Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: 2017

štvrtok 14. decembra 2017

Marinovaný baklažán a Buddha Bowl s fialovým batátom a karfiolovým Tabbouleh

Dlho sľubovaný a dúfam, že očakávaný príspevok je konečne tu! Dnes vám odhalím recept na dokonalý domáci marinovaný baklažán z dielne mojej mamky. Báječne sa hodí do rôznych zeleninových misiek a šalátov, náplň do tacos a wrapov, ako chuťovka v Mezze podnose.. A mnohých iných ďalších pokrmoch, trebárs do omáčky k mäsu. Možnosti sú nekonečné a tak záleží len a len na našej kreativite ako s pohárikom tohoto zázraku naložíme. Nuž ale, najprv ho samotný musíme naložiť 😆. K tomu sa, samozrejme, dostaneme, ale nemôžem si odpustiť nejaké to úvodné kvákanie. Alebo by ste sa radšej zaobišli bez neho? To je vlastne dobrá otázka. Spätná väzba je dôležitá, preto ma informujte, či máte radi tieto moje dlhšie sprievodné články (ktoré som rozbehla počiatkom leta), alebo preferujete tri vety, aby sa nepovedalo a poďho radšej hneď k receptu.
Musím sa totiž vyjadriť k samotnej Buddha miske. Drahí, táto sa podarila na výbornú, jedna z mojich najlepších, ak nie rovno top 1! Je hravá, rozmanitá, štruktúrovaná, farebná, uspokojivá a bohatá. Má z každého rožku trošku.
Tak po prvé, spomínaný nakladaný baklažán. Ochutený kopcom cesnaku. Lahodný. Bodka.
Po druhé, výživné avokádo. Viete ako je to so mnou a vzťahom k tomuto ovociu. Áno, ovociu. Ktoré je prešpikované tukmi, ale len tými najlepšími, ktoré nám príroda môže poskytnúť. Krémové, jemné, delikátne. Láska do konca života.
A konečne, pečený ružičkový kel! Dovoz z domova, pretože z nepochopiteľných dôvodov čerstvý v Čechách nie je možné dostať. Nikde ho nemajú. Tesco, Kaufland, Lidl, žiadny z iných reťazcov. Ani na trhoch som ho nezočila. A tak mi ostali iba oči pre plač. Ale mamina bola tak láskyplná, že (okrem iných vecí, ktoré som nutne nepotrebovala), mi pri svojej návšteve jedno vrecko doniesla. A dcéruška sa mohla chvíľu vznášať blahom.
Okrem tejto zeleniny mi dodala aj malú vzorku domácich batátov. Na prekvapenie všetkých, urodili sa fialové. Tým lepšie, sú krajšie na pohľad! Chuťovo oproti oranžovým rozdiel nepoznať, aspoň ja som ho nepostrehla, ale tá nádherná tuho purpurová farba je elektrizujúca a spektakulárna. Dokonale vytŕča medzi ostatnými komponentmi taniera. Sladký zemiak pofŕkať tahini pastou a lahôdka ako vyšitá, naozaj!
Ďalšou zaujímavosťou pokrmu je arabská vsuvka v podobe Tabbouleh, v mojom prípade v nízko sacharidovej verzii z karfiolu. Premiešaný s olivami a hordou citrónu vytvára osviežujúci prvok, ktorý neodporúčam vynechať. Pre recept sa môžete inšpirovať >>TU<<, ale postupovala som trochu inak. Do základu prepašovala ešte olivy, namiesto korenín použila zmes Dukkah novo zakúpenú na vianočných trhoch (vygooglite si to, je to bežné dochucovadlo Blízkeho východu a náramne sa do takýchto jedál hodí) a uvarený karfiol naviac ešte opiekla vo woku, aby nadobudol ďalší, trochu iný chuťový rozmer. Dodalo mu to naozaj výnimočný ráz!
V neposlednom rade nesmiem zabudnúť na čerstvú zeleninu. Nejaké tie vitamíny nám zabezpečia čerstvé paradajky a surová mrkva, ktorú som znásilnila v špiralizéri a vytvorila z nej dokonalé dlhé chrumkavé špagety! Vtipne ozdobia misku a pohladia oko.
Som celá bez seba, keď to konečne raz na mojom tanieri aj nejako vypadá, nie ako jeden nesúrodý chaos. Takto by som si predstavovala väčšinu mojich obedov. Aby boli plné chutí, farieb, textúr a obsahovali potraviny zo všetkých skupín živín. Napokon, tak by to ideálne malo vypadať vždy.

