Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

streda, 22. novembra 2017

Karfiolové waffle | Keto friendly

Ja nie som politik a ako som sľubovala, tak plním. Dnes sa odpútame od šalátov a dáme si niečo iné, kreatívnejšie, možno pôsobivejšie a pre druhých atraktívnejšie. Karfiolové waffle!
Hneď sa vám musím priznať, že to nebolo bez problémov a moje výtvory prichádzali na svet v mučivých pôrodných bolestiach, pri kropajoch potu a kope sprostých slov. Ale prišli! Pretože recept som zdokonalila tak, aby bol funkčný a použiteľný. Nemáte za čo 🤣
Ako inak, na balkóne sa mi nakopilo zase množstvo zeleniny, ktorú proste nestíham spracovať a tak som už niekoľko dní hútala, čo s tým. Jedným z nápadov boli práve tieto waffle, pretože som si uvedomila, že som už dávno nevytiahla môj nový multifunkčný prístroj (a po piatkových patáliách si na druhý raz dobre rozmyslím, či ho tak skoro zase uvediem do chodu, ale o tom už viac nebudem písať, pikošky zo zákulisia si nechám pre seba. Dôležitý je pre vás výsledok).
Ako zaiste tušíte, nejedná sa o nejaký klasický recept, zase som experimentovala so surovinami, pretože ja sa s takou obyčajnou múkou proste nekamarátim. Už dávno mám odložený jeden recept na keto verziu, ktorá mi utkvela v pamäti a tak som ju s miernymi modifikáciami oprášila. Nebudete potrebovať nehorázne množstvo prísad, vystačíme si s karfiolom, vajcom, syrom a ľanovými semienkami, ktoré v tomto prípade slúžia ako lepidlo celého cesta. Pôvodne som si myslela, že to pôjde bez nich, ale nieeeee, tuuudle, nevynechávať!
Vzorované štvorce sú vnútri správne vláčne a tým, že som ich dlho-predlho mučila v spotrebiči, na povrchu chrumkavé presne podľa mojich náročných požiadavok. Nikto predsa nechce polorozpadnuté čosi, ak waffle, tak opečené. Či nie? Neviem, nie som odborník, sú to len moje druhé v živote 🤣. Takže sa nechám poučiť. Ale ja si to tak predstavujem a napokon som ich doviedla k spokojnosti.
Musím povedať, že ľanové semienka v nich sú dosť výrazné, nabudúce skúsim pridať o chĺpok menej a verím, že to zafunguje tak či tak, pretože cesto už bolo extrémne husté - semienka nasiakli podstatnú časť vlhkosti. Na druhej strane, použitý syr bol takisto cítiť, čo je presne to, čo chceme. Ak nepatríte medzi nadšencov karfiolu, môžem vás upokojiť, ten tam vôbec nebadať. Plní len funkciu cesta. Takže waffle pokojne môžete podstrčiť aj fajnovkám, ktoré nad podobnými vecami inak ohŕňajú nosom a budú sa oblizovať.
Podávať ich, samozrejme, môžete s čímkoľvek, čo si vaša duša a žalúdok zažiada, osobne preferujem menej doplnkov v prípade, keď niečo skúšam prvýkrát a zaujíma ma čistá chuť produktu. Takže som ich maximálne pofŕkala trochou domáceho kečupu, prihodila kus šalátu a vymaľované. Ale vy si ich dajte trebárs s pomazánkou, maslom, šunkou, syrom navyše, vajcom.. no hocičím, čo by vám k nim pasovalo. Z uvedenej dávky mi vyšlo 5 poctivých fešákov.
  • 300 g karfiolu - uvareného (ale uvažujem, či by nebolo lepšie použiť rovno surový, neobsahoval by toľko tekutiny)
  • 1 veľké vajce
  • ½ šálky ľanových semienok, ale myslím si, že cesto by zvládlo udržať tvar aj so ¼ šálky, ak ho necháme dlhšie odstáť a nabobtnať; môžu byť aj celé, zmes sa bude mixovať
  • 85 g tvrdého syra na strúhanie (mala som Maasdamer, ale pokojne Eidam, Gouda, Cheddar, Leerdamer a podobne)
  • veľkú hrsť čerstvej petržlenovej vňate
  • 1 strúčik cesnaku
  • podľa chuti mleté čierne korenie a soľ
  • štipku mletej údenej papriky
Karfiol uvaríme a odvážime požadované množstvo. Preložíme ho do kuchynského robota alebo vysokej nádoby a rozmixujeme na hladkú hmotu. Pridáme vajce, ľanové semienka, nastrúhaný syr, petržlen, cesnak a pochutiny. Všetko ešte raz dobre zmixujeme na celistvé kompaktné cesto. Bude poriadne husté, preto sa neľakajme, lepšie tak udrží tvar wafflí.
Postupne ho po 1-1.5 lyžici umiestnime do wafflovača a pečieme aj 15-20 minút, kým na povrchu nie je chrumkavé a bez problémov drží tvar. Záleží to od výkonu nášho prístroja. Servírujeme s doplnkami podľa ľubovôle. Zvyšné kusy možno uschovať v mrazničke.






