Peeling Banana Nemehlo v kuchyni

utorok 23. januára 2018

Šalát z červenej repy, mrkvy, tvarôžkov a lieskovcov

Milí moji, tento utorok sa nám úžasne začína. V práci nič nefunguje. Od systému po hlúpu pamäťovú kartu v telefóne. Na porazenie. Ešte, že som si podklady pod tento príspevok nachystala predošlý večer. Inak by ste si dnes nemali čo prečítať a to by bola veru nesmierna škoda, pretože prísť o tak lahodný šalát, ako je tento, to by bolo mrzuté.
Nepreháňam, aj napriek tomu, že neobsahuje siahodlhý zoznam surovín, sú jeho komponenty tak vyvážené, že mnoho nepotrebuje a bez problémov poskytne dokonalú explóziu blaženosti na vašom jazyku.
Rozoberme si to podrobnejšie. Červená repa je príjemne sladkastá, správnou tepelnou úpravou nadobudne vítanú mäkkosť a delikátnosť, na druhej strane, ak necháme jej povrch trochu opiecť, dodá jej to ďalší rozmer a plusové body. V podobných tónoch sa nesie mladá mrkvička, výborne ladí práve s pečenou cvikľou. S tou mi vždy pasuje naviac aj nejaký výrazný aromatický syr, preto je priam nutnosťou takýto prihodiť do tejto farebnej misy. A keď poviem aromatický, myslím to s najväčšou vážnosťou. Siahla som po ťažkom kalibre a to "smradľavých tvarôžkoch", ale ak tejto delikatese neholdujete, vhodnou voľbou je aj pikantnejšia Gorgonzola, nezameniteľný kozí či ovčí čerstvý syr alebo slaný syr typu Feta. To už necháme na vás, v každom prípade, neopovážte sa servírovať tento šalát bez nejakého bielkovinového zastúpenia.
Veľmi príjemným spestrením je pridanie chrumkavej zložky, ktorá rozbije všetku tú jemnosť. Opekané lieskovce navodia akýsi pocit luxusu a noblesy a hneď máte dojem, že degustujete obsah svojho taniera v nejakej reštaurácii. Aspoň u mňa to tak bolo.
Celý koncept uzatvára prítomnosť zelene, pretože čo je správny šalát bez nejakých listov? Momentálne si užívam vlnu rukoly a hlávkového šalátu a oceňujem tento mix práve pre jeho protichodnosť: krehký šalát kontrastuje s horkastým akcentom rukoly a celá táto zostava do seba náramne a možno až prekvapivo zapadá.
Ak mi neveríte, stačí sa presvedčiť na vlastnej koži a naložiť všetko zmienené do taniera. A potom nabádať všetkých naokolo, aby urobili to isté, pretože sa so svojím nadšením bezpochyby budete chcieť podeliť.
  • 1 červenú repu
  • niekoľko baby mrkvičiek
  • 50-100 g tvarôžkov (alebo iného aromatického syra)
  • hrsť lieskovcov
  • zmes hlávkového šalátu a rukoly
  • koreniny podľa vlastného uváženia
  • trochu olivového oleja a balzamikového octu
Repu v celku zabalíme do pevného balíčka z alobalu a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Na plech rozložíme mrkvu, malé jedince v celku, väčšie prekrojené na polovice. Pokropíme olejom, octom a koreninami. Mrkvu pečieme 20-30 minút, cvikľu tak 45-60 minút, podľa potreby, kým nie je po vpichnutí vidličkou mäkká. Opatrne ju rozbalíme, necháme chvíľu vychladnúť a zbavíme vrchnej šupky. Buľvu nakrájame na polmesiace a ochutíme olejom a balzamikom. V panvici krátko z oboch strán orestujeme pre chrumkavú kôrku, ale tento krok nie je povinný.
Do taniera uložíme lôžko listovej zeleniny, pofŕkame olejom a octom a navrch uložíme mrkvu a kúsky repy. Doplníme nakrájaným syrom a posýpkou z lieskovcov. Tie môžeme pred podávaním krátko opiecť na panvici, aby nadobudli výraznejšiu chuť, ale táto možnosť je opäť voliteľná. Ak sa nám žiada, posypeme koreninami/bylinkami (tymián je dokonalý) a podávame!





Vždy skáčem nadšením, keď sa mi pomocou pár surovín podarí vytvoriť niečo skutočne chutné, vyvážené, pestrofarebné a v zastúpení niekoľkých textúr. Mäkká, ale zároveň trochu chrumkavá zelenina je podčiarknutá rozplývajúcim sa syrom, no brilantným prvkom sú roztrúsené oriešky, ktoré udajú šalátu hravý tón. Sviežosť a čerstvosť dosiahneme pomocou zelených listov a je to akoby sme na tanier priniesli kúsok dúhy.
S tou šedivou atmosférou za oknom treba nejako bojovať, no nie? Pusťme farby aspoň do kuchýň a oddajme sa vábeniu plodín, ktoré na nás aktuálne kukajú z pultov v obchodoch. 

pondelok 22. januára 2018

Šalát s hruškou, avokádom, vajcom a sušenými paradajkami

Dobrý deň, priatelia! Som späť, po vzore Arnieho Schwarzeneggra, mňa sa len tak ľahko nezbavíte. Dala som si pauzu od blogu, síce trochu vynútenú, ale potrebnú. Nieže by ma to sem neťahalo, ale nemala som vám čo ponúknuť. Minulý týždeň sa niesol v likvidácii zbytkov a predpripraveného jedla, nič príliš kreatívne, čo by zamútilo vodami internetu. Nechápte ma zle, všetky moje obedy boli nadmieru chutné a výživné, avšak jednalo sa často len o čisté ingrediencie uložené v milovanej Monbento miske 🍱🍱.
V najbližších dňoch však môžete očakávať nejaké tie recepty, dokonca si myslím, že vskutku zaujímavé, dnešný nevynímajúc. Mimochodom, práve čítate