Marinovaný baklažán (na 1 veľký pohár):
  • 800 g baklažánu
  • 350 ml vody
  • 1 PL soli
  • 400 ml octu
  • 6 strúčkov cesnaku
  • 1 feferónku
  • zvazok petržlenovej vňate
  • 300 ml olivového oleja
Baklažán ošúpeme, rozštvrtíme, nakrájame na tenké plátky a dáme do misy. Vodu, soľ a ocot zmiešame, nalejeme na baklažán a dôkladne ponamáčame. Zaťažíme tanierom, aby bol skutočne ponorený v náleve a necháme cez noc odležať. Na druhý deň ho necháme dobre odkvapkať, následne rozprestrieme na utierku a 3-4 hodiny necháme sušiť, najlepšie na priamom slnku. Eventuálne môžeme sušiť v rúre rozohriatej na 60 °C po dobu asi 1 hodiny.
Medzitým ošúpeme cesnak, nakrájame ho na tenké plátky a petržlenovú vňať nahrubo nasekáme. Baklažán, cesnak, feferónku a vňať zmiešame so 100 ml olivového oleja. Zmes naplníme do čistého pohára a zalejem ďalším množstvom oleja tak, aby bol baklažán úplne ponorený. Dôkladne uzavrieme a necháme niekoľko dní pred konzumáciou odstáť, nech sa všetky zložky a chute prepoja.

Buddha Bowl:
  • 1-2 PL baklažánu
  • niekoľko kúskov pečeného ružičkového kelu (ochutiť obľúbeným korením, rozhodiť na plech, obložiť kokosovým olejom, piecť 10 minút na skus)
  • 1 malý fialový sladký batát (v celosti aj so šupkou poprepichovať nožom alebo vidličkou, uložiť na plech, piecť 15 minút, kým nie je v strede mäkký) 
  • 1 ČL tahini
  • 3-4 PL karfiolového Tabbouleh s olivami (uvarený karfiol nadrobno posekať, pridať do woku s kokosovým olejom, prelisovaným cesnakom, ochutiť korením Dukkah, zaliať citrónovou šťavou podľa potreby, zmiešať s olivami plnenými sardelovou pastou a smažiť do zlatista)
  • pol avokáda
  • niekoľko koktejlových paradajok
  • špagety z čerstvej mrkvy
Do veľkej misy uložíme kôpku Tabbouleh, porciu nakladaného baklažánu, upečený kel a batát, ktorý rozrežeme a pofŕkame tahini pastou. Doplníme avokádom, paradajkami a mrkvovými rezancami. Všetko môžeme dodatočne posypať zmesou Dukkah, či čerstvými bylinkami a pokropiť citrónom.








Tak vážení, čo na to hovoríte? Nie je to úplne dokonalé? Bohaté a rozmanité, svieže, ale zasycujúce zároveň, netradičné, no vyvážené, plné aróm a vrstiev. Pokrm ako z nebies. Viem, vystatovať sa je odporné, ale nestáva sa často, že by som bola so sebou natoľko spokojná, aby som bez výčitiek mohla zhodnotiť: ||Jar||, odviedla si dobrú prácu. Ťap-ťap po pleci. Ale to je len môj subjektívny názor, vy si môžete myslieť niečo úplne iné a totálne ma zotriete. Aj na to som pripravená. Takže ak sa vám čokoľvek nepáči, máte výhrady a pripomienky, sem s nimi! Píšte, nech nemám utkvelé predstavy a nežijem v omyle. Budem za to vďačná. 