Trúfam si tvrdiť, že zeleninová verzia waflí je lepšia, ako by bola nejaká múčna (i keď, ani proti nej nemám námietky, napokon, pripravila som už jedny z >>banánovej múky<<, takže sa môžete inšpirovať). Ani som to nezmienila, ale áno, opäť slaná verzia, pretože keď sa už jedná o obed, preferujem práve takúto stravu. Sú chutné, celkom syrové, preto odporúčam zvoliť nejaký výrazný, ktorý máte naozaj radi, výdatné, hoci na to na prvý pohľad nemusí zdať, práve vďaka obrovskému obsahu zeleniny. To viete, vláknina poriadne zasýti. Verím, že budete spokojní, tak sa na ne vrhnite a obetujte pár minút svojho času a strpenia, pretože na dosiahnutie kýženej chrumkavej kôrky ich budete musieť opekať dlhšie. Ale stoja za to!

utorok, 21. novembra 2017

Šalát s Pak Choi, cícerom, avokádom a pistáciovým pestom

Priatelia, prepáčte, naozaj nejem každý deň to isté! (Dobre, iba takmer každý..). Toto nie je rovnaký šalát, ktorý ste mali možnosť vidieť už >>včera<<. Spoločným menovateľom je síce korenený cícer a avokádo (a paradajka, ale to nepočítajme..), hlavnou hviezdou programu je v tomto prípade bazalkové pistáciové pesto! Musela som vám ho už konečne vpašovať do nejakého receptu, pretože ma škrelo, že ste ukrátení o niečo tak primitívne, ale zato famózne. Na snímkach je už moja tretia! dávka a to teda o niečom svedčí.
Do klasického pesta sa pridávajú píniové oriešky, ale priznajme si, kto ich má bežne v zásobe? Frekventovanejšie sú iné druhy a s nadchádzajúcim sviatočným obdobím si už pomaly vytvárame zásoby suchých plodov (nehovorte mi, že nie). Takže mierne slané a chuťou veľmi charakteristické pistácie nebudú až takou nedosiahnuteľnou voľbou. To sa obyčajné bazalkové pesto okamžite stáva pohladením pre jazyk, naviac, ak prihodíme dnu ešte trochu kelu, zvýšime nielen aromatický rozmer, ale i vitamínový podiel. Áno, táto tretia verzia obsahuje aj trochu kelovej zložky, pretože som svoju bazalku poriadne preriedila, tak nech trochu doplní objem. Ale vôbec to nebola "z núdze cnosť", v lete som pripravovala čiste >>kelové pesto<<, ktoré patrí medzi moje obľúbené, preto som vedela, že toto spojenie zafunguje ako kúzlo.
Nuž a zelenej nikdy nie je dosť, obzvlášť teraz, keď jej už v prírode príliš veľa nevidieť, pretože ju nahradili všetky tie odtiene hnedej, žltej, oranžovej červenej až purpurovej.. Preto je základom pokrmu u mňa klasický hlávkový šalát, doplnený dusenou brokolicou, avokádom a Pak Choi kapustou, s ktorou ešte stále trochu experimentujem. Už som ju piekla, tentokrát iba blanšírovala. Myslím, že druhý menovaný spôsob prípravy je lepší vzhľadom k tomu, že aj konce jej listov ostanú zelené a nespečú sa, avšak postráda to nejakú výraznejšiu chuť, ktorú rúra prirodzene zabezpečí. Preto je dôležitým krokom po krátkom varení kapustu výrazne ochutiť, aby to uspokojilo aj jedincov, ktorí nie sú prílišnými nadšencami čistých zeleninových chutí (čo mne osobne nevadí, skôr to vítam).
O chrumkavom cícere som sa už zmieňovala, použila som zbytky z toho predošlého, takže mrknite na recept, neodporúčam ho vynechávať! Jednak zaručí pridanie ďalšej štruktúry (a viete ako je to so mnou a vrstvami zložiek v podobných jedlách), po druhé, rôzne strukoviny nám odborníci a poradcovia diktujú zaraďovať do jedál čo najčastejšie. Niektoré ich rady nie sú úplne márne a je fajn si vybrať tie, ktoré fungujú a držať sa ich.
Výborným osviežením je ľahká citrónová zálievka, ktorú používam vlastne takmer vždy, keď si nie som istá, aké koreniny by celý chod vhodne spojili do jedného celku. Prinesie vítanú čerstvosť a kyslosť, aby to skutočne bolo všetko z palety, ktorú pomocou jazyka vnímame.
Neostáva teda už nič iné, iba naložiť všetko do jednej veľkej misy, bez zábran náhodne na celý povrch rozmiestniť kôpky pesta a potom negustiózne zmiešať do jednej veľkej neurčitej masy. Konzumovať kopcovitými vidličkami alebo rovno naberačkou, nech to do nás padá čo najrýchlejšie. Hoci.. asi by bolo lepšie si to vychutnať pomaly, sústo za sústom. Ale kto má takú vôľu?