Neuveriteľné, koľko toho dokážem vyprodukovať. Toto číslo je predovšetkým výsledkom vražedného tempa, ktoré som nasadila od leta, kedy vás moja maličkosť otravovala takmer každý boží deň. Trend sa zmenil okolo začiatku decembra, ale to je pochopiteľné, veď sa blížili sviatky, v práci toho bolo viac ako nad hlavu, no proste, vedela som, že raz musí dôjsť k zmierneniu. A nechcem povedať, že úplný útlm, ale výrazná redukcia prichádza teraz. Snáď mi to prepáčite. Okrem toho, nikdy som nechcela presadzovať štýl "čím viac, tým lepšie", ide mi o kvalitu, nie kvantitu. 
A že je šalát, o ktorom by som chcela prehodiť slovko-dve, kvalitný, o tom ani nemusíme diskutovať. 
V prvom rade, ide opäť o jednu kombináciu zeleninovo-ovocných chutí, ktoré som si v poslednom období tak zamilovala. Škrupule hádžem do koša, vybočiť zo zabehnutých koľají je niekedy viac než príjemné. Sladká a charakteristická chuť hrušky ide ruka v rukáve s pikantnými slanými tónmi sušených paradajok, no výrazné dojmy tu trochu zmierňuje krémové a delikátne avokádo. Buď ho milujete alebo neznesiete, tam asi nie je iná možnosť a ak ma aspoň trochu poznáte, viete, že je to môjho srdca šampión. Dlho, predlho, ani neviem prečo vlastne, sa na mojom tanieri neobjavili vajcia v akejkoľvek forme, preto som sa rozhodla, že je najvyšší čas privítať ich späť. 
Dobre, priznávam bez mučenia, pôvodný plán bol uvariť ich namäkko, ale matematika (či kulinárske umenie) niekde zlyhalo a tak boli viac natvrdo. V každom prípade, až také sklamanie to nebolo, vajcia sú v tomto pokrme dokonalé v akejkoľvek podobe, takže tu voľte podľa vlastných preferencií. Natvrdo, namäkko, volské oko, pošírované.. Jak je libo! Ale nevynechávajte ich, to by bolo nerozumné konanie.
Poslednou chýbajúcou zložkou je, samozrejme, niečo zelené. Priehrštie šalátu zabezpečí objem, sviežosť, vitamíny a trochu chrumkania, veď tým zubom dajme trochu zabrať. Čerstvý hlávkový šalát dopĺňa horkastá rukola, ktorá nemusí vyhovovať každému, ale jej nezameniteľná chuť je "zamaskovaná" prítomnosťou sladkej hrušky. Korenistá posýpka na záver v podobe trochu orientálneho korenia Dukkah a môžeme servírovať!
  • 1 menšiu hrušku
  • 1 vajce (natvrdo, namäkko..)
  • 3-4 sušené paradajky
  • pol avokáda 
  • hrsť hlávkového šalátu a rukoly (alebo zmes miešaného šalátu)
  • korenie podľa uváženia
Do taniera uložíme šalátové listy, strategicky rozmiestnime kúsky hrušky, sušených paradajok, avokáda a vajce. Posypeme koreninami podľa potreby a podávame.






Nie je nič lepšie, ako začať nový pracovný týždeň farebným, nevšedným, lahodným a výživným šalátom! Viem, v zimných mesiacoch človek po studených pokrmoch priam nebaží, no vzhľadom k tomu, že opäť z každej strany počúvam, že na niekoho lezie choroba, je príhodné sem-tam do repertoáru zaradiť niečo čerstvé a plné vitamínov, ktoré podporia našu imunitu. Skúste to touto formou!

