté kari, soľ a čierne korenie
• Na omáčku:
• hrudku masla
• menšiu červenú cibuľu
• 2 strúčiky cesnaku
• pol malej konzervy paradajkového pretlaku
• 2 PL kečupu (domáceho - ostal mi, dala som, nie je povinný)
• 1 ČL červenej kari pasty
• plechovku kokosového mlieka - prevažne všetku hustú časť + trochu kokosovej vody
• ½ - 1 ČL kurkumy
• 1 PL sójovej omáčky
• šťavu z ½ limetky
• soľ podľa potreby

Batát umyjeme, ale nešúpeme a nakrájame na kusy s veľkosťou sústa. Brokolicu rozoberieme na ružičky, hlúbik nakrájame na kolieska a všetko rozložíme na plech s papierom na pečenie. Ochutíme kari a čiernym korením, soľou a obložíme maslom. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým zelenina nie je na skus.   
Medzitým v panvici na hrudke masla opečieme nasekanú cibuľu. Pridáme cesnak, kari pastu, kurkumu, sójovú omáčku, limetkovú šťavu a soľ. Opekáme, kým všetky koreniny nie sú obalené maslom a nerozvinie sa ich aróma. Prilejeme kokosové mlieko, paradajkový pretlak, kečup a varíme, aby sa tekutina o tretinu zredukovala.
V tomto momente by mala byť hotová zelenina, takže brokolicovú stonku pridáme do omáčky a všetko spolu rozmixujeme - buď pomocou tyčového mixéra alebo preložíme do stolného či robota. Rozmixujeme na hladkú hmotu a konzistenciu regulujeme prilievaním kokosovej vody z dna konzervy. Chceme, aby omáčka bola redšia, stekala z lyžičky, nie ako betón. Koštujeme a ochutíme podľa toho, čo sa nám ešte žiada.
Zeleninu naložíme do misiek a bohato zalejeme dávkou kari. Ozdobíme bylinkami a podávame, buď ako samostatný chod alebo prílohu k ryži.

Ani nepriateľské svetelné podmienky mi nebránia, aby som to tu zahltila nevzhľadnými fotografiami. Nenechajte sa nimi odradiť, toto bohaté a výživné jedlo je ideálne ak potrebujete zahriať a prebrať telo zvnútra. Tým, že je tak husté a aromatické, postaví na nohy skoro aj mŕtveho a zaručí nám, že budeme schopní fungovať na plný plyn, nech sa deje čo sa deje, fujavica útočí a fúriky padajú. 

Vyskúšajte a nech vám padne na úžitok!