Podnos plný chuťoviek a špargľa zavinutá v šunke

Je jasné, že >>Meze platter<<, ktorý som vám predstavila minulý týždeň, si ma získal natoľko, že som musela podobnú akciu zopakovať. Takisto som od začiatku mala predstavu, čo bude hlavným hrdinom tohto podnosu. V Tescu som ukoristila v akcii zelenú špargľu. Dobre, bola už v trochu pofidérnejšom stave, ale za polovicu? No nekúp to. Nič, s čím by som si neporadila. Drevnaté stonky tak či tak museli ísť preč. A ja som sa na špargľu chystala už dlho, predlho. V podstate, odkedy som ju skúsila prvý raz, kedy mi ju pripravila mamka v >>tomto<< recepte, to bolo i naposledy. Trestuhodné, všakže? Lenže som čakala a čakala a čakala - na sezónu a akcie. Dostala som sa k nej po neuveriteľných 11 mesiacoch, ale zato vo veľkom štýle! Pretože, ó, páni, táto bola dokonalá! Zelená je rozhodne chutnejšia ako biela, vôbec jej nebolo treba veľa, stačil kvalitný olej, zaujímavé korenie, trochu citrónu a šunka, ktorá už bola len bonusom. Tá nie je povinná ani nutná, ale na druhej strane, kedy lahodná šunka nejakému jedlu ublížila? Bez čoho sa však celý pokrm nezaobíde, je sortiment chuťoviek, drobností, od každého niečo. Tentokrát som to náhodne orientovala skôr do talianskej kuchyne, ak to už mám nejako definovať. Dominovala mozzarella naložená v sušených paradajkách, olivy, sardelové očká s kaparami, hummus (ktorý je síce zo Stredného Východu, ale nech) a za šunku zvolíte napríklad také Prosciutto, ako by ste sa preniesli do nejakého prímorského mestečka na Apeninskom polostrove. Mimochodom, sardely = ančovičky taktiež priplávali na môj tanier tento týždeň prvýkrát a škoda, že sú tak drahé, pretože inak by som si ich pokojne mohla dopriavať snáď každý druhý deň. Nezabudnite na podnos prihodiť aj čerstvú zeleninu, podľa ľubovôle a vlastne čím viac, tým lepšie. Pusťme sa teda už do zoznamu surovín.

Na pečenú špargľu:

• 500 g balenie zelenej špargle
• 2 PL oleja zo sušených paradajok 
• talianske korenie podľa chuti 
• šťavu z polovice citrónu
• 100 g dusenej šunky (Prosciutto pre gurmánov)

Okrem toho:

• 1 hrudku mozzarelly
• 4-5 sušených paradajok + 3 ČL oleja z nich
• čerstvú pažítku
• 2-3 PL hummusu (príchuť bazalka-paradajky, ale nechám na vás)
• sardelové očká s kaparami
• olivy
• šalátovú uhorku

Špargľu zbavíme drevnatých koncov, najlepšie tak, že ju zlomíme, sama vie, kde 😀😜. Rozložíme ju na plech s papierom na pečenie a pokropíme olejom a citrónovou šťavou. Posypeme korením a vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C. Pečieme 15 minút, potom ju vyberieme a obmotáme na pásiky nakrájanou šunkou. Špargľu vložíme naspäť do rúry a dopekáme ďalších 10-15 minút, kým šunka nie je chrumkavá.

Mozzarellu nakrájame/natrháme na malé kúsky, v miske zmiešame so sušenými paradajkami, olejom a pár kvapkami šťavy z citrónu. Premiešame s nasekanou pažítkou a necháme chvíľu marinovať. 

Nasleduje zostavenie podnosu: rozložíme naň špargľu so šunkou, kôpku mozzarelly, porciu hummusu, ančovičky, olivy aj uhorku. Tradične by sa všetko malo servírovať na jednej veľkej tácke, ale pokojne jednotivé zložky uložme aj do malých misiek. 

Dúfam, že vás tieto rôznorodé podnosy zaujali aspoň tak ako mňa a pustíte sa do ich prípravy. Veď si priznajme, nie je to najdokonalejší obed na lenivé dni? Nahádzať všetko na jednu tácku a okamžite konzumovať? Dobre, špargľa v tomto prípade sa musí upiecť, ale verte mi, že jej ten čas budete chcieť obetovať. Pretože je výborná a ak ste zvedaví, mám pripravený ešte jeden recept, či tip, ako ju takto obalenú prezentovať v inom pokrme. Tak si to nenechajte ujsť. 