pondelok 15. januára 2018

Citrónový pečený cícer s olivami a kaparami podľa Joy the Baker

Priatelia, ani si neviete predstaviť, aká som naštvaná! Samozrejme, na seba, ja si to vždy najviac odskáčem a obvykle zaslúžene. Pýtate sa, prečo? Mám pre vás jeden geniálny, famózny a dokonalý recept, plný chutí a ingrediencií, vyvážený a neobvyklý, hodný slávnostného stolovania. Dokonca sa mi podarilo aj ako tak pripraviť prostredie na prezentáciu, nastaviť scénu hodnú titulnej fotky do časopisu a.. Ono to všetko razom stratilo na pôvabe, keď som sa pozrela na výsledné fotografie.
Bojovala som s nimi v programe hodiny, vylepšovala, filtrovala, nastavovala.. Napriek tomu sa mi nepodarilo dosiahnuť to, aby verne zobrazili skutočnú predlohu. Možno by ma to inokedy až tak neškrelo, ale tento recept by si zaslúžil byť zachytený v čo najlepšom svetle. Preto sa, prosím, nenechajte ovplyvniť nedokonalosťou zachyteného momentu a radšej si to predstavte v mysli. A urobte, lebo len tak naozaj pochopíte o čom hovorím!
Dobre, vyplakala som sa, prejdime k podstate. Niekde na webe Food52 som natrafila na recept spískaný osobou známou pod menom Joy the Baker na cícer dusený v olivovom oleji. Trochu čudný názov, keď to takto doslovne preložím, ale ono to s tými anglickými titulkami úplne inak vyznie v našej rodnej reči. Nad tým sa nepozastavujme. Princípom bolo poriadne ochutiť cícer, spolu s aromatickými ingredienciami vložiť do pekáča a pod pokrievkou dusiť, kým nebude požadovanej konzistencie.
Už v prvej sekunde po zhliadnutí obrázku som vedela, že toto je rozhodne niečo pre mňa! Akože: cícer? S olivami, citrónmi, posypaný syrom? Ó áno, z toho moje meno priam kričí. Neváhala som, povyťahovala všetky ingrediencie a po prvý raz sa skutočne držala receptu. Až na jeden detail: bolo treba pekáč zakryť alobalom. Zistila som, že spolubývajúca všetok minula, nekúpila a ani mi nepovedala. A nemala som žiadnu náhradu ani nápad, ako plech prikryť, pretože bol jednoducho priveľký. Piekla som ho bez neho a viete čo? Myslím, že s výsledkom som ešte viac spokojná. Takto jednotlivé guľôčky tohto žltého zázraku príjemne chrumkajú, sú viac na spôsob pečeného cíceru, ktorý si pripravujem bežne a môžem sa za ním zabiť. Takže bod pre Nemehlo (a Domi, ten alobal ti týmto odpúšťam..)!
Obvykle také veci ako čierne olivy a kapary v komore nemám, ale pri nejakej predvianočnej akcii v obchodoch som ich hodila do koša s myšlienkou, že veď raz na ne dôjde a ajhľa, správny okamih nastal! Bola som od radosti celá bez seba, že snáď po prvý raz v živote nemusím extrémne improvizovať a nahrádzať či vypúšťať to i ono. A neviem si predstaviť, že by sa tento pokrm bez nich zaobišiel. Kyslé tóny citrusov sa dokonalo viažu k slaným olivám a kaparám, ktoré sú chuťou tak špecifické, že za ne ťažko hľadať vhodnú substitúciu. Tymián je nádherná aromatická bylinka, ktorá obohatí akékoľvek jedlo o, dovolím si povedať, rustikálne tóny a prenesie vás na francúzsky vidiek. Je to trochu tak mišmaš stredomorských vplyvov, pretože kombinácia olív, kapár a Fety mi vždy evokuje grécku kuchyňu. To najlepšie zo všetkých svetov, ako sa hovorí.
Tento pokrm možno konzumovať samotný, pretože strukoviny obsahujú komplexné sacharidy, vlákninu a bielkoviny, ktoré nás zasýtia na dlhú dobu, no ak by sa vám žiadalo, naložte si poriadnu kôpku zmesi na hrianku, či podávajte ako spestrenie k nejakému mäsu. Nehovorím o tom, že skvelo bude pasovať i k rôznym druhom pečenej zeleniny a do šalátu.
  • ⅓ šálky kvalitného olivového oleja
  • 1 menšiu cibuľu
  • ½ šálky cíceru v suchom stave
  • 2 PL kapár
  • štipku mletého čierneho korenia
  • 1 PL sušeného tymiánu
  • štipku čili vločiek
  • pol konzervy čiernych olív
  • 1 malý citrón
  • 75 g syra typu Feta
  • 1 ČL údenej papriky
Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň ho zlejeme a uvaríme v novej na skus. V mise zmiešame olej, uvarený cícer, cibuľu nasekanú na hrubšie kocky, kapary, korenie, tymián, čili vločky, olivy prekrojené na polovice, kolieska citrónu a údenú papriku. poriadne premiešame, nech sa zmes rovnomerne obalí v oleji a rozložíme vo vrstve na plech s papierom na pečenie. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 30 minút pod alobalom (ale ako ste postrehli, nie je to nutnosť). Po uplynutí tejto doby obal odstránime a dopekáme zvyšných 10-15 minút, kým cícer nie je chrumkavý, podľa vlastného uváženia. 
Pred podávaním na vrch rozložíme na kocky nakrájanú alebo rozdrobenú Fetu a čerstvé bylinky na ozdobu. Servírujeme napríklad s bagetou, ako prílohu alebo vo väčšom množstve ako samostatný chod. 






Ako obrovský milovník tejto strukoviny, ktorá u nás nie je až taká frekventovaná v porovnaní so šošovicou či bôbom, nemôžem skonštatovať inak, než že toto je trefa na moje citlivé miesto. Lahodný, aromatický, chrumkavý a bohatý cícer v kombinácii s čiernymi olivami, ktoré sú tiež presne podľa môjho gusta a trochu noblesnými kaparami, nasýtený citrusovou a tymianovou arómou je ako z rozprávky! Viem, že do svojho repertoáru ho budem zaraďovať často, ako ďalšiu formu tak obľúbeného koreneného, ktorý prihadzujem do šalátov, Buddha misiek alebo do vaničky s tvarohom. Mimochodom, to je tiež jedno z tých mojich komfortných jedál, keď po prvé nestíham a po druhé, chcel si iba tak ulahodiť. Chrumkavá zložka s hutným tvarohom ⇒ pre mňa nevýslovná delikatesa. 
Dúfam, že som vás dostatočne nalákala na to tento arómami prešpikovaný pokrm vyskúšať a vrhnete sa do prípravy!