Pistáciové pesto:
  • 2 šálky čerstvej bazalky
  • 1 šálka spareného kelu
  • ¼ - ⅓ šálky pistácií (v tomto prípade sú dobré i solené, ale preferujem natural, slanosť tak môžeme regulovať)
  • malý strúčik cesnaku
  • 1-2 PL kvalitného olivového oleja (prípadne viac, ak je pesto príliš husté)
  • 2 ČL citrónovej šťavy 
  • štipku soli a korenie podľa chuti
  • trochu paprikových vločiek, ak máme radi pikantné 
Na dokončenie:
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • šťavu z citrónu + 1 ČL oleja + soľ a korenie + údenú papriku + granulovaný cesnak na zálievku
  • 1 paradajku
  • avokádo
  • kapustu Pak Choi (udusenú, upečenú, blanšírovanú..)
  • niekoľko uvarených ružičiek brokolice
  • zo dve hrste pečeného koreneného cíceru
  • mletý koriander a iné pochutiny na záverečné posypanie
Do vysokej nádoby vložíme bazalkové a kelové listy, pridáme pistácie, cesnak, zalejeme olejom, citrónovou šťavou a ochutíme koreninami podľa vlastného uváženia, napríklad soľou, mletým čiernym a paprikovými vločkami. Pomocou tyčového mixéra alebo robota zmixujeme na hladkú pastu. Konzistenciu regulujeme pridaním oleja prípadne vody. 
Zostavíme šalát: na tanier uložíme šalátové listy, prelejeme zálievkou, pridáme brokolicu, Pak Choi, cícer, avokádo, kolieska paradajky, posypeme koreninami a pokropíme šťavou z citrónu navyše. Doplníme extrémne bohatou dávkou pesta a ak nepotrebujeme, aby jedlo vypadalo esteticky, všetku zeleninu nakrájame vopred na malé kúsky a zamiešame, aby sa spojili s pestom do jedného celku 🤣. 






Dúfam, že som vás týmito šalátovými príspevkami neodradila, sľubujem, že najbližšie si už dáme niečo z iného súdka, tak so mnou majte strpenie. Ale viete, ako to chodí. Keď ste samostatná jednotka a naviac notorický plánovač, uvaríte na jeden šup väčšie množstvo jedla a potom ho musíte skonzumovať. Takže to niekoľko dní môže vypadať stereotypne. Ale na druhej strane nie, pretože, ako ste práve mali možnosť vidieť, stačí pár malých obmien a hneď získate nový pokrm. Treba byť šetrný, ono sa takéto varenie vyplatí jednak časovo a po druhé i finančne. Hlavne, nech vám ani vo sne nenapadne nejaké zvyšky vyhadzovať! To ich radšej pošlite mne 🤣. 

pondelok, 20. novembra 2017

Kelovo tekvicový šalát s chrumkavým cícerom a avokádom

Keby som mohla, jem tekvice každý boží deň. Ono.. nikto mi to nezakazuje, ale jednostranná strava organizmu ešte nikdy neprospela a tak sa snažím to aspoň v rámci možností striedať. Čo však v prípade, keď máte plný balkón tekvíc (a vzduchoprázdnu peňaženku..)? Hľadám preto aspoň iné kombinácie a variácie na recepty s týmito oranžovými krásavicami.
Tak napríklad pridaním cíceru do šalátu sa tento pokrm stáva ešte výživnejším, plnohodnotnejším, uspokojivejším. Nehovoriac o tom, koľko cenných látok sa v nich nachádza. A ak ich upravíme do najchrumkavejšej a správne korenenej podoby, úspech je zaručený. To isté platí o kele. Možno to nie je zelenina, ktorá by stála na popredných miestach hitparád, ale nemôžeme mu uprieť neoceniteľné vlastnosti a prínosy. Naviac, stačí správne zvoliť metódu spracovania a uvidíte, aká to vie byť delikatesa!
A keď už sme u nich, pochopiteľne tu zaúraduje avokádo. Tieto prirodzené tuky sú tým najlepším, čo môžete vášmu ťažko skúšanému ja dožičiť. Nástrahy počasia na nás číhajú na každom kroku, nehovorím o tom, že v snahe zarobiť si aspoň na slanú vodu (a všetky tieto dobroty) to často preháňame v práci, žijeme v strese a napätí, nemáme chvíľu pokoja a keď si už myslíme, že doma nájdeme útočisko a aspoň na pár minút si budeme môcť oddýchnuť, po otvorení dverí sa na nás napríklad zhrnie kŕdeľ detí, jeden podobne frustrovaný životný partner, klbko domácich miláčikov a často i iní rodinní príslušníci, či spolubývajúci. No jeden by sa z toho zbláznil, však?
A tak je len a len dobre, ak útočníkom nedáme šancu a naplníme svoje taniere kvalitnými potravinami.
Mimochodom, celý šalát je vegan friendly, takže ak ste naladení na túto nôtu, budete spokojní. Veď čo už môže byť zlé na sladkastej tekvici, ktorej tóny podporí štipka škorice a výrazná chuť mletej údenej papriky? Podobné koreniny na ucelenie chodu ochucujú aj cícer, navyše ale nesmieme zabudnúť na cesnak, trochu čili vločiek, pár kvapiek citrónovej šťavy a mletého koriandra. Je to moja nepriestrelná kombinácia čo sa týchto strukovinových guľôčok týka. Potom s nimi šup do rúry a piecť do extra chrumkavej podoby. Nech má ten šalát bohatú štruktúru!
Kel odporúčam trochu predvariť, myslím si, že je tak ľahšie stráviteľný, ale ak na to nemáte čas alebo ste jednoducho príliš pohodlní, kašlite na to, len ho poriadne premasírujte v zálievke a bude mäkký a poddajný.
Keď som už nakriakla tú štruktúru, lahodné, krémové avokádo čo sa len tak rozplýva na jazyku je skoro povinnosť! Naozaj neodporúčam vynechávať ho, je to správne pojítko medzi ostatnými zložkami. Nuž a na záver, taká paradajka dodá nielen farbu, ale i čerstvosť a sviežosť. To je to čo chceme!
  • časť maslovej tekvice
  • štipku škorice, mletej údenej papriky a granulovaného cesnaku
  • hrudku masla
  • ⅓ šálky cíceru, v suchom stave
  • opäť štipku škorice, granulovaného cesnaku, mletej údenej papriky + mletého koriandra, paprikových vločiek + šťavu z citrónu podľa potreby, soľ a mleté čierne korenie
  • paradajku
  • balenie kučeravého kelu alebo podľa potreby
  • 1-2 PL olivového oleja + 2 Čl citrónovej šťavy + 1 strúčik cesnaku + koreniny podľa chuti (aj všetky vyššie uvedené) + voliteľne 1 ČL tahini sezamovej pasty
Cícer na noc namočíme napučať, na druhý deň ho zlejeme a v novej vode uvaríme do mäkka. Scedíme a v miske zmiešame so všetkými koreninami s kúskom masla. Rozprestrieme ho na plech s papierom na pečenie a vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 20-30 minút, kým nie je chrumkavý a zlatistý. 
Tekvicu nakrájame, rozložíme na plech (k cíceru, ak sa zmestí), ochutíme koreninami, obložíme maslom a pečieme pri tej istej teplote 10-15 minút, kým nie je mäkká. 
Kel natrháme na kúsky (zbavíme hrubej stredovej stonky) a dáme do hrnca s vodou. Privedieme k varu a varíme len 3-5 minút, kým nie je poddajnejší. Preložíme ho do veľkej misy, zalejeme olejom, citrónovou šťavou, tahini pastou a pridáme prelisovaný cesnak s ďalšími dochucovadlami. Dobre premiešame aby nasiakol zálievkou. 
Následnej všetko zostavíme na jeden tanier: na lôžko kelu rozložíme kusy tekvice, rozhodíme cícer, pridáme nakrájané plátky avokáda a paradajky a môžeme ešte preliať zvyšnou zálievkou, ak ostala v mise z kelu. Podávame s plátkom citrónu. 