Kokosovo čokoládové keksy - bez múky a bieleho cukru

Niekedy si proste nedám pokoj. V snahe ulahodiť všetkým naokolo a uspokojiť čo i len malé túžby viditeľné v očiach mojich rodinných príslušníkov som schopná vymýšľať, špekulovať, skúšať a prekračovať všetky hranice. Niekdy bez oslavných fanfár na konci. Bohužiaľ taký je život. Treba to tak brať a neustále si hovoriť, že aj zlá skúsenosť môže byť pre človeka benefitom, aspoň sa opäť niečo naučí a ak nie je totálny troll, vezme si to k srdcu.
Otec sa tuším ešte v decembri, na prekvapenie mnohých, priznal k tomu, že i on vyradil zo svojho jedálnička pečivo a vyhýba sa bielemu cukru. Keďže sa znenazdajky prihlásil na návštevu (viete ako to je, keď nejde hora k Mohamedovi..), rozhodla som sa byť "dokonalou" dcérou a zvažovala som, čím ho trochu potešiť. V stohu receptov som mala jeden na kokosové keksy, ktoré som chcela už predtým vyskúšať, avšak nebola som si celkom istá, či by našli správne publikum. A teraz sa naskytla ich príležitosť.
No, skrátim to a prejdem k pointe. Ako tie na obrázku nevypadajú ani náhodou, keď ich budem robiť nabudúce, niektoré veci podniknem inak. Hlavným problémom bol nedostatok času. Keď prídete po 12 hodinách z roboty a predstavíte si, že ešte ďalšie dve máte stráviť v kuchyni, nadšením rovno skákať nebudete, takže v snahe obalamutiť proces som to nakoniec prekomplikovala. Čiže som si nepomohla. Prečo teda píšem tento príspevok? Aj napriek všetkým týmto ponosám si myslím, že keksíky, hoci nie sú vernou kópiou pôvodného receptu, nie sú na zahodenie a ak patríte k tej skupine ľudí preferujúcej poriadne chrumkavé a pevné keksy, tieto budú pre vás. Navyše, nechcem hovoriť, že sú extra-mega-super zdravé, ale nie je v nich biela múka a ako sladidlo je použitý med a javorový sirup, takže telo nezasviníte od korienkov vlasov po malíček na nohe. Kolegyne testovali a zhodli sa na tom, že ku kávičke, do ktorej si ich rovno budete môcť namočiť, ideál.

Na 23 kúskov:

• 100 g horkej čokolády
• necelé 2 hrnčeky kokosovej múky
• 350 g zahusteného mlieka (pre jednoduchosť radšej salko - budem vedieť do budúcna)
• 2 vrchovaté PL medu
• 2 PL javorového sirupu

Najprv si pripravíme kondenzované mlieko: celý obsah krabičky zahusteného mlieka vlejeme do rajnice a pridáme med s javorovým sirupom. Varíme do zhustnutia, nevzdávame sa, miešame a nadávame - mne to trvalo tak 45, možno až 60 minút (pôvodný recept vraj 25, haha, určite). 

Necháme mierne vychladnúť a vsypeme dnu kokos. Pridáme nasekanú čokoládu. Pozor, ak chceme, aby mali keksíky v sebe veľké kúsky čokolády, zmes musí byť dostatočne studená. Inak skončíte ako ja s jednoliatou hmotou bez štruktúry, zato výrazne čokoládovej chuti. Čo nie je na prekážku.

Cesto poriadne premiešame, ide to najlepšie aj rukami. Pomocou nich potom formujeme malé guľôčky veľkosti ping-pongovej loptičky. Ukladáme ich na plech s papierom na pečenie a sploštíme do tvaru sušienky. Plech vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pri tejto teplote pečieme 15 minút (menej je niekedy viac, takže kontrolujeme už po desiatich). Bude sa zdať, že keksy sú ešte príliš mäkké, ale med vnútri zabezpečí, že po vychladnutí poriadne stuhnú.

Hotovo, uchovávame v plastovej nádobe a pokojne ich môžeme niekomu dať ako malý darček. (Veľmi hipstersky zabalený v papieri na pečenie #leboprečonie).

Na záver opäť zdôrazním, že by ste nemali čakať mäkké nafúknuté sušienky, tieto sú pekne chrumkavé, skúška vašich zubov a protézy (haha). Musím podotknúť, že napriek pôvodným obavám dotyčný pomaly vyťahuje kúsky z dózy a statočne ich likviduje. Tak snáď nie úplne nasilu (nebojte sa, mám plnú chladničku, má na výber 😜). Skúste ich aj vy!

