Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: októbra 2016

sobota, 29. októbra 2016

Bleskovky z kuchyne (35)

Dobre, vypadá to tak, že v mesiaci október som bola schopná každý víkend vás zásobovať prehľadom rôznych fotiek z mojich misiek. Budem veriť, že ešte nie ste znechutení a aj tentokrát sa pohodlne usadíte a obetujete dve minútky tomuto článku. Samozrejme, nesmú chýbať vyslovené klasiky (ehm, baklažánové pizze, pečená zelenia, jogurtové misky..), občas sa to tu mihne novým produktom, ktorý mi prišiel pod ruku a sem-tam pribudne nenápadný knižný tip, respektíve okienko toho, na čom som fičala v lete.

Keď som sa tak dívala na tie fotky, prekvapilo ma, že som pomerne často siahala aj po cottagi. Na druhej strane, v lete si to žiada niečo svieže: takže okrem neho avokádo, paradajky, hrášok a baby šampiňóny. 


Nadýchaná omeleta natretá domácim pestom z medvedieho cesnaku a zvinutá do rolády. Veľmi pekné na pohľad!



Tu ešte posledné zásoby večerného chleba s vysokým obsahom bielkovín, opäť cottage a neodmysliteľné orieškové maslá.


Mamina mi poslala zo Slovenska fantastický "šalát" z baklažánu a paradajok. Och, to vám bola paráda, akoby som ho pripravila ja sama. Kaufland sa tentokrát vyšvihol, naozaj bol na nerozoznanie od vlastnoručne vyrobeného, preto som radšej zloženie ani podrobnejšie neštudovala (aby si to náhodou nepokazil). 
A príprava do práce: s kalerábom a mrkvou na namáčanie, jogurt na olovrant.


Vypadá to ako pizza, ale v skutočnosti je to šošovicová placka socca podľa >>tohto<< receptu: s kečupom, hráškom, eidamom a trochou domáceho údeného syra.


Je pravda, že keď bolo v lete horúco, častejšie sa mi pritrafilo mať na obed plnú misku tvarohu s ovocím a posýpkou - tentokrát oriešky (para) doplnila aj sušená papája. 


Áno, tu bola fáza grilovaných paradajok a cottagu. Znovu socca, cícerová. 



Nezabudla som ani na úžasnú arašidovú Chimichurri omáčku, k cesnakovým batátom je ako stvorená! Pre farbu ešte hrášok a môžeme sa pustiť do konzumácie.




Mamina ma proste zásobuje samými "prasačinami", raz mi v balíčku poslala túto paleo raw tyčinku v príchuti lieskový oriešok - kakao. Snažila som sa zvečniť aj zloženie: len datle, lieskovce, kakao a kokosový olej, čiže paráda, na moje pomery však datle urobili svoje a tyčinka bola nadmieru sladká. Keby som ju mala jesť iba tak samotnú, asi by ma to odrovnalo, ako doplnok do obedovej misky s tvarohom a jablkom však ideálna. 



Špagety so syrom a kečupom? Jasné, ale cuketové!




Našla som využitie multizrnných tortíl z Lidlu: momentálne mi slúžia ako základ, na ktorý natrieť kopec orieškového masla a nejakú nátierku podľa aktuálnej mánie. Takže na foto posledná dávka pistáciového krému a hummus s bazalkou a paradajkami (taktiež Lidl). Neviem dostatočne oceniť, ako sa im podarili, navyše v rôznych príchutiach, takže ak ich uvidíte, kupujte do zásoby, lebo sa na ne vrhnem ja a nikomu inému neostanú mwahahahahaaa!


Všetko sa raz musí skončiť, preto to nebude iné ani s dnešným príspevkom a neostáva mi nič iné, iba popriať pekný zvyšok večera a zajtra si dobre rozmyslite, ako využijete tú hodinu naviac, ktorú nám ponúka posun ku klasickému času. Ak môžem poradiť, obetujte ju vareniu, poďakuje vám nielen vlastný žalúdok, ale možno aj iní členovia rodiny či priatelia. 