Neviem, ako ste na tom vy, ale osobne som v pondelok nepoužiteľná. Neviem prečo, nie je to tým, že by som dlho ponocovala a potom nebola schopná vstať. To mi nerobí problém. Ale za ten víkend sa akosi organizmus z Go-Go-Go módu konečne nastaví na pokojnejšiu frekvenciu a potom sa mu nedarí dostať naspäť do tempa. Ale v tomto asi nie som ojedinelá, všakže?
Ako vy bojujete s takýmito stavmi? Máte zaručený recept? Sem s ním, musím bezpodmienečne vyskúšať!
Mimochodom, šalát možno pohodlne zabaliť do misky a preniesť podľa potreby. Ako? To sa dočítate v >>tomto<< príspevku (posledný tip na bentó). 

štvrtok, 16. novembra 2017

Tipy na Bento Box obedy: Monbento edícia

Nie je každý deň nedeľa, ako sa hovorí, nie každý deň ide všetko podľa plánu, trebárs chýba energia, znesie sa na vás choroba, vyskytnú sa nepredvídateľné udalosti a zistíte, že nemáte čas na nič, nieto ešte vyvárať delikatesy v kuchyni. Aby som predišla týmto stavom snažím sa pripravovať si veľkú väčšinu obedov do práce už cez víkend a priebežne ich počas týždňa vyťahovať z chladničky. Proste vytiahnuť prenosnú misku, nahádzať dnu všetko, čo je k dispozícii a viac sa nestarať, nestrachovať.
Ak patríte medzi tých, čo sa stravujú po vlastnej osi, rozumej: nevyužívajú jedálne či reštaurácie, prípadne donášky, určite poznajú ten stav v kuchynských linkách: všade samá miska, krabička škatuľka, nádoba.. niet sa kam hnúť a stále máte pocit, že vám presne nejaký tvar, rozmer, veľkosť chýba. Áno, kontajnerov nikdy nie je dosť. A tak, keď sa mi naskytla možnosť z druhej ruky za výrazne nižšiu cenu splašiť nádhernú japonskú dizajnovú záležitosť od firmy Monbento, neváhala som ani sekundu! Do oka mi padli už dávno, ale vždy som len s ľútosťou zatlačila slzu, veď ako hovorím, riadov miliarda a pol a peniaze radšej obetujem na to jedlo samotné. Ale podľahla som. A tak moju kabelku už pár týždňov okupuje táto nádherne mentolová fešanda, ktorú si neviem vynachváliť.
Prinášam vám teda niekoľko tipov, čím si svoje škatuľky môžete naplniť, nemusia to byť hneď Monbento obedové boxy, pokojne si vystačíte s plastovou nádobkou z Ikey (veď ani na tie nedám dopustiť).
Mimochodom, všímavejším čitateľom možno neunikla malá zmena v ľavom stĺpci na stránke blogu. Už nejaký ten piatok "som Insta!", kde máte možnosť podobné obrázky vidieť častejšie, nevynímajúc klasické raňajkové misky, ktoré vám (viac či menej) pravidelne ponúkam v súhrnoch Bleskoviek z kuchyne. Takže ak by ste mali záujem vidieť viac zo zákulisia Nemehla v kuchyni, určite sa pozrite na môj instagramový účet. Hľadajte @butterfingers_in_the_kitchen alebo rovno kliknite vľavo na Follow. Preto sa zamýšľam nad tým, či bude mať vôbec zmysel udržiavať rubriku Bleskoviek, ak si už všetko prezriete v predstihu. Na druhej strane, nie všetkým bude asi po chuti visieť ešte na ďalších sociálnych sieťach, takže ju pravdepodobne zachovám. V každom prípade, napíšte mi na to svoj názor! Ale prejdime už k jednotlivým inšpiráciám..