Meze platter = Podnos plný chuťoviek a karfiolový Tabbouleh

Už niekoľkokrát som sa chystala na to pripraviť si tanier či rovno celý podnos prekypujúci rôznymi chuťovkami z každého rožku trošku. Určite to poznáte: tie stavy, keď máte chuť na toto a ono, hento a ešte aj tamto, najradšej by ste zožrali úplne všetko. Vtedy sa hodí nahádzať si na tácku z každého niečo a uspokojiť tak svoj mlsný jazyk. Nemusím snáď ani zdôrazňovať, že takýto spôsob prestierania je dokonalý pre veľkú spoločnosť, trebárs ako predkrm na oslave alebo jednohubky, ktoré budú hostí sprevádzať počas celého dňa/večera. Ja som síce nijakú udalosť neorganizovala, ale čo nám bráni v tom pripraviť si toto pohostenie i vo všedný deň? Okrem toho, možno z neho ťažiť niekoľko nasledujúcich dní, kedy len postupne povyťahujeme zostatky z chladničky a priebežne ich zlikvidujeme. Pred tým, než vám budem celú zostavu prezentovať, si dovolím opäť vyťažiť z archívu tety Wiki a čo to vám prezradiť.

S názvom Meze, respektíve Mezze, sa môžeme stretnúť hneď v niekoľkých jazykoch: v perzštine, turečtine, gréčtine, srbčine, bulharčine, arabčine a dokonca albánčine, vždy sa jedná o výber malých pokrmov, ktoré majú sprevádzať konzumáciu alkoholických nápojov. Takýmto spôsobom si vás uctia na Blízkom východe, Balkáne a v niektorých častiach centrálnej Ázie. Nie je však nič neobvyklé, ak sa Meze stane štartérom viac chodového menu. 

Názov ako taký pochádza z Perzie a znamená chuť, snack (u nás asi desiata, v češtině svačinka, ako len chcete), ochutnať .

Čo daný podnos obsahuje závisí od krajiny, v ktorej sa podáva. V Turecku nesmie chýbať tradičný biely syr beyaz peynir, kúsky melónu, pikantná papriková pasta, jogurt s rôznymi bylinkami, baklažánový šalát na studeno, mozočeky, morské plody, artičoky, tzatziki, plnené listy vínnej révy a niekedy köfty. 

V Grécku, na Balkáne a Cypre to môže byť iné, drobné jedlá sú studené i teplé, korenisté až pikantné, nevyhýbajú sa morským potvorám, objavujú a i vajcia, dusená či pečená zelenina, samozrejme, olivy, fazule a hneď niekoľko druhov syra: grilovaný saganaki, iné kravské a ovčie či kozie.

Nesmieme zabudnúť na Tabbouleh - vegetariánske jedlo pôvodom z Levanty pripravované z paradajok, petržlenu a mäty, bulguru, cibule, kvalitného olivového oleja a citrónovej šťavy. Často sa bulgur zvykne zamieňať za kuskus a dodáva sa naviac cesnak či šalát. 

Ako sami vidíte, nekonečná variabilita, nie je problém podnos naplniť tým, čo máte radi a čo sa aktuálne nachádza vo vašej špajze. Ja som za bulgur našla inú skvelú náhradu v podobe karfiolu rozomletého na malé čiastočky, ktoré potom štruktúrou pripomínajú zrná.

No a čo teda všetko pristálo na mojom podnose orientovaného skôr na grécku nôtu? 

Karfiolový Tabbouleh:

• niekoľko ružičiek karfiolu
• 3-4 PL olivového oleja
• pár lístkov čerstvého petržlenu a bazalky
• šťavu z ½ citrónu
• 1 strúčik cesnaku
• trochu korenia na gyros
• hrsť semienok: tmavého a zlatého ľanu, slnečnicových jadierok a mandľových plátkov

Pečená mrkva:

• 2 veľké mrkvy
• trochu korenia na gyros
• kvalitný olivový olej
• granulovaný cesnak

Meze tanier:

• Tabbouleh
• pečenú mrkvu
• bazalkové pesto (kupované, ale najlepšie doma pripravené)
• hummus (príchuť bazalka a paradajky, ale opäť, niet nad vlastnoručne urobený)
• Fetu alebo Balkánsky syr so sušenými paradajkami naloženými v oleji a pár lyžičiek tohto oleja (ktorý možno všade pridávať namiesto olivového - dodá všetkému paradajkovú príchuť)
• hrsť olív
• čerstvú zeleninu: napríklad reďkovku, ale skvelá je aj uhorka, paradajky a pod. 

Karfiol pomocou robota nasekáme na malé čiastočky pripomínajúce zrnká ryže. Tie uvaríme nad parou, preložíme do misky a štedro pokropíme olejom, citrónovou šťavou a pridáme prelisovaný cesnak, posekané bylinky a korenie. Tabbouleh poriadne premiešame a na záver ozdobíme porciou semienok. 