piatok 12. januára 2018

Buddha Bowl / Šalát s gaštanmi, šampiňónmi a cícerom

Ahojte, holúbkovia, zdraví vás vyčerpané, vystresované, nevyrovnané a skleslé Nemehlo. Bez zvyčajnej iskry (haha, ale robiť si žarty mi ide aj za týchto podmienok), obsiahlejších úvodných slov a nadšenia sa vrhnime na dnešný príspevok. Teda, vy by ste nadšení mali byť, veď o chvíľu uvidíte zase jeden preplnený tanier, ktorý poteší každého milovníka rozmanitých zeleninových misiek. Horšie je to s autorom článku a pokrmu samotného. Jednak sa toho na mňa v práci zosypalo viac, než mi je milé: spolupracovníci majú vysoké očakávania (a mienku) a tak neváhajú prichádzať s najrôznejšími požiadavkami, o ktorých si myslia, že pôjdu splniť s prstom v nose. Po druhé, na duchu nepridáva ani nemenné počasie, na ktoré sa sťažujem neustále, preto už ani nestojí za zmienku. Zima je tento rok bizarná, príroda sa zbláznila a ja z nej o chvíľu skončím na príslušnom oddelení tiež. No ale nerozmazávajme to, istotne máte dosť vlastných problémov a trápení, preto nemusíte čítať ešte o iných. Sme tu predovšetkým pre chvíľu oddychu, spestrenie, zdvihnutie nálady, malú inšpiráciu a potešenie. Dúfam, že to tu nájdete. Dnes možno nie tak jednoznačne, ako inokedy, ale aj tak sa oplatí vydržať až do konca.
Moja posadnutosť gaštanmi v jesennom a zimnom období je neopísateľná, preto nečudo, že sa ich snažím držať zubami a nechtami, kým to ide. Možno sa jedná o posledné dostupné kusy na pultoch predajcov, preto ak ich uzriete, berte do košíka, inak si na ne budete musieť počkať zase až o rok. A to je príliš dlhá doba, už teraz sa hrozím myšlienky, že ich lahodnú a delikátnu chuť moje jazykové receptory celú večnosť neokúsia.
Nutričnú hodnotu vo veľkej miere v tejto farebnej mise zastupuje varený cícer, ktorý je bohatým zdrojom bielkovín, vlákniny a železa. Okrem toho, znižuje cholesterol, je výborným zdrojom antioxidantov a v neposlednom rade aj vitamínu B.
Úžasným spestrením sú opekané šampiňóny ochutené cesnakom, limetkovou šťavou a koreninami, takže zaručujú jedlu primeranú dávku inej arómy.
A nemohlo by sa jednať o vyvážený chod bez čerstvej a osviežujúcej zložky, preto nešetrime na rôznych druhoch zeleniny. Ja sa prikláňam k sezónnej chrumkavej "Daikon" reďkovke, paradajkám a hlávkovému šalátu, tu však záleží na každého preferenciách. Hlavne pamätajme: čím viac, tým lepšie, vitamíny sú v tomto období nutnosť!
  • 7-8 šampiňónov
  • trochu masla
  • limetkovú šťavu
  • 1-2 strúčiky cesnaku
  • zmes dubákového korenia
  • niekoľko uvarených gaštanov
  • ¼ - ⅓ hrnčeka uvareného cíceru
  • 4 cm časť bielej reďkovky
  • hrsť cherry paradajok
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • trochu balzamikového krému (alebo octu)
  • bylinky/koreniny podľa chuti (Dukkah..)
Šampiňóny očistíme, veľké prekrojíme a na kúsku masla v panvici opečieme. Ochutíme prelisovaným cesnakom, šťavou z limety, koreninami a poriadne premiešame, kým nepustia šťavu. Tú necháme zredukovať a ešte chvíľu šampiňóny smažíme, nech nadobudnú zlatistý nádych.
Zostavíme tanier: na dno uložíme šalát, prelejeme balzamikom, posypeme korením a zamiešame. Na vrch doplníme gaštany, šampiňóny, cícer, nakrájané paradajky i reďkovku a podávame.







Gaštany majú nezameniteľnú príchuť, ktorá je hviezdou každého pokrmu sama o sebe, keď ju však podporíme ostatnými prísadami, napríklad kyslastými hríbikmi a netradičnejšími, napríklad orientálnymi koreninami, nemôžeme šliapnuť vedľa. Verte mi, šaláty nemusia byť nudné, základom síce bude klasická zostava v podobe nejakých listov, paradajok, prípadne uhorky, čo skrsne na myseľ asi každému pri prvej zmienke o ňom, ale ak sa s ním patrične vyhráme, fádnosť nepripadá do úvahy. Navyše, sú také vďačné a variabilné, vždy si ich môžeme upraviť do podoby, ktorá nám absolútne vyhovuje. Tak sa im nebráňme!