Mrkvový "perkelt" na cibuli, cottage cheese, šalát a pre chrumkavé spestrenie tekvicové jadierka a kokosové čipsy.


Pečená kapusta Pak Choi a brokolica, reďkovky, paradajka a camembert. 


Túto kombináciu ste mohli zahliadnuť už v príspevku spred pár dní na >>sladký raňajkový batát s ovocím<<, ale to bolo jedno tak famózne bento, že som si neodpustila ho trochu pripomenúť. V osobitnej nádobe figurovali ešte baklažánové sendviče s paštétou, takže šup-šup, klikajte na odkaz a kochajte sa.


Opäť Pak Choi a brokolica - tento raz vo varenom prevedení, klíčky Mungo fazule, reďkovky a nejaký ten camembert. 


A malá upútavka na nasledujúci recept: tekvicovo kelový šalát s koreneným cícerom, avokádom, paradajkou a plátkom citrónu. V miske pekne oddelene, počas konzumácie všetko zmiešať dohromady a degustovať! 


Na záver prihodím ešte oficiálne fotky Monbento obedových boxov, aby ste mali predstavu: je dvojposchodový, obsahuje dva uzávery na jednotlivé misky, veko a odnímateľnú nádobku trebárs na omáčku. Plus praktickú gumičku, ktorá všetko drží pohromade. 



Ocenili by ste viac takýchto príspevkov s malými tipmi na "cestovné jedlá"? Už predtým som sa o niečo podobné pokúšala, myslím, že tak rok (či dva) dozadu, ale akosi som sa potom dostala do fázy, kedy mi prišlo užitočnejšie prispievať len celými receptami. Dajte mi vedieť, čo si o tom myslíte, budem vďačná za akúkoľvek spätnú väzbu! Konštruktívna kritika rovnako vítaná, ak nie viac. 
A ak navyše zablúdite na môj Instagram, budem sa vznášať od šťastia a vašu snahu určite nenechám bez povšimnutia! Ďakujem a pekný deň. 