utorok, 25. októbra 2016

Hustý Tahini brokolicový krém

Opäť, čakala som, že sa k spísaniu príspevku dostanem skôr, ale v práci to máme teraz nejaké husté a ja sa vždy večer vrátim domov so spečeným mozgom. Navyše toto nanič počasie energiu naviac nepridá, všade je pochmúrno, preto neostáva nič iné, iba si prostredie spestriť niečím hravým a farebným na tanieri. A tak okrem mozgu pečiem rôznu zeleninu, fičím samozrejme na tekvici, ale už prišlo i na brokolicu, ktorú som tento raz neváhala skombinovať s trochu orientálnou chuťou tahini. Vydarená dvojka, preto sa skúste inšpirovať a pripravte si tento zelený krém!
  • 1 celú brokolicu
  • trochu masla
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 PL worchestrovej omáčky
  • štipku kurkumy
  • 1 1/2 hrnčeka mlieka
  • 1 PL tahini (sezamovej pasty)
  • 1 ČL jablčného octu
  • 1 ČL citrónovej šťavy
  • 1-2 PL sezamových semienok
Brokolicu umyjeme, rozoberieme na ružičky, hlúb pokrájame a rozložíme na plech vystlaný papierom na pečenie. Obložíme maslom, ochutíme worchestrom a pečieme asi 15 minút, kým brokolica nie je mäkká. V hrnci roztopíme maslo, osmažíme na ňom nastrúhaný/prelisovaný cesnak a pridáme tak 2/3 brokolice. Zalejeme mliekom, octom, šťavou z citrónu, primiešame tahini, posypeme kurkumou a 1 PL sezamu. Tyčovým mixérom rozmixujeme na hladký krém. Prelejeme ho do misky, na vrch uložíme ušetrené ružičky pečenej brokolice a posypeme ďalšími sezamovými semiačkami. Podávame poriadne horúce, ale pozor na jazyk.





Dúfam, že váš pracovný či školský život nie je tak hektický a budete mať čas si tento výnimočný brokolicový krém pripraviť. Stačí len pár minút, pretože jeho príprava je celkom jednoduchá a pokojne si takto navaríte na dva dni. Alebo pre seba a niekoho iného, ak máte s kým stolovať. Vtedy vás síce má kto zohriať zvonka a poriadne vyobjímať, na druhej strane, nie je na škodu organizmus rozpáliť aj zvnútra. Takže smelo do toho!

sobota, 22. októbra 2016

Bleskovky z kuchyne (34)

Nechcem, aby sa z toho stala pravidelná víkendová rubrika, veľmi si na to nezvykajte, ale zhodou okolností som sa opäť primäla ku spísaniu, presnejšie povedané ku skompilovaniu niekoľkých fotiek, ktorým nebolo umožnené naplno sa prejaviť v samostatnom príspevku. Ich 15 minút slávy preto prichádza až teraz, v značnom časovom sklze - datujú sa niekde v rozmedzí apríla a konca júna, ale lepšie neskoro, než nikdy. Pohodlne sa usaďte, chopte sa šálky čaju alebo kávy, zababušte sa do deky a rezervujte si tri minútky na krátku prezentáciu mojich misiek a tanierov.


Mojej pozornosti neunikla tvarohová nátierka s príchuťou baklažánu. Samozrejme, ak je niekde baklažán, môj mozog naštartuje autopilota a hádže do košíka všetko, na čom je obrázok tejto zeleniny. 


Trochu netradičná miska v podobe maslovej tekvice, hrášku a moje >>šošovicové muffiny<<.





Pečená cvikla mi zrejme bola málo, preto som ju podporila ešte cícerovou pomazánkou s jej príchuťou. A zvyšok prekvapivo monochrómny: mrkva a šunka. 


Tak a v tomto okamihu sme sa konečne dostali do bodu, kedy v Lidli moje obľúbené pomazánky obliekli do nového šatu a vlastnej značky. Vždy keď sú v akcii, beriem rovno tri do zásoby, pretože sú skvelé ako dip k zelenine. Moja nemenná voľba: červená repa, chren a jemne pikantná. 


Tu opäť v akcii, podľa farby určite uhádnete, ktorá z nich to je. Mimochodom, tá mi z nich chutí úplne najviac. Ale to som vám, myslím, už určite niekde písala. 



Zelenú brokolicu a avokádo bolo treba "rozbiť" čiernymi olivami. Jednoduché, ale chutné. 


Nálož červeného ovocia: čerešne, jahody, trochu malín a ríbezlí. 


Takto nezvyknem obedovať bežne, ale občas sa stane: celú vaničku tvarohu prikryjem ovocím, napríklad jablkom a posypem orechmi, výnimočne som však musela zlikvidovať akúsi orieškovú tyčinku spojenú medom. (nebudem prezrádzať ako veľmi bola po záruke..) Sladké jak fras, mala som od toho polepené celé zuby. 