pondelok 8. januára 2018

Vrúbkovaný batát so syrovou omáčkou / Hasselback sweet potato with cheese sauce

Drahí a milí, predpokladám, že ste už všetci priamymi nohami vhupli do bežného kolotoča, či už pracovného alebo školského. Niektoré decká mali ešte minulý týždeň prázdniny, rodičia dovolenku, ale teraz je to už návrat do krutej reality. Pre mňa nie, ja makám v podstate od Vianoc, takže to tak nevnímam, len čo sa mi dostalo z počutia. Moje dni a predovšetkým víkendy ubiehajú tak trochu podľa šablóny: sobota nakupovanie, upratovanie, dobiehanie všetkého zmeškaného a odloženého, nedeľa venovaná príprave menu na nasledujúce dni. Sem-tam sa stereotyp rozbije neočakávanými udalosťami, ale mám radšej predvídateľnú a očakávanú štruktúru. Vtesnám do nej určite aj nejakú chvíľu pre seba, ale aj tak mám v pondelok ráno pocit, že ma dva dni "voľna" nijako nenabili a kontrolka bateriek stále bliká červeným svetlom. Povedzte, dokážete úplne vypnúť, zahodiť starosti a plne zregenerovať? Alebo je tento stav vo svete dospelých už nedosiahnuteľný a môžem naň len so smútkom spomínať z detských čias?
Nech je ako chce, organizmus nemôže šliapať naprázdno, nejako ho musíme podporiť a dodať mu požadovaný prísun energie. Ako inak, primárnym zdrojom je jedlo. A keď je k tomu ešte chutné, bohaté, prešpikované cennými látkami, veselé, hravé a jednoduché, nemôžme chcieť viac. Splnený sen všetkých zmyslov.
Môj balkón už dlhšiu dobu spolu s tekvicami okupujú iní oranžoví krásavci: batáty! Vždy premýšľam, ako ich podať v zaujímavejšej forme, nech je to hodné aj príspevku na blogu. Pretože nikto nebude zvedavý na obyčajné pečené zemiaky, či kašu, ktoré pravdepodobne pripravujete niekoľkokrát do týždňa. Zemiaky sú v slovenskej domácnosti prirodzené ako dýchanie. To, že použijeme inú odrodu (ale o toľko lepšiu!), sa nepočíta.
Dala som tomuto kusisku formu akéhosi vejára, vrúbkovaný povrch, ktorý z neho napokon vykúzlil pečenú MEGA klobásu. Nepripomínajú vám ju tie obrázky? Ja som sa na nich musela pri úprave jednoducho smiať. Nie, skutočne to nie je údenina, nenechajte sa spliesť. Tieto zárezy však sladkým zemiakom dodajú lahodnú štruktúru, pretože na povrchu sú príjemne chrumkavé, zatiaľ čo vnútro mäkké a jemné, pretože drží kompaktne dohromady a nemá šancu sa pripiecť. To najlepšie z oboch svetov, ako sa hovorí! Čím tenšie vrúbkovanie na ňom urobíte, tým krehkejšie budú jednotlivé kúsky. Preto záleží na vás, aký hustý vejár urobíte. Priznávam, bola som trochu lenivá (a bála som sa, že fešák toľko rán neunesie, chcel sa rozpadať, beťár jeden), preto moje rezy boli riedke, ale nič to nezmenilo na skutočnosti, že požadovaný efekt bol docielený.
V škaredom sychravom šedom a nevľúdnom počasí je príjemné rozžiariť farbami aspoň tie taniere, takže som ako prílohu použila, samozrejme, obľúbenú tekvicu, hlávkový šalát pre sviežosť, zvyšok koreneného cíceru z predošlej prípravy obedov, nech je to chrumkanie poctivé a v neposlednom rade: aromatickú syrovú omáčku! Mňam!
Nie je na nej nič komplikované, len pár ingrediencií, ale je tak bohatá, že by sa pokojne dala vyjedať samotná len tak lyžičkou. Čo nie je nápad na zahodenie..
  • 1 prerastený sladký zemiak (alebo niekoľko malých)
  • 2 strúčiky cesnaku
  • obľúbené koreniny (Creolské korenie, Zaatar, ale napríklad aj zmes talianskych či provensálskych bylín, tymián sa sem náramne hodí)
  • hrudku masla
  • Naviac:
    • upečenú maslovú tekvicu
    • hrsť pečeného koreneného cíceru
    • niekoľko listov hlávkového šalátu s balzamikovým dressingom
  • Syrová omáčka:
    • 50-75 g Brie (camembertu, hermelínu alebo iného syra s kôrkou bielej plesne na povrchu - krémového typu vnútri)
    • 1-2 PL kokosovej vody (alebo mlieka na zriedenie)
    • priehrštie petržlenovej vňate
    • štipku muškátového orieška
    • štipku bieleho korenia
Batát umyjeme, ale nešúpeme. Urobíme hlboké zárezy, dávame však dobrý pozor na to, aby sme ho neprekrojili celkom. Do zárezov umiestnime plátky cesnaku a poriadne ochutíme koreninami (po povrchu i do vrúbkov). Uložíme na plech s papierom na pečenie, obložíme kôpkami masla a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 35-45 minút, podľa toho, aké veľké sú sladké zemiaky. Po tejto dobe výkon zvýšime na 200 °C a rošt umiestnime na hornú policu (ak máme funkciu grilu, tlieskame si a využijeme ju) a dopekáme ďalších 10 minút, kým vejár nie je chrumkavý, pripomínajúci tak trochu čipsy. Dĺžku pečenia a teplotu rúry regulujeme podľa potreby, požadujeme však, aby vnútro/spodok bolo mäkké a povrch "pripečený". 
Medzitým pripravíme omáčku: do rajnice vložíme syr, zalejeme trochou kokosovej vody, ochutíme muškátom a korením a pridáme nasekanú vňať. Zohrievame, kým sa syr neroztopí a má tekutú konzistenciu, aby sa dal prelievať. Hustotu kontrolujeme dolievaním vody/mlieka. 
Zostavenie: do misy položíme lôžko šalátu, naň pridáme batáty, tekvicu a rozhodíme cícer. Zemiak prelejeme výdatnou porciou omáčky a zvyšok podávame bokom.







Dúfam, že vás neskolila nejaká kríza, nedajbože choroba, a ste plní elánu a energie, navnadení do nového pracovného týždňa. Nech sa vám dobre pracuje a utečie to ako voda, aby sme sa opäť mohli tešiť na víkend. 

piatok 5. januára 2018

Nemehlo testuje

Ahoj, chlapci a dievčatá! Tento typ článku sme tu už dlho nemali! Tešíte sa? V poslednej dobe som si zvykla nejaké pre mňa nové produkty prihodiť do Bleskoviek z kuchyne, odrazu sa mi ich však v komore či chladničke nakopilo nejak viac, preto som usúdila, že sa oplatí venovať im samostatný príspevok. Neviem, nakoľko sú takéto "recenzie" pre vás prínosné, ale ak by vám to malo pomôcť čo i len trochu pri kúpe výrobku, nad ktorým váhate, možno sa vám nezainteresovaný názor bude hodiť.
Otázne je, ako veľmi nezaujatý môže byť názor človeka, ktorý má zvláštne a neštandardné predstavy o ideálnom jedálničku. Tak či onak, názor to je, zamúti stojaté vody a ktovie, bude podnetom pre rozprúdenie diskusie, čo bude hýbať svetom.. Jasné..
Nie, nebojte sa, nebudeme dlho filozofovať, ide predovšetkým o odľahčené čítanie, ktoré zvládnete v prestávke v práci, či v čase sladkého relaxu a nič nerobenia.
Všeobecne sa odporúča kritiku najprv zaobaliť do sladkých rečí a medových motúzov, ja však budem #rebel a urobím to obrátene. Takže prví páni na holenie: ochutené jogurty!