Mrkvu očistíme a nakrájame na šikmé kolieska. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie, pofŕkame olejom, ochutíme korením a cesnakom a v rúre ohriatej na 180 C pečieme 25-30 minút, podľa výkonu, kým mrkva nie je zlatistá a chrumkavá. 

Všetky pokrmy by sa ideálne mali servírovať priamo na podnose, s výnimkou príliš tekutých jedál (jogurt apod.), ktoré uložíme do malých mištičiek. Esteticky naň do kruhu roztrieme hummus a pesto, naaranžujeme kôpku Tabboulehu a paradajkovo-syrového šalátu, rozložíme pečenú mrkvu a náhodne umiestnime olivy a zeleninu. Podávame!

Prechodila som tri obchody v snahe nájsť marinované artičoky, pretože z nejakého nepochopiteľného dôvodu ich už v Lidli nemajú 😞😠😭, neviem či to bola chyba len jednej konkrétnej predajne alebo ich vyradili úplne. Okrem toho, chcela som pridať ešte papričky plnené syrom, ale po prvé, boli nekresťansky drahé a po druhé, ja a paprika sa obecne nie dobre znášame, tak som to nakoniec zavrhla. Píšem vám to však ako ďalší tip na spestrenie taniera. A ak nájdete aj marinované pečené papriky, tiež neobanujete (za predpokladu, že podobné suroviny máte v obľube). Ako som už spomínala, nemusíte sa prísne držať receptu, proste naložte na podnos všetko, čo milujete (vy alebo vaši spolustolovníci) a môžete hodovať s pôžitkom dlhé hodiny (alebo aj nie, pretože všetko zmizne rýchlosťou blesku). 

Cottage muffiny z arašidovej múky plnené šampiňómni a fazuľou

Vždy, keď máme pred sebou celodennú návštevu u zákazníka, snažím sa naplánovať svoj obed a čo vziať so sebou, pretože po jednej zlej skúsenosti v miestnej kantíne som sa rozhodla, že to nebudem riskovať a spoľahnem sa na vlastné zdroje. Preto je dôležité sa zamyslieť nad tým, čo vlastne zabaliť do prenosnej misky. Osvedčili sa mi práve muffiny, ktoré po objave a testovaní arašidovej múky patria medzi mojich top favoritov. Najemno pomleté arašidy nádherne voňajú a dodávajú každému jedlu charakteristickú chuť. Naviac, ako som už zdôrazňovala v inom, predošlom príspevku na >>tekvicové muffiny<<, cesto nie je také hutné, ako v prípade strukovinových múk, napriek tomu je celistvé a kompaktné, čo býva niekedy problém pri múčke kokosovej. Takže ideálna kombinácia. Tie dnešné nie sú síce až tak načechrané, pretože pre nedostatok času neskoro večer som pri ich príprave cesto neodľahčila snehom, ale ak tak učiníme, zaručujem rovnaký výsledok. Navyše, zámerne som ich nechala v rúre o 5 minút dlhšie, aby boli skutočne pevné a prežili náročné podmienky v poskakujúcej kabelke. Snáď nemusím nikoho presviedčať, že muffiny sú dokonalým cestovným jedlom: netreba ich ohrievať ani, naopak, chladiť, pohodlne ich zabalíte, pri konzumácii sa nemusíte báť, že by ste sa zamazali (a tú jednu dve omrvinky na stole/tričku im odpustíme) a nepotrebujeme k nim mať pribalené príbory, pokojne ich zhltneme rukami. Výborné by boli samé o sebe práve vďaka exkluzívnej arašidovej múke, ale viem, že to nie je úplne bežne dostupný sortiment, nahraďte ju preto mandľovou múčkou, ktorú v reťazcoch dnes už dostať bežne. Geniálnym vylepšením sú však rôzne príchute (opäť odkazujem na tekvicu so škoricou) a najmä náplne. V rámci likvidácie chladničkových zásob som do vnútra zabalila opekané balzamikové šampiňóny a pre oživenie i trochu fazule. No dobrota! Odvďačia sa vám nielen jazykové receptory, ale i organizmus samotný, pretože takto v malej koncentrovanej dávke dostanete do tela potrebné živiny. Zabudla som vymenovať druhú hlavnú prísadu a totiž cottage syr. Spolu s vajcom tvorí vlhkú zložku a základ cesta, preto neprídeme o svoj prídel bielkovín A to nehovorím o zdravých tukoch z orechov. Čo nám chýba? Jedine zhrnutie, takže smelo do toho!

Na 6 muffinových košíčkov:

• 70 g arašidovej múky
• ½ ČL (bezfosfátového) kypriaceho prášku 
• 30 g rozpusteného masla
• 150 g kelímok syra cottage - bez srvátky
• 1 vajce
• 10 malých šampiňónov
• 1 - 2 PL balzamikového octu
• trochu korenia na grilovanú zeleninu (moje nové potešenie)
• 1 - 2 PL sterilizovanej fazule

Šampiňóny zbavíme vrchnej šupky, nakrájame nahrubo a na troche masla opečieme na panvici. Posypeme korením a podlejeme balzamikovým octom. Premiešame a restujeme na zlatisto. Necháme odstáť bokom, aby zmes vychladla. 

Cottage cez sitko zbavíme vodnatej časti a vložíme ho do vysokej nádoby. Vyklepneme celé vajce (ale možno ho i rozdeliť - bielko oddeliť bokom a vyšľahať sneh na zjemnenie cesta) a ochutíme korením na zeleninu. Pomocou tyčového mixéra zmixujeme na hladkú hmotu.

V mise zmiešame múku s kypriacim práškom, pridáme roztopené maslo a vlejeme dnu aj syrovo-vaječnú tekutinu. Poriadne premiešame, aby v ceste neboli hrudky (a teraz je čas jemne zapracovať aj sneh, ak používame) a prihodíme šampiňóny spolu s fazuľou. Dva-trikrát zamiešame, aby sa zmes rovnomerne rozdistribuovala a cesto potom plníme do silikónových muffinových košíčkov. Formičky vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 25-30 minút (v mojom prípade 35), kým povrch nie je zlatohnedý a cesto nie je viac lepkavé. Necháme vychladnúť a muffiny potom vyklopíme z košíčkov.

Ak nemáte k dispozícii orechové múky, netrhajte si vlasy! Nahraďte ich trebárs celozrnnou, špaldovou. V takom prípade však lobujem za to, aby ste do cesta pridali lyžicu arašidového masla. Hmmm, to by bola paráda! Dobre, ak nemáte ani to, tak aspoň hrsť vlašských orechov. Ozaj, veď bez obáv pomeľte vlašáky a hneď máte inú alternatívu orechovej múky. Problém vyriešený, smelo rozžeravte rúru a ide sa na vec. 

Šalátové Taco s pečeným karfiolom a restovanými šampiňónmi

Príspevok na Taco som pridávala veru len nedávno, ani nie pred dvomi týždňami, v recepte s >>mrkvovými rezancami<<. Z tohto je jasne poznať, že mi učarovalo a tak som dlho neotáľala a podnikla v tomto smere ďalšiu akciu. Vydarenú aj v druhom prevedení, kedy mi ako "miska" opäť poslúžili listy ľadového šalátu. Lepidlom sa však stal výborný paradajkovo-bazalkový hummus, ktorý asi nie je bežnou ingredienciou v mexickej kuchyni, avšak hrsť fazule tomu dodáva správny punc z krajiny sombrera. Počkajte, počkajte, nezívajte mi tam od nudy, ešte sme neskončili! Že sa nejedná o fádny pokrm dokazuje výrazné vylepšenie šampiňónmi, ktoré sú restované spolu s červenou cibuľou na balzamikovom octe. Hlavnou hviezdou programu je pečený karfiol, správne chrumkavý, voňajúci údeninou z údenej papriky. Vravela som, je to symfónia chutí. Keď som menovala starej mame večer predtým, čo dobré pôjde v práci do môjho brucha (nie že by sme to praktizovali každodenne - zavolá mi dvakrát do roka..), tvárila sa skepticky, že ak tam nie je mäso, nenajedla by sa z toho. No vážení, neviem, mňa to zasýtilo poriadne, veď taký karfiol je plnohodnotnou zeleninou, stačí keď si spomeniete na otrepanú klasiku vyprážať ho - vtedy tiež v tanieri nefiguruje mäso. A ak by vám chýbali bielkoviny, bez stresu, tie sú predsa obsiahnuté vo fazuli. Pre veľkých jedákov môžem navrhnúť zamiešať do zmesi syr Cheddar alebo viete čo? Pre neoblomných, pridajte tam mleté hovädzie. Ako som spomínala v minulom recepte, Taco sa pripravuje hlavne v čase využitia rôznych zvyškov z chladničky, takže ak vám trochu mäsa ostalo, bez váhania ho zlikvidujte. Ale teraz už k mojej verzii:

• niekoľko listov ľadového šalátu 
• 1-2 PL hummusu, príchuť paradajka-bazalka, ale voľte podľa seba 
• niekoľko ružičiek karfiolu
• mletá údená paprika
• korenie 4 farieb
• granulovaný cesnak
• korenie na grilovanú zeleninu
• olivový olej
• malá červená cibuľa
• 2-3 PL balzamikového octu
• koreniny podľa chuti
• pol balenia čerstvých šampiňónov
• pol konzervy červenej fazule

Karfiol rozoberieme na ružičky, rozložíme na plech s papierom na pečenie a štedro pokropíme olejom. Posypeme paprikou, cesnakom, koreniami, premiešame, aby sa poriadne obalil a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 20-30 minút, kým, karfiol nie je na skus a zvrchu trochu chrumkavý.

Šampiňóny očistíme, zbavíme vrchnej šupky a nakrájame na plátky. Cibuľu nakrájame na tenké kolieska a pridáme do panvice s olejom, octom a koreninami. Chvíľu ju opekáme a keď dostatočne zmäkne, pridáme šampiňóny. Poriadne premiešame, dolejeme balzamikom, ak treba a restujeme dozlatista.

Nasleduje zostavenie: šalát potrieme hummusom, uložíme kôpku karfiolu, prihodíme fazuľu a nakoniec navrstvíme šampiňónovú zmes.

Čo na to poviete? Jasné, aj ja sa rada zahryznem do poriadneho kusiska mäsa, ale sú jedlá (a obdobia), kde si naň nespomeniem ani náhodou. Podľa mňa, tu by už proste bolo navyše a zbytočne zaberalo miesto pre iných, lepších kandidátov. Na druhej strane, taký strúhaný syr navrch, och, och, alebo mäkký kozí zamiešať do zmesi, to je už iná pesnička! Takže skúste a potvrďte mi, prosím, že sa nemýlim. Ďakujem!

Burger z červenej repy v "žemli" z karfiolu - samá zelenina

Hneď, keď som videla recept na cvikľové burgery od milej, talentovanej a šikovnej >>Lucinky<<, vedela som, že sa musí objaviť aj v mojej kuchyni. A to bezpodmienečne. Už len preto, aké lákavé boli Luckine fotky. No neodhryzli by ste si z monitoru? Ja takmer áno. Mojím jediným problémom boli niektoré suroviny. Tak v prvom rade, žemľa. Pečivo nejem, preto bolo treba zvoliť adekvátnu alternatívu. Siahla som po ceste z karfiolu, pretože:
a) je to tutovka, o ktorej viem, že sa na ňu môžem spoľahnúť - chutí mi, krusta je kompaktná a dobre drží
b) už som ho dávno nemala a túto chybu bolo treba napraviť
c) do karát hrala aj cena, karfiol bol aktuálne v akcii.
Strúhanka či hraška, to tiež nie sú ingrediencie vyskytujúce sa v mojej špajzi a napokon, v poslednom rade, zistila som, že už nemám ani cícer. Takže sčítané a podčiarknuté, boli nutné nejaké modifikácie. Bez problémov, pri varení rada improvizujem a takto vám aspoň môžem priniesť zase trochu inú variáciu na recept. Ešte jedna zmena, prvé dve placky som opekala na panvici, ale.. Prvú som urobila príliš tenkú, čo sa mi nepáčilo. Tá druhá bola už objemnejšia, no trvalo to dĺĺĺĺho a ja som netrpezlivá, chcem všetko hneď alebo nech sa tým aspoň nemusím zaoberať. Takže som počkala, kým sa dopečie karfiolový základ a zvyšnú hmotu na burgery potom švacla na plech a dala piecť. Pohodlné, áno, ale dokonca o niečo lepšie. Nemusela som sa báť, že pri prevracaní v panvici sa mi burger rozpadne. A výsledok? Famózny! Placky sú veľmi chutné, v mojom prípade dosť cítiť octom a horčicou, ktoré som v záchvate inšpirácie pridala, na povrchu chrumkavé. Dokonale stvorené medzi dva pláty karfiolovej "žemle". Tu by si vegetariáni prišli na svoje, celé jedlo je v podstate jedna zeleninová masa, pretože okrem cvikle a karfiolu tu máme ešte špenát (ktorý som už naozaj musela zlikvidovať), trochu cibule pre ešte väčšiu pikantnosť (a to nerátam, že sa mi pošmykla ruka v ochucovaní špenátu chilli omáčkou) a zelené pesto ako lepidlo medzi vrstvami. Obsahom burgerov je ešte šošovica, po ktorej som siahla čoby náhrada cíceru. Ono to tak možno bolo aj lepšie, pretože som na zahustenie nepoužila cícerovú, ale práve šošovicovú múku. Moje dôvody a vysvetlivky sú teda na konci, nezostáva nič iné, iba sa pustiť do receptu:

5 placiek:

• 1 červená repa - upečená v šupke v alobale 
• 100 g uvarenej šošovice
• 3 PL šošovicovej múky
• 2 PL balzamikového octu
• 2 ČL dijónskej horčice
• trochu sladkej chilli omáčky

Karfiolové cesto (na 5 "krajcov"):