Ach, ešte ani poriadne nezačala jeseň a už mi chýba letné ovocie. Broskyne, kde ste? Chcem vás späť!


Na druhej strane, teším sa na tekvice (na balkóne mám asi tri), ale to poznať aj z obsahu blogu a predchádzajúcich príspevkov, brokolicu (i tá už čaká na spracovanie), ružičkový kel a gaštany! Lahodnú krémovú hustú gaštanovú polievku, na tú mám rozhodne zálusk a netrpezlivo listujem letákmi, kedy už konečne budú v ponuke (za ako-tak ľudovú cenu). 
A čo vy? Čo vám bude najviac chýbať z letnej produkcie a naopak, tešíte sa na jeseň/zimu? Prezraďte mi!

piatok, 21. októbra 2016

Tekvicové fettuccine Alfredo z mrkvy

Chcela som vám napísať už včera, ale prišla som domov neskôr ako obvykle a už som nemala silu. Dnes, po prebdenej noci, psychicky vyčerpávajúcom dni a internom školení začínajúceho projektu na tom nie som o nič lepšie, ale aspoň vidíte, aká som na vás dobrá a s vypätím všetkých síl (a vyžmýkaním posledných funkčných mozgových závitov) vám predstavím na pohľad odpudzujúci, no o to lepší recept. Pri iných svetelných podmienkach, dostatku času a spôsobe servírovania by ste sa na monitor bez váhania vrhli a odhryzli z neho, takto vám, bohužiaľ, bude musieť stačiť moje ubezpečenie, že tekvicová omáčka Alfredo a mrkvové rezance = fettuccine sú proste bomba, ktorú si nesmiete nechať ujsť.
  • 1 PL masla
  • 3 strúčiky cesnaku
  • 1 1/2 hrnčeka mlieka
  • 1/2 kelímka smotany
  • 3/4 hrnčeka tekvicového pyré (rozmixovaná pečená tekvica Hokkaido ochutená škoricou a granulovaným cesnakom)
  • 100 g syra typu Ementál (alebo iného dobre taviteľného)
  • štipka mletého muškátového orieška
  • soľ a korenie podľa chuti
  • 1 gigantická mrkva + trošku masla
Mrkvu nastrúhame na rezance a vo woku na masle orestujeme do chrumkava. V rajnici roztopíme maslo, pridáme nastrúhaný/prelisovaný cesnak a necháme opekať, len kým nezačne voňať. Vlejeme mlieko a smotanu, pridáme tekvicové pyré a dobre rozmiešame. Omáčku privedieme k varu, necháme 5-10 minút pobublávať a potom pridáme nastrúhaný ementál. Ochutíme muškátovým orieškom, prípadne soľou a korením a varíme, kým sa syr úplne nerozpustí a omáčka zhustne do požadovanej konzistencie. Opekané rezance preložíme na tanier/do misky a zalejeme štedrou porciou omáčky. 



Nie, jedna naberačka skutočne nestačí: pochovajme rezance pod objemnou prikrývkou omáčky!


Tak, dúfam, že som vám v takúto pokročilejšiu dobu narobila dostatočnú chuť, aby ste hneď zajtra bežali do obchodu nakúpiť potrebné ingrediencie. A ja idem pod perinu snívať o tekviciach sladko odfukovať.