Do Opočenského som vkladala veľké nádeje, čakala som, že sa bude jednať o podobný Jihočeskému v skle, ktorý je skutočne dobrý. Bohužiaľ, sklamala som sa. Biela vrstva nebola taká hustá a mohutná, ako som chcela, naviac, sladká zložka na dne s príchuťou čokoláda/višňa na mňa bola už fakt príliš cukrová. A hlavne riedka. Zaujímavé je, že pomer bielej a ochutenej časti bol napriek optickému dojmu viac v prospech čoko-višne. Myslím to tak, že bola výrazná, prerážajúca, dominujúca, bolo jej na môj vkus príliš! Čo by ostatní mohli, naopak, oceniť. Ak sa často sťažujete, že si kúpite niečo v takej a onakej príchuti, ale napokon to tam vôbec nie je cítiť, toto rozhodne nie je ten prípad. U mňa, nanešťastie, mínus. 
Smotanový jogurt Deluxe z Lidlu: orechy a med bol na tom konzistenčne lepšie, ako poctivý smotanový jogurt, takže pomerne hustý, prekážala mi však čudná umelá, chemická pachuť medu. Neviem, nešmakoval mi. Dávam to na vrub tomu, že môj starý otec je včelár, mám prístup k naozaj kvalitnému domácemu medu a tak som v tomto smere rozmaznaná. Ani honosne pôsobiace BIO medy z reťazcov na mňa nikdy neurobili dojem, priečili sa mi. Vy možno takto predpojatí nie ste a pachuť nepocítite. Okrem toho, jogurtu by viac svedčali väčšie kusy orechov, boli v ňom len akési náznaky mrveničky, ale nemožno poprieť, že snaha o ich pridanie sa uskutočnila. 


Z mliečnych produktov si predstavme túto novinku, ktorá do obchodov privandrovala iba nedávno, aspoň čo moje oko postrehlo. Meggle cottage cheese so zvýšeným obsahom bielkovín.
Tomuto nemám čo vytknúť, cottage syr chuťou ako všetky iné, má príjemnú konzistenciu, ktorá sa dlhším pobytom v chladničke zhusťuje. Nie je to ten typ, čo je vodnatý a či chcete alebo nie, srvátku nevylejete. Ja oceňujem, ak sa usadí na hladine a je iba na mne, či ju chcem rozmiešať alebo ju ako nepotrebnú vylejem. Ak patríte medzi jedincov, ktorí majú problém s dennou odporúčanou dávkou bielkovín, posilnenie tejto živiny v tégliku je vítané.
Rozhodne ma však zaujalo praktické cestovné balenie so semienkami a sušenými plodmi goji pod vekom, naviac s roztomilou skladacou lyžičkou. Výtvor rovno prispôsobený tomu, aby ste mali po ruke niečo malé na cesty, či keď nestíhate. 


Na príbuznej vlne sa nesie tento kokosový nápoj s datľami, ktorý je priateľský vegánskej skupine obyvateľstva, pretože, pokiaľ ma pamäť neklame, okrem vody, kokosového mlieka, datlí a nejakých zahusťovadiel/stabilizátora neobsahuje nič živočíšne. 
Spočiatku som nevedela, čo si mám o tomto drinku myslieť. Po prvom usŕknutí ma trochu striaslo, ale skutočne neviem povedať, čím to bolo. Ako som ho pila ďalej, chutil mi viac. Respektíve, dopriala som si ho do raňajkovej ovocnej misky miesto jogurtu. Kokosová príchuť nebola až taká výrazná, ako by mi bolo milé, ale nešlo ani o nič prehnane príkro sladké, takže pomer datlí u mňa v poriadku. Ťažko povedať, ako by som sa k tomu stavala, keby som ho skutočne zlikvidovala len samotný, v kombinácii s kopou rôzneho ovocia a orechov bol príjemný. Avšak, pri jeho kúpe rozhodla, samozrejme, červená cenovka, za normálnych okolností by som po nápoji nesiahla a nie som si istá, či by som to urobila znova. Na vyskúšanie okej, ale zabiť sa po ňom nepôjdem. 


Prejdime teraz k tej lepšej kategórii. Hummus z Lidla v každej možnej príchuti je u mňa stálicou, skáčem radosťou ako nadrogovaný zajac vždy, keď ich majú v akcii a keď prišli s novým druhom s prídavkom červenej repy, takmer som od nadšenia vyletela z kože. To bola vždy moja najobľúbenejšia verzia pomazánok Koro (teraz už Toppo, ktoré takisto stále dostať v Lidli, ale nie sú priamo hummusom)! Takže prudko purpurová pomazánka nemohla ujsť mojej pozornosti. A priatelia, nemecký reťazec sa zase v mojej knihe zapísal palcovými písmenami. Božské! Cvikľový nádych je dostatočný, zároveň však poznať, že je to nátierka na cícerovej báze. Správne vyladené koreniny, no niet čo dodať. Budem nakupovať na kilá. Všetky, ako vidieť na fotke.. Okrem rímskej rasce, rascu ja naozaj, ale naozaj nerada! Preto som túto príchuť nikdy ani neskúsila (ale možno by ma prekvapila..).