• asi ½ karfiolu - rozobratého na ružičky
• 60 g strúhanej mozzarelly
• 1 vajce
• korenie na grilovanú zeleninu podľa chuti

Zvyšok:

• 2 PL bazalkového pesta
• dve hrste špenátových listov
• trochu sladkej chilli omáčky
• 1 ČL balzamikového octu
• štipka korenia na grilovanú zeleninu
• ½ červenej cibule

Karfiol nastrúhame alebo v robote rozsekáme na čosi pripomínajúce "ryžu". Vložíme ho do misy a nad parou varíme asi 8-10 minút (alebo vrazíme do mikrovlnky). Rozprestrieme ho na utierku alebo plátno na syr a necháme vychladnúť. Plátno potom zvinieme do pevného uzlíka a vytláčame z karfiolu všetku možnú tekutinu, ktorú obsahuje. Vyžmýkaný karfiol presypeme do misy, doplníme vajcom a mozzarellou, dobre premiešame a cesto rukami formujeme na plechu do štvorcov, kruhov či obdĺžnikov, ktoré budú základom našich "žemlí". Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 10-15 minút z jednej, 5-10 z druhej, kým nie sú zlatisté. 

Upečenú červenú repu ošúpeme, nakrájame nadrobno, preložíme do robota a prisypeme uvarenú a scedenú šošovicu. Zmixujeme na hmotu zrnitej štruktúry, ale kúsky nie sú prekážkou, nemá to byť pyré. Ochutíme horčicou, octom, čili a zahustíme šošovicovou múkou. Vareškou premiešame, aby sa masa spojila a z nej tvarujeme hrubšie placky. Máme dve možnosti: buď ich opečieme na panvici alebo rozložíme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry. Opekáme či pečieme, kým povrch nechytí farbu, záleží na hrúbke, výkone rúry či mohutnosti plameňa. 

Nasleduje finálne zostavenie: na karfiolovú placku nanesieme vrstvu pesta, položíme burger a nakopíme špenát, ktorý sme ochutili čili omáčkou, octom a grilovacím korením. Obložíme na kolieska nakrájanou cibuľou a priklopíme druhou karfiolovou "žemľou" namazanou pestom. Hotovo! Okamžite konzumujeme s extra porciou špenátu, v prípade potreby balíme do misky na prenos. 

Nevedela som sa rozhodnúť medzi fotkami, tak to ber čert, hodila som sem všetky. Pôsobivá zmena, keď môžete fotiť na slniečku a nie pod žiarovkou, ktorá svieti horšie ako svätojánska muška.

Pracovné balenie s porciou špenátu navyše. Zeleniny proste nikdy nie je dosť.

A tu nakoniec zvyšné burgery pečené v rúre. Aby si i ony užili svojich 15 minút slávy.

Lucke veľmi pekne ďakujem za pôsobivú inšpiráciu, moje brucho plesalo radosťou a robilo kotrmelce (ale len v tom najlepšom zmysle slova) a ak by ste sa aj vy chceli poriadne nasýtiť, siahnite po jednom, či druhom recepte. Záleží na vás, k čomu vás viac ťahá srdce (alebo práve žalúdok). 

Kysnutý pudingový závin

Naposledy som piekla vo väčšom, v zmysle pre niekoho iného a nielen pre osobnú spotrebu, snáď na Vianoce. A to je už pekne dávno! Najvyšší čas s tým niečo urobiť, no nie? Hlavne, keď si to môžete nejako rozumne odôvodniť. Jasné, na to nepotrebujete hľadať zámienky, veď prečo nepripraviť nejakú dobrotu len tak, ale vzhľadom k tomu, že v práci máme tento týždeň troje narodenín, je to príznačné (edit: skype mi práve napovedal, že nie troje, ale štvoro!! narodenín. Kolega má však smolu - pracuje na homeoffice z Prahy). Okrem toho, prvého apríla to bol už presne rok, odkedy som sa presťahovala na súčasnú adresu. Myslím, že som konečne našla miesto, kde sa cítim ako doma, až na zimu v izbe sa nemám na čo sťažovať, dievčatá sú fantastické a preto si kúsok z koláča zaslúži i ony. Vzťahy sú dôležité a keď sa stane, že si s niekým nesadnete, môžete bývať vo vysnívanom paláci, i tak to nebude ono. Preto som vďačná za tento dar z neba a neberiem ho ako samozrejmosť. To isté rozhodne platí aj o súzvuku ľudí na pracovisku. Občas to škrípe, niekedy sa nevyhneme roztržkám a zvýšenému tónu, ale obecne vzaté, nechodím tam s odporom. Takže dúfam, že prípravou nejakej dobroty raz za čas pochopia, že hoci to príliš najavo nedávam, nie som stredobodom pozornosti, oslavy a akcie nie sú môj hrnček čaju, cítim sa ako súčasť tímu. Snáď aj v ich očiach. O závine ako takom vám toho veľa neporozprávam, asi len toľko, že bol tvorený za pochodu. Na kysnuté cesto som sa držala receptu, ale vedela som, že pôvodnú náplň chcem vymeniť za puding. Aby to tak trochu pripomínalo tie pudingové taštičky z obchodu. Zlúčila som to však práve so závinom a dúfala, že to nebude úplná katastrofa. A nebola! Nakrájané rezy sú pekné aj na pohľad, náplň držala vnútri, až na spoj, kde trochu vyliezla, ale nič z čoho by si mal človek trhať vlasy. Takže vám ho s čistým svedomím môžem ukázať.