pondelok, 17. októbra 2016

Oslavujeme: Škoricové tekvicové lievance z múky zo strukovín

Dámy a páni, milí priatelia, dovoľte mi, aby som vás privítala pri čítaní významného, pamätného článku. Presne dnes uplynuli ŠTYRI neuveriteľné roky od publikácie toho úplne prvého. Áno, blog sa dožil 4*365 dní existencie a ja stále nemôžem uveriť, že sme sa k tomu spoločne prepracovali. Ako je možné, že už tak dlho som schopná vás neustále otravovať nejakými blábolmi? Dôvodom ste VY sami! Nebyť aspoň tej hŕstky čitateľov, ktorí sa sem pravidelne vracajú, pravdepodobne by som to už dávno zabalila. A ak aj nie (pretože blog je pre mňa istou formou relaxu, baví ma to, na druhej strane, cítim aj určitý tlak prispievať aspoň trochu pravidelne a nedrístať úplne od veci..), určite by neobsahoval taký rozsiahly počet príspevkov. Tento s číslom 676 bude dnes o fenomenálnych tekvicových mega lievancoch. Nádherne voňajú škoricou, sú poriadne sýte a hutné vďaka netradičnej zmesi múky a sladkastá chuť tekvice povoľuje konzumovať ich trebárs aj s čokoládovou polevou či javorovým sirupom, ak je to to, po čom vaše srdce piští. Vtedy by stálo za to aj do vnútra pridať posekanú čokoládu. Na druhej strane, pridaním väčšieho množstva soli a cesnaku do cesta ich môžete pripraviť na slano --> také posypané syrom, to by bola lahoda! Sú vskutku variabilné a ak už o nich nechcete do nemoty iba čítať, prejdeme k podstate.

Na 6 tučných a veľkých lievancov v panvici s priemerom 14 cm (alebo 12 maličkých v lievanečníku):
  • 1 hrnček cícerovej múky
  • 1 hrnček šošovicovej múky
  • 1 PL kypriaceho prášku
  • 1/2 ČL kuchynskej sódy
  • 1+1 ČL škorice
  • 1/2 - 1 ČL granulovaného cesnaku
  • štipku mletého muškátového orieška
  • štipku mletých klinčekov
  • 1/2 ČL soli
  • 1 a 1/2 hrnčeka cmaru (alebo mlieka a 1 ČL citrónovej šťavy)
  • 3/4 hrnčeka tekvicového pyré (z Hokkaido tekvice)
  • 2 vajcia
  • 4 PL kokosového oleja + trochu na opekanie 
Malú Hokkaido umyjeme, rozpolíme, vydlabeme jadierka a dužinu (aj so šupkou) nakrájame na malé kocky. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie, ochutíme 1 ČL škorice a granulovaným cesnakom, obložíme kokosovým olejom a vložíme piecť do vyhriatej rúry pri 180 °C na 15 minút, kým nie je mäkká. 

Vo veľkej mise zmiešame oba druhy múky, kypriaci prášok, sódu, škoricu, muškátový oriešok, klinčeky a soľ. Do druhej misy nalejeme cmar (alebo mlieko s citrónom), tekutý kokosový olej, vyklepneme vajcia a metličkou prešľaháme.


Hotovú tekvicu pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladko a odoberieme 3/4 hrnčeka na lievance. Tekvicové pyré pridáme do tekutej zmesi a mixérom ešte raz všetko premiešame. Tekutú časť potom vlejeme do veľkej misy k sypkým surovinám a dobre premiešame. 

V panvici roztopíme kvapku kokosového oleja a umiestnime dnu naberačku cesta. Rozotrieme ho do tvaru placky a požadovanej veľkosti a opekáme do hneda. Lievanec otočíme a opekáme aj z druhej strany. Postup opakujeme, kým nespotrebujeme všetko cesto. Hotové lievance môžeme ešte potrieť cesnakovým olejom, či preliať javorovým sirupom (podľa toho, pre ktorú verziu sme sa rozhodli) a ešte teplé servírujeme! 

Ak nie, lievance stačí nechať vychladnúť, zabaliť do potravinovej fólie a vziať so sebou, kam potrebujeme. Takto ich možno skladovať aj v mrazničke, ak ich všetky naraz nespotrebujeme (ale to by sa nemalo stať, len sa po nich zapráši!). Posledná poznámka na záver: nie je povinnosťou použiť múku z rozomletých strukovín, pokojne ju nahraďte obyčajnou, v lepšom prípade celozrnnou, ale dodá pokrmu viac minerálov a iných látok, zrnitejšiu, chrumkavejšiu štruktúru a zaujímavú ďalšiu zložku chuti.








Aaach, sú tak úžasné, farebné, veselé, chutné, prešpikované škoricou, vláčne po tekvici, ale chrumkavé vďaka cícerovej múke (ktorú nikdy neviem zomlieť na úplne jemnú zmes), len 3 nasýtia aj poriadne hladného jedinca (takže sa môžete rozdeliť..) a neviem si predstaviť vhodnejší recept, ktorým by som mohla osláviť malé jubileum tohto blogu.
Posielam jedno veľké virtuálne objatie všetkým, ktorí sem zavítali a budem rada, ak sa budeme stretávať i naďalej, minimálne raz toľko ako doposiaľ.