streda, 15. novembra 2017

Extra krémové špagety (z tekvice) s cibuľovými krúžkami a mrkvou

Sprvu som si to ani neuvedomila, ale dnes máme opäť tekvicový recept. Popravde, ja ho tak však príliš nevnímam, pretože sa jedná o špeciálny druh: špagetovú, ktorá sa rozhodne viac podobá na cestoviny, než na zeleninu. Tvarom určite, chuťou a štruktúrou už tak nie, ale to je na tom to čarovné a príjemné. Ak máte už plné zuby pšeničnej či inej obilninovej klasiky, siahnite práve po tejto žlto-oranžovej verzii a neoľutujete.
Mám pocit, že špagetová tekvica je výrazne nedocenená. Nevenuje sa jej toľko pozornosti, ako Hokkaido či maslovej sestre. Čo je škoda, pretože si myslím, že si to zaslúži minimálne rovnako. Je to taký milujem/nenávidím vzťah, ak mi rozumiete. Buď sa jej neviete nasýtiť alebo jej, naopak, vôbec prísť na meno. Ja som evidentne skupina A. Zato moja mamka.. Predpokladala by som, že pri tom, aké spoločné chute máme a že väčšina experimentov, ktoré jej predostriem alebo aspoň si ich prezrie na blogu, ju zaujme a bude podľa gusta. Kedysi dávno som však doma pripravovala špagety s domácou Marinara omáčkou a priznala sa, že ich nemohla zjesť. Vraj sa jej hnusili. Nutné podotknúť, že ich jedla až na druhý deň, prihrievané v mikrovlnke - to mohlo kompletne zmeniť chuť a štruktúru. Po druhé, len Marinara omáčka možno nebola dostatočným doplnkom, ktorý by nadchol.
V dnešnom recepte táto situácia určite nehrozí. Omáčka a prísady sú jednoznačne výborne vyladené, je super krémová a hutná, bohatá a poskytne všetko, čo by si maškrtný jazyk mohol žiadať.
Základom je korenená pečená mrkva, obohacujúca pokrm o sladkasté tóny s nádychom údenej papriky a chrumkavým povrchom. Výrazne netradičným prvkom sú smažené krúžky červenej cibule, ktorá nielenže rozbije misku farbou, ale vnesie ráznosť do inak možno obyčajného jedla. Sú obalené v zmesi kuchynskej sódy a kypriaceho prášku, aby sa pri opekaní úplne nerozpadli a zachovala sa ich krehkosť. I pri tomto procese však mali možnosť trochu pustiť šťavu, ktorá na nich vytvorila tenkú "karamelovú" vrstvu.
Najpodstatnejšou zložkou každých špagiet je podľa mňa omáčka. V obľúbenosti sa medzi sebou bijú hlavne dva druhy: tradičná červená paradajková a biela smotanová. Môj vzťah ku všetkému syrovému nie je tajomstvom, idem sa za ním zblázniť, takže favorit bol jasný - napumpovať do misy čo najviac tekutého "zlata" a krochkať spokojnosťou 🐷🐷. Pritom nie je nad čím špekulovať a vyvárať kotlíky zázračných odvarov. Stačí dnu primiešať nehorázne množstvo dobre rozpustného syra, ideálne krémového = cream cheese, zamiešať a teplá zelenina sa postará o to, aby sa všetky špagety do posledného vlákna obalili touto dobrotou. Rezance z tekvice totiž nie sú suché a ich vlhkosť zabezpečí, že omáčka bude práve tak akurát riedka, aby sme nemuseli dnu prilievať trebárs ešte mlieko naviac. Ale na druhej strane, ak by vám to nestačilo, prosím, nikomu nezakazujem!
Nuž.. poslednou vecou pred zoznamom a postupom je zmieniť, že pôvodne som mala v pláne pridať dnu ešte hrášok. Lenže skleróza očividne začína postihovať čoraz mladšie ročníky ľudí a tak som úplne zabudla. Ľutujem to, pretože si myslím, že by to pokrm vylepšilo jednak o chuť a štruktúru, na druhej strane by to pridalo ešte zelenú farbu, ktorá by sa dnu náramne hodila. Bohužiaľ, s hrôzou som si to uvedomila až keď som dojedala posledné sústo.. Nevadí, vám to hovorím v správnom okamihu, preto nebuďte lamy ako ja a dajte ho dnu!
  • časť špagetovej tekvice
  • zmes korenia na grilovanú zeleninu, granulovaného cesnaku, mletej papriky a muškátového orieška
  • trochu oleja
  • 1 veľkú mrkvu
  • 2 ČL balzamikového octu
  • 2 ČL sójovej omáčky
  • 1 červenú cibuľu
  • 1 ČL sódy bikarbóny
  • 1 ČL kypriaceho prášku
  • niekoľko strúčikov cesnaku v šupke
  • hrsť hrášku!!
  • 75-100 g krémového syra
  • bylinky/vňate na ozdobu
Tekvicu nakrájame priečne na kolieska! Touto metódou získame vierohodnejšie a dlhšie špagety. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Mrkvu rovnako nakrájame na kolieska, pridáme k tekvici a pokropíme octom a sójovou omáčkou. Všetku zeleninu ochutíme zmesou korenín a pofŕkame olejom. Na plech môžeme pridať ešte niekoľko strúčikov cesnaku v šupke. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 10-15 minút, kým mrkva nie je na skus a na povrchu zlatistá a kým sa tekvica vidličkou poľahky nedá oddeliť na jednotlivé vlákna.
Medzitým cibuľu nakrájame na kolieska, obalíme v koreninovej zmesi a sóde s práškom do pečiva. Opečieme v panvici s olejom, kým nie je z oboch strán chrumkavá a zlatistá. Ak sa trochu rozpadne a zmäkne nevadí, aspoň na povrchu nadobudne jemnú karamelovú glazúru.
Do misy preložíme rozobraté špagety tekvice, doplníme mrkvou, cibuľou, ošúpaným cesnakom a hráškom (čerstvým alebo mrazeným) a posypeme krémovým syrom. Všetko poriadne premiešame, aby sa syr za pomoci horúcej zeleniny rozpustil a vytvoril tak poctivú omáčku. Ak sa stane, že je príliš hustá, odporúčam rozriediť trochou mlieka, ale nemalo by to byť nutné. Na záver ozdobíme čerstvými bylinkami a horúce podávame!







A teraz deštruovaná verzia s detailom na omáčku a špagety..





Milí moji, nemajte predsudky voči týmto špagetám, sú definitívne chutnejšie a "zdravšie" ako klasické. Možno sú trochu krehkejšie a budú mať tendenciu viac sa rozpadávať, ale napokon je to jedno, pretože aj tak všetko skončí ako uniformná masa v našom žalúdku. Jój a ten sa bude radovať! Veď ako by aj nemal, keď mu dodáme také výborné zložky: dokonalú omáčku, chrumkavú a sladkastú cibuľku i mrkvu (a hrášok, ak si naň spomenieme, všakže..). Príjemná a výživná miska ako stvorená do jesenných dní. 

utorok, 14. novembra 2017

Tekvicový šalát s camembertom, granátovým jablkom a pekanovými orechmi

Nie, #Šialené tekvicové recepty nekončia! Tekvice tu s nami ešte chvíľu budú a ak ste ako ja a konzumujete ich vo veľkom, je príjemné nejako všetky tie pokrmy od seba odlíšiť. Nech to nie je nuda. Našťastie sa zdá, že studnica inšpirácií je v tomto smere bezodná a nemám problém vyhrať sa s ingredienciami. A už sa nebojím ani párovať sladko slané kombinácie v obedových chodoch. Fakt sa nechcem opakovať, zmieňujem to v každom podobnom článku: pred časom bolo pre mňa sci-fi zapracovať do hlavného jedla nejakú ovocnú zložku. Dokonca som mala problém použiť aj citrón ako súčasť zálievky! Ešteže tie časy sú preč a ja mám tak otvorené dvere k širokému spektru netradičných receptov.
Ďalší prinášam práve teraz na maslovú tekvicu s granátovým jablkom, plesňovým syrom a pekanovými orieškami. To kúzelné slovo na "V" v mesiaci november ešte do éteru vypúšťať nechcem, ale priatelia, nepôsobí na vás tento podnos sviatočne? Roztrúsené granátové jadierka sú ako drahé kamene alebo pokojne aj jagavé svetielka na stromčeku. Dokonca som nevedomky tekvicu nakrájala na trojuholníčky, ktoré taktiež trochu evokujú ihličnany. A priznajme si to, v ktoré iné obdobie v roku konzumujeme častejšie rôzne orechy ako práve koncom roka? Nuž, či sa nám to páči alebo nie, marketing je mocný a predčasná hystéria okolo sviatkov na nás vplýva napriek snahe sa jej vyhnúť.
Ale odhliadnuc od toho, uvedený šalát - možno ho vôbec nazývať šalátom? Vždy mám pochybnosti, ako také diela klasifikovať - je famózny a viac než príhodný do nevľúdneho počasia. Jednak sú v ňom samé sezónne plodiny a po druhé, najlepšie chutí teplý až horúci, takže pôsobí upokojujúco a príjemne. Je výdatný vďaka oranžovej fešande, zároveň však svieži po granátových jadierkach, bohatý čo sa bielkovín a tukov týka použitím lahodného plesňového syra. Camembert či Brie, oba sú vítané, pretože uložením na teplý základ sa príjemne rozpustia a obalia zvyšok taniera do kompaktnejšej zmesi, ktorá poľahky skĺzne našim krkom. Určite už poznáte môj prístup k správnej štruktúre jedla. Musí obsahovať niekoľko vrstiev, teda okrem tejto jemnej aj prvok, ktorý ju rozbije a pridá šmrnc. To zabezpečujú chrumkavé pekanové orechy, dokonale ladiace so zvyškom. Nezúfajte, ak ich nemáte, rovnako dobré sú aj vlašské.
Neodmysliteľnou súčasťou je však aj čerstvý listový šalát, pretože okrem objemu navýši aj podiel vitamínov a iných organizmu prospešných látok. A pridá ďalšiu farbu do našej palety, pretože čím farebnejšie tie pokrmy sú, tým lepšie. Aj odborníci odporúčajú aby sa v jednom tanieri stretli všetky farby dúhy. Tak si rozjasnime deň!
  • časť maslovej tekvice
  • trochu masla
  • škoricu a granulovaný cesnak podľa chuti
  • 3 PL jadierok z granátového jadierka
  • 100 g syra s bielou plesňou na povrchu (camembert, hermelín, brie..)
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • zálievku z oleja, korenia, soli, pár kvapiek citrónovej šťavy a prípadne medu
  • 2 hrste pekanových orechov
  • štipku paprikových vločiek
Tekvicu umyjeme (šúpať netreba), nakrájame a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Ochutíme škoricou a cesnakom, obložíme maslom a do rúry vyhriatej na 180 °C dáme piecť na 10-15 minút, kým nie je mäkká.
Na tanier uložíme lôžko šalátu, prelejeme ho zálievkou a naň pridáme hotovú tekvicu. Navrch roztrúsime granátové jadierka, kocky syra a posekané orechy. Posypeme paprikovými vločkami a ešte teplé podávame!













Nehnevajte sa za to enormné množstvo fotiek, nemohla som sa medzi nimi rozhodnúť. Ja viem, kvalitou nič moc, ale aj tak sa mi páčili, pretože skutočne hrajú pestrými farbami. Oranžová, rubínovo červená, zelená, trochu bielej, trochu hnedej z orieškov. Človek je aj očami! A to nehovorím o tom, aký chutný bol tento šalát! Ako milovník akejkoľvek tekvice som si prišla na svoje, granátové jablko je po kaki moje obľúbené jesenné ovocie, na orieškoch fičím dňom a nocou a syry, to je iná kapitola a láska na celý život. Všetko čo milujem na jednom tanieri! Dobre.. chýba avokádo (ktoré som chcela pridať, ale ešte nebolo zrelé) a baklažán (lebo ten čakal na iný chod), ale inak je to proste dokonalé! Samochvála smrdí, viem, ale presvedčíte sa sami, ak ho vyskúšate. Tak zásteru na seba!

pondelok, 13. novembra 2017

Kráľovské raňajky: Batát {sladký zemiak} s banánom, granátovým jablkom a orechovými maslami + Bento box || Breakfast Sweet Potato

Nie je tajomstvo, že nadovšetko milujem jogurtové misky plné čerstvého ovocia a orieškov na raňajky. Bez nich nie je môj mozog schopný odštartovať deň. Avšak, v chladných ročných mesiacoch to pre žalúdok nie je až taká ideálna voľba, sem-tam sa dožaduje čohosi teplého. Ovsené kaše nie sú mojim hrnčekom čaju, tento ošiaľ sa ma netýka, hoci pripúšťam, mala som dávnejšie také obdobie, ale to bolo podnietené skôr snahou o rozbeh zdravého životného štýlu, kedy som ešte nevedela, čo presne chcem. Dnes si na ne ani nespomeniem. Mohla by som si pripraviť napríklad takú praženicu so slaninou, hrianky, niečo varené, ale na slané jedlá v skorých ranných hodinách vôbec nemám chuť. Moje telo baží po šťavnatom ovocí. Takže čo s tým? Všemocný internet opäť raz zasahuje a ja vám s istou dávkou hanby môžem oznámiť, že som sa zaradila do toho kŕdľa všetkých instagramových #foodies a podľahla ďalšej vlne, ktorá sa na nás vyvalila ako tsunami.
Objavila som drogu menom pečený batát/toast s ovocím, orieškovými maslami a orechmi a semienkami naviac! Znie to šialene? Možno, ale ono je to aj šialene dobré! Viac než dobré: lahodné, fantastické, návykové, dekadentné, famózne!
Prvá podmienka: niečo teplé, je splnená. Sladký zemiak upečiete v celku (či na polovice) v rúre alebo nakrájate na tenké plátky a vložíte do hriankovača. Áno, táto podivnosť funguje, môžete vidieť napríklad >>v tomto recepte<<, kde som metódu testovala. Druhý bod: ovocnú zložku, si taktiež môžeme odškrtnúť. Zvoľte, aký druh máte najradšej, ja som siahla po banáne, pretože to je taká tá tradičná prvoplánová cesta (naviac ich zbožňujem) a po granátovom jablku, lebo je sezónne a užívam si to krátke obdobie, kedy je bez problémov dostupné.
Už takto by to boli viac než kráľovské raňajky, ale chrumkavý prvok na spestrenie nikdy nie je na škodu, takže okrem poriadneho poprašku škorice a perníkového korenia na vrch zákonite muselo prísť orieškové maslo! A nie jedno, ale hneď dve! Arašidové s veľkými kúskami arašidov (pre tú štruktúru) a mandľové s príchuťou perníka! Lebo musíme ísť predsa tón v tóne, no nie? A keď to už okolo nás pomaly vypadá vianočnejšie než v decembri, je prirodzené, že i môj mozog sa tomu podvedome prispôsobuje.
Ó, milí moji, toto bol tak neskutočne naplnený, bohatý, vyšperkovaný tanier, skoro som plakala, keď som vylizovala poslednú kvapôčku masla. Tekuté, jemne rozpustené vďaka horúcemu batátu, výborne dopĺňalo šťavnaté granátové jadierka, banán svojou sladkosťou korešpondoval s batátom a ten hutnou dužinou dokonale naplnil obsah môjho žalúdka, že som v čase obeda ešte stále nepociťovala hlad. Čo je u mňa skoro ako zázrak. Rozhodne viem, prečo je okolo tohto výmyslu všade taký zhon a nadšenie. Nechajte sa naočkovať aj vy a pripravte si túto nemravnú prasačinu napríklad na vaše raňajky (ale pokojne obed, dezert, večeru, kedykoľvek, pretože vás nenechá na pokoji!).
  • 1 malý alebo pol stredného sladkého zemiaku
  • 1 banán
  • granátové jadierka
  • iné ovocie podľa ľubovôle
  • orieškové maslo alebo celé oriešky a iné semienka na posypanie (či sušené ovocie, kokosové čipsy, müsli/granolu) podľa vlastného výberu
  • škoricu a perníkové korenie na spestrenie
Batát v šupke umyjeme, poprepichujeme vidličkou a uložíme na plech s papierom na pečenie. Ak je príliš hrubý, odporúčam prekrojiť a otočiť rezom nadol. Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 30 minút, podľa výkonu, kým nie je mäkký aj v strede. 
Prerežeme ho, potrieme maslom, posypeme koreninami a do stredu rozložíme nakrájané ovocie. Prelejeme ho ďalšou porciou orieškových masiel, obložíme doplnkami podľa ľubovôle a podávame ešte kým je zemiak teplý. 









Zrejme tušíte, že nie je všetko tak ružové, ako to vypadá. Ja si vychutnávam svoje raňajky už v práci, preto som si batát upiekla večer vopred a napratala ho do prenosnej misky. Na druhý deň zostavila do finálneho tvaru, ohriala v mikrovlnke a bruško ďakovalo, čo mu sily stačili. Dovolím vám nakuknúť do zákulisia, ako som to všetko vymyslela:


Maslá preliať do oddelených samostatných nádobiek, časť banánu, ktorá sa nezmestila do misky preniesť v celku v šupke v kabelke, granátové jadierka rovnako uložiť do vlastného priestoru a v čase konzumácie iba zostaviť! 



Zrejme to nemusím obzvlášť zdôrazňovať, ale mala som prichystaný ešte aj obed: hlávkový šalát patrí k baklažánovým sendvičom s mandľovou paštétou. Aj na tie som už spísala príspevok, takže ak vás zaujali >>pozrite sa sem<<!


Človek je tvor vynaliezavý a keď ho núdza prikvačí, vyhúta všeličo. Možno vám príde príliš vyčerpávajúce každodenne si chystať a baliť jedlá do práce, keď dnes už nie je problém niekam si odskočiť na menu, či nechať si jedlo doviezť priamo pod nos. Mne to ako komplikácia nepripadá, už to praktizujem od polovice vysokej školy, takže mi to príde automatické a nerozmýšľam nad tým.
Ale vráťme sa ešte späť k batátu: túto sladkú bombu MUSÍTE vyskúšať, ak ste ešte neprepadli hystérii. Možno ma budete neskôr nenávidieť, že som vás naviedla na niečo tak návykové, ale v momente konzumácie mi určite poďakujete a ak aj vyhlásite za svätú, sťažovať sa nebudem 🤣🤣
Vo všetkej vážnosti: upečte si batát s ovocím! Alebo skúste metódu hriankovača, tiež nie je na zahodenie. Nemáte za čo 🤣.