Návšteva predajne Sklizeno sa nikdy nevyplatí mojej peňaženke a stravovacím princípom. Vysvetlím. Jedná sa o zdravú výživu, z kvalitných a čo najpoctivejších, prírodných surovín. Dostať tam od mäsa cez rôzne super potraviny všetko. Každý, aj ľudia trpiaci obmedzeniami a diétami na ich báze si prídu na svoje. Lenže potom máte tendenciu si myslieť, že všetko je OK, v poriadku, ak hodíte do košíka všetko hlava nehlava, veď je to zdravé, to môžem, z toho sa nepriberie.. a podobne. A tak podľahnem vábeniu a nakoniec si bijem makovicu o stenu, že to nie je tak úplne v princípe zavedeného stravovacieho systému. 
Tak napríklad tieto kokosové čipsy Slaný karamel od Bett'r. Sú pečené, nie smažené, osladené nektárom z kokosových kvetov, s trochou morskej soli. A to je všetko. Tri ingrediencie. Myseľ plesá, žalúdok krochká, jazykové receptory chcú viac a viac.. Ale kalorická hodnota niekde v stratosfére a ak na posedenie zošrotujeme celé balenie (či dve, tri..), o zdravých návykoch nemôže byť ani reči. Už viete, ako to myslím?
Ale k hodnoteniu ako takému: sú famózne. Primerane sladké, chrumkavé, naozaj kokosovo karamelové, štipka soli im skutočnej dodá skvelý šmrnc a ako posýpka do rôznych misiek dokonalé. Naozaj by nebol problém vyjedať balíček pri telke či v kine, ako chuťovku popoludní, proste kedykoľvek. Viem si ich dobre predstaviť aj ako doplňujúci prvok navrchu hustého polievkového krému. Ostatne, to mám v pláne niekedy praktizovať. 



U hriešnych vecí už ostaneme. Ja a moja závislosť na orechoch je kapitola sama o sebe, už ma snáď môžete volať kráľovnou orieškových masiel. Nielenže mám doma tri veľké krabice plné týchto plodov samých o sebe, poctivú časť bytu okupuje práve niekoľko pohárov tejto tekutej delikatesy. Minule som to rátala, mám ich tuším 18 a možno viac)!!! To je už na diagnózu, nie?
No ale dá sa im odolať? Najmä na vianočných trhoch, ktoré sú lákadlom najvyššieho druhu? Jeden zo stánkov (ako každý rok) ponúkal nespočetné množstvo druhov masiel od značky Meridian. Možno vám to niečo hovorí, je celosvetovo známa a hlavne na zahraničných stránkach o nich neustále čítam samé chválospevy. Predošlé sezóny som odolala. Tento rok nie a odniesla si domov nakoniec dve verzie: arašidové maslo s kakaom a druhé s kokosom. To je tak, keď sa po ochutnávke neviete rozhodnúť.. Síce zvolíte jedno, ale o pár dní sa vrátite po druhé, lebo vám nedá spávať. 
Nemám čo ošomrať. Od konzistencie, po chuť a pomery zložiek je všetko podľa môjho gusta. Asi pôjdem s davom a pridám sa do stáda nadšencov. Vlastne som to už urobila.. 


Je však mnoho takých, čo si orechové plody nemôžu dovoliť konzumovať z dôvodu alergie. Buď neznesú arašidy alebo orechy rastúce na stromoch. Čo sú všetky mandle, lieskovce, vlašáky.. a ostatné, nebudem menovať. V tom prípade ale dávam do pozornosti zázrak zvaný tigrie orechy! Sú to zemné mandle a mali by vyhovovať práve aj osobám, ktoré trpia takýmito obmedzeniami. 
Dlho predlho som hľadala náhradu pečeného müsli/granoly, ktorá by nebola na báze ovsených vločiek. Kedysi som si nevedela predstaviť život bez misky mlieka s pol balením tejto zapekanej obludnosti. Nebavme sa, že a prečo to nie je zdravé. To by bolo na dlho. 
Ako riešenie sa núkajú zmesi semienok, orechov, kokosu a sušeného ovocia. Áno, sú i paleo verzie, ktoré presne pasujú do mojich predstáv, ale trochu ma desilo, že by som do seba naraz mala nahádzať takú nutričnú nálož. Proti zloženiu ako takému nemám nič proti, ale opäť zdôrazňujem, je to o množstve. Priznajme si to, kto si do mlieka nasype mini hrstičku a bude dúfať, že ho to uspokojí? Asi nikto, poznám sa, skončilo by to scenárom z dôb minulých: strovila by som pol vrecka. 
Okrem toho, hľadala som niečo, čo by sa tvarom a konzistenciou podobalo viac na komplexné hrudky, väčšie zhluky, čo sa okamžite v tekutine nerozpustia na nechutnú kašu. 


Granola od Rawfood sú chrumkavé štvorčeky pripomínajúce Cini Minies a ak ich v tekutine nenecháte tri hodiny, stále držia tvar. Majú ich v štyroch príchutiach, ja som, vôbec nie prekvapivo, zaplatila nemalé peniaze za De Luxe s horkou čokoládou a Paleo s banánom a chia. Že sú to skutočne poctivé kusiská sa presvedčíte na fotke, niektoré majú aj 4-5 cm. 
Problematika energetickej výdatnosti ostáva, keďže však viem, koľko ma stáli, budem si ich šetriť a viac vážiť, dopriavať práve len úsporné množstvá na spestrenie, tak ako to robím v klasických miskách s orieškami. Niekomu by mohlo prekážať, že nie sú ani trochu sladké, veď je to v podstate len zmes semien a nejakého podielu sušeného ovocia (podľa príchute, buď datle, jablká, banány, hrozienka..), bez akýchkoľvek sladidiel, ale ja mám z toho nesmiernu radosť. Aj takouto formou sa snažím svoju myseľ presvedčiť, že občas a v primeraných dávkach vôbec nie je zlé a škodlivé svoje telo odmeniť a vybočiť zo zaužívaných koľají. 