streda 13. decembra 2017

Mrkvové rezance Caprese s mozzarellou, pestom a sušenými paradajkami

Myslíte si, že známy Caprese šalát pozostávajúci z mozzarelly, paradajok a čerstvej bazalky patrí výhradne do letného obdobia? Tak dnes vám ukážem, že táto predstava je mylná a my si ho v istej modifikácii môžeme dopriať aj v nehostinnejších podmienkach počasia, kedy príde vhod niečo teplé, hrejivé a upokojujúce.
Áno, je tu to obdobie, kedy pohľad von oknom nie je príliš radostný, najmä v posledných rokoch, kedy nám matka príroda nedožičí poctivú snehovú perinu, ktorá by zamaskovala šeď na uliciach. Aj v tých krátkych okamihoch, keď spoza mrakov trochu vykukne slnko nás to primárne láka zakrútiť sa do huňatej deky a usŕkať z pariaceho sa hrnčeka. Ale premeňme to na zobanie z horúcej misky.
Ak ju do prasknutia naplníme opekanými mrkvovými rezancami priamo z panvice (no dobre.. tak z mikrovlnky), zaručene sa nám orosí čelo. Takže pozor na jazyk.
Daná miska okrem tejto vďačnej zeleniny obsahuje ešte domáce bazalkovo pistáciové pesto, pričom oriešky mu dodajú nezameniteľnú arómu a sú výbornou voľbou proti píniovým, nie tak bežne dostupným. Krem toho, s blížiacimi sa sviatkami sa pistácie dostávajú na pulty obchodov v ľudovejších cenách, čo je vždy viac než príjemné.
Chuť paradajok v zimnom období popravde nie je práve bombastická, skleníkové a umelo produkované plodiny sú akési nevýrazné a mdlé, preto sa prikláňam siahnuť po sušenej verzii, ktorá je priam prešpikovaná intenzívnymi tónmi. Sú príjemne sladkasto slané, tvoria výborný pár s podobne ladenou mrkvou.
V neposlednom rade nesmieme zabudnúť na mozzarellu, ktorá je hlavnou surovinou tohto pokrmu. Dodá potrebné bielkoviny a tuky, vplyvom tepla sa roztopí a obsah misky spolu s pestom zahalí do hutnej omáčky, takže všetko ako po masle poputuje do nášho žiadostivého žalúdka. Ak máte radi Caprese šalát, tento pokrm bude presne podľa vášho gusta.
Zabudla som zmieniť, že moja doma pripravovaná bazalková zmes obsahovala ešte aj trochu kelu, takže jej diktuje zemitejší ráz, ale podmienkou nie je, len zaujímavým spestrením. Pistácie by som však nevynechávala. Ak už zvolíte pesto kupované, prisypte ich do jedla aspoň navrch, pre šmrnc.
Navyše, keď sa tak nad tým zamyslím, chod stvorený do druhého adventného týždňa! Povšimnite si tú farebnú škálu: červená, zelená a biela? No nekričí to na vás sviatkami? Ihličie, cezmína, imelo, sneh, stuhy a ozdoby.. Rudolfov červený nos a gýč všade navôkol 🎄🎅🦌 Či už ste naladení na vianočnú nôtu alebo nie, tieto rezance si môžete uvariť za akýchkoľvek podmienok!
  • 2 mrkvy
  • hrudku kokosového oleja
  • 1 PL sójovej omáčky
  • 1 ČL citrónovej šťavy
  • 1 ČL sušenej bazalky
  • trochu údenej papriky
  • 2 kopcovité PL bazalkového pesta s pistáciami >>recept<<
  • bochník mozzarelly
  • 4-5 sušených paradajok
  • pistácie a čerstvú bazalku ako bonus na servírovanie
Mrkvu nastrúhame na rezance (trikrát sláva za špiralizér!) a vo woku ju sprudka orestujeme na kúsku kokosového oleja. Ochutíme sójovou omáčkou, citrónom, bazalkou, paprikou a premiešame. Opečieme, kým nie je jemne zlatistá a stále chrumkavá. Okamžite zmiešame s pestom, pridáme natrhané kúsky mozzarelly, posekané sušené paradajky a podávame s posýpkou pistácií a bazalkovými listami (ak máme).