Na dve "nohavice":

• 42 g čerstvého droždia
• 175 ml mlieka 
• 150 g kryštálového cukru
• 500 g hladkej múky (mala ísť polohrubá, ale neviem, aký by v tom bol rozdiel)
• štipku soli
• pomarančovú kôru
• 2 žĺtky
• 115 g masla
• rozšľahané bielka na potrenie
• Na náplň:
• 2 pudingy v prášku (podľa ľubovôle, ja som mala malinový a karamelový)
• 2+2 PL kryštálového cukru
• 300+300 ml mlieka
• hrsť hrozienok
• asi 50+50 g masla

Droždie rozdrobíme do vlažného mlieka a pridáme k nemu po lyžici múky a cukru. Dobre premiešame a na teplom mieste necháme vzísť kvások, takých 10-15 minút. 

Zvyšnú múku preosejeme do veľkej misy, prisypeme cukor a pomarančovú kôru. Premiešame a prilejeme nabobtnaný kvások spolu so žĺtkami a rozpusteným maslom. Dôkladne premiešame a rukami vypracujeme pružné, kompaktné cesto, ktoré sa poľahky oddeľuje od stien misy. Zakryjeme ho utierkou a na teplom mieste necháme kysnúť asi 1 až 1.5 hodiny, kým cesto nezdvojnásobí svoj objem.

Kým cesto kysne, nachystáme si plnku. Odmeriame dvakrát 300 ml mlieka, prelejeme ho do dvoch rajníc, ale necháme si kúsok bokom. Do týchto menších časti vsypeme pudingový prášok, do jednej malinový, do druhej karamelový a poriadne rozmiešame, aby v zmesi neostali hrudky. Do mlieka v rajniciach prisypeme po 2 PL cukru a privedieme k varu. Vtedy dnu pridáme pudingové zmesi a neustále miešame, kým hmota nie je hustá, stačí minúta. Hotové pudingy necháme vychladnúť, ale priebežne miešame, aby sa na povrchu nevytvorila kôrka. Pridáme maslo a ručným mixérom vyšľaháme na hladko.

Po uplynutí doby kysnutia cesto na pracovnej ploche ešte raz premiesime a rozdelíme na dve časti. Prvú rozvaľkáme na veľký obdĺžnik (asi 30×40 cm) s hrúbkou tak 3-4 mm. Rovnomerne ho potrieme náplňou z prvého pudingu, posypeme hrozienkami, ktoré sme predtým nechali napučať vo vriacej vode, okraje kratších strán prehneme, aby nevytiekla a potom rolujeme z dlhšej strany. Celý závin potrieme bielkom a rovnaký postup zopakujeme pre druhú polovicu cesta.

Pečieme v rúre vyhriatej na 180 °C asi 30 minút, kým povrch nie je hnedý a chrumkavý a aj cesto v priamom okolí náplne upečené. Necháme vychladnúť, aby plnka spevnela a až potom krájame.

A tu je takmer celý napchatý a naporcovaný v miskách na prenos. Naozaj dúfam, že kolegom aj spolubývajúcim bude chutiť. Ešte nejakú časť som odložila pre kamaráta, ale vidíte, že sa z jednej dávky urobí poriadne množstvo. 

Kysnuté buchty, koláče a v tomto prípade záviny sú veľmi vďačné pokiaľ ide o kvantitu, pretože z možno nakrájať neúrekom porcií, ale aj čo sa kvality týka. Môžu poslúžiť ako zákusok, no aj ako plnohodnotné raňajky, trebárs s hrnčekom kakaa. Dajú sa kamkoľvek vziať so sebou a vydržia i niekoľko dní. Síce to už nebude celkom ono, ako práve vytiahnuté z rúry, ale dá sa. Na druhej strane, neverím, že by k tomu došlo, zrejme budú hneď preč. Tak mi dajte vedieť, či naozaj!