S týmto posolstvom sa dnes s vami lúčim. Neviem, ako na vás moje slová zapôsobili, možno si o mne myslíte nelichotivé veci, nesúhlasíte a nič z tohto vás nezaujalo. Na druhej strane, čo ak sa nájde niekto ladený na moju vlnu a bude zdieľať tento názor? To nebudem vedieť, ak mi nenapíšete. Takže využite svoje práva, naplňte priestor pre komentáre vetami, vyjadrite pocity. Určite pozitívne i negatívne. Ocením oboje, človek sa vie použiť z jedných i druhých. 
A rozhodne mi poskytnite spätnú väzbu na to, či o tento typ článkov stojíte. Skúsim sa podľa toho zariadiť.
Ďakujem a prajem všetkých krásny blížiaci sa víkend!

streda 3. januára 2018

Zimný pečený šalát hojnosti s tahini dressingom

Milí moji priatelia! Dnes to bude rozkošné, rozšafné a hlavne krátke. Nejak nie je času nazvyš, ale ja som aj napriek tomu chcela potešiť vaše oko a napokon i brucho niečím príjemným a zároveň bohatým. Výživným, hrejivým, no popri tom sviežim. Domáckym, ale aj cudzokrajným. Dá sa vôbec toľko protikladov napchať do jednej misy? Tak, aby to nezničilo naše chuťové receptory? Ale veď ma poznáte, samozrejme, že áno! Keby to tak nebolo, neotravujem vás s príspevkom.
Okrem toho, videli ste už väčšie šialenosti. Tak napríklad dávam do pozornosti >>včerajší príspevok na ovocné grilované sendviče<<. Toto je oproti tomu slabý odvar.
V každom prípade, netvrdím, že menej chutný alebo vydarený. Len z iného súdka. Určite si tento šalát zamilujete. Veď pozostáva iba zo samých lahodných vecí!
Po prvé: sezónne zimné plodiny zastúpené vo forme ružičkového kelu a maslovej tekvice, ktoré pečením poskytnú trochu tepla do žalúdka.
Po druhé: akurátnu dávku čerstvosti zabezpečí celoročne dostupný šalát, paradajky, avokádo a naviac i zimná biela reďkovka.
Po tretie: nemôžeme opomenúť ďalšiu kategóriu živín, nutričnú rovnováhu teda zdokonalí korenený pečený cícer, ktorý okrem paliva prinesie do pokrmu vítané spestrenie štruktúry. Aj vy radi chrumkáte? Ja rozhodne, preto nebolo o čom diskutovať a orientálne guľôčky putovali k ostatným zúčastneným.
Po štvrté: svojou prítomnosťou nás poteší aj grilovaná kukurica, pretože prečo nie, trochu žiarivej žltej do tohto pochmúrneho a čudného počasia vnesie iskru, jas a veselosť.
A po piate na záver: k cíceru sa výborne hodí aj ďalší maloázijský zázrak, menovite tahini pasta, ktorá v šaláte figuruje ako zálievka spájajúca všetko dohromady. Nikto nemá záujem jesť nudné, suché, fádne šaláty, tento prvok vynesie našu misu hojnosti až na horu Ararat!
Neviem, či predchádzajúce riadky majú aspoň trochu hlavu a pätu, dúfam, že ste z nich pochopili, čo som primárne chcela povedať. Že nemáte otáľať a pustiť sa do prípravy! Šalát výborný dokonca aj do prenosnej misky, ak ho nestihnete zjesť v daný deň. Vôbec mu neprekáža ani studená forma. Aj keď, zahryznúť sa do teplej tekvice, cíceru a kelu je rozhodne príjemnejšie, predsa len tie vonkajšie teploty nie sú prívetivé.
  • 15 ks ružičkového kelu
  • časť maslovej tekvice
  • kôpku masla
  • koreniny podľa vlastného uváženia, pre inšpiráciu: Zaatar, Ras el Hanout, Dukkah, granulovaný cesnak, údená paprika, škorica
  • pol šálky cíceru
  • pol až jedno celé avokádo
  • 1-2 hrste grilovanej/sterilizovanej kukurice
  • hrsť cherry paradajok
  • 6-8 cm kus bielej reďkovky
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • šťavu z pol limetky
  • 2 PL tahini sezamovej pasty 
Cícer na noc namočíme do vody, na druhý deň prepláchneme a v novej varíme, kým nie je na skus. Precedíme ho, ešte horúci doplníme maslom, nech sa rozpustí a ochutíme koreninami (vyššie uvedenými, jednotlivými či kombináciou všetkých alebo úplne iných, podľa vlastných preferencií). Cícer rozložíme na plech s papierom na pečenie. Na rovnaký plech uložíme ružičkový kel, ktorý sme zbavili vrchných nepekných listov a väčšie kusy prekrojili na pol. Tak isto pridáme aj umytú a nakrájanú tekvicu. Ochutíme koreninami a obložíme maslom.
Vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 10-15 minút, vtedy by zelenina mala byť mäkká. Vyberieme ju bokom a cícer dopekáme ďalších 10-15 minút, kým nie je zlatý a chrumkavý.
Zostavíme šalát: paradajky, reďkovku a šalátové listy pokrájame a zmiešame. Uložíme do misy spolu s pečenou zeleninou a cícerom. Pridáme kukuricu, guľôčky avokáda (alebo inak nakrájané kusy) a všetko pokropíme limetkovou šťavou. Jednu lyžičku pridáme aj k tahini paste, premiešame a servírujeme buď bokom, na namáčanie alebo ňou celý šalát prelejeme ako dressingom. U mňa prvá možnosť na prezentáciu, v skutočnosti druhá pri jedení, lebo surová zelenina zálievku fantasticky absorbuje. Dobrú chuť!







Musím sa posťažovať i vám: v Čechách, v Brne rozhodne, nie je možné kúpiť čerstvý ružičkový kel. Prechodila som niekoľko reťazcov, potravín, vypytovala som sa všade možne, proste bez úspechu. Nemajú, nebude.. nie je dopyt. Čože, to si strieľate? Nie som jediná, ktorá miluje tieto malé zelené guľôčky! Keby boli na pultoch, to by ste len videli, ako by som sa na ne vrhla!
Táto zásoba bola z domu, ktorú mi mamka pribalila do kufra. Bohužiaľ, celé balenie už padlo za obeť a mne neostáva nič iné, iba horko plakať. Alebo sa uspokojiť s mrazenou verziou, ktorú tiež nie je tak ľahké nájsť. To sú problémy, však?