Skutočne k životu nepotrebujem obyčajné pšeničné cestoviny. Kedysi som bola závislá na špagetách so syrom, lunchmeatom a kečupom, ale teraz mi nechýbajú. Ak ma raz zaskočí nostalgia a ja zatúžim po niečom podobnom, spomeniem si na lahodnú a o toľko lepšiu chuť zeleninových verzií a beriem škrabku, novšie už špiralizér. Takže, ak z nejakého dôvodu hľadáte nízko sacharidovú verziu alebo vás prepadne letná nálada a radi by ste si dali Caprese, skúste to v tejto forme. Myslím, že sa vám bude páčiť. 

pondelok 11. decembra 2017

Linecké koláčiky ako perníčky v troch príchutiach!

Milí moji, určite Vám neuniklo, že sme sa prehupli do druhého adventného týždňa. To nám to ale uteká, všakže? Po vzore z minulého roka, kedy som sa voči samej sebe zaviazala, že každý z týchto víkendov niečo upečiem, chopila som sa varešky i tento raz a rozpálila rúru.
Ako iste viete, mám vo zvyku rozmaznávať spolubývajúcu i kolegov nejakými dobrotami a tak som si nemohla nechaj ujsť príležitosť potešiť ich niečím sladkým na Mikuláša. V tomto smere mám na blogu sklz, pretože zmieňované perníčky uzreli svetlo sveta ešte predminulý týždeň, ale nestíham. A rovnako som sa nestačila čudovať, akou rýchlosťou sa po nich zaprášilo. Kolegom som odniesla jednu obrovskú dózu a v podvečer z nej na mňa hľadeli už iba tri kusy.
Takisto spolubývajúca sa mi priznala, že pôvodne mala v pláne obsah mikulášskeho balíčka iba ochutnať, lebo jej bolo ľúto zlikvidovať niečo tak pekné (jej slová, osobne si myslím, že chovanci z chránenej dielne by podali lepší výkon..), ale po zjedení prvého kúska do nej spadli všetky ostatné. A to vraj linecké keksy nemá rada! Že doma sa ich ani nedotkne.. Takže, nechcem sa chváliť, ale podľa týchto reakcií usudzujem, že určite stojí za to ich vyskúšať.
Jasné, linecké je asi ten typ cukroviniek, ktoré nemôžu chýbať na každom podnose, ale existuje toľko variácií, receptov, obmien a vylepšení, že by to jeden ani nespočítal. Stačí zmeniť pomer surovín, pridať/ubrať to a ono a hneď vidíte, že to môže spôsobiť markantný rozdiel.
Aby to nebola nuda, podujala som sa okrem základnej príchute pripraviť ešte kokosovú a kakaovú. Nech je to rozmanité nielen tvarom, ale i chuťou.
Ako som už naznačila, s výsledným efektom nie som celkom spokojná (ale to nebudem zrejme nikdy), zdobenie mi príliš nejde. Siahla som, pre pohodlnosť, po zdobiacich tubičkách, ale táto poleva je na môj vkus dosť tuhá a tak, kým ozdobíte všetky plechy keksov, spôsobíte si aj solídnu svalovku v oblasti zápästia a palca. Domáca cukrová poleva je fajn v tom, že jej hustotu možno regulovať, takže aj dekorovanie pôjde jednoduchšie. Bol by to však krok navyše, na ktorý som absolútne nemala čas.
Ďalšou vecou, na ktorú sa musím posťažovať, je fotografické prostredie. Skúšala som niekoľko verzií aranžovania, doplnkov, jedno či druhé svetlo.. ale bez vybavenia sa môžem aj roztrhať, nikdy to nebude ako z profesionálneho blogu. Veľmi by ma potešilo mať trebárs čerstvé ihličie, rôzne ozdoby na stromček, motívy so sviatočnou tematikou.. Kvalitnú podložku so svetlým vzorom (napríklad mramorový alebo drevený efekt..), fotobox na zabezpečenie imitácie denného svetla, podnosy, príbory, nádoby.. všetko, čo treba k tomu, aby to skutočne bolo aj potešením pre oko. Vzhľadom k tomu, že ešte stále je varenie/pečenie a blogovanie len mojím koníčkom, ktorému venujem voľný čas (aj vtedy, keď ho voľný vlastne nemám..), môžem o týchto veciach iba snívať a dúfať, že neatraktívne fotky vás neodradia od skúšania jednotlivých receptov a že sa sem budete viac či menej pravidelne vracať. Za to budem naozaj neskonale vďačná. Ako odmenu si upečte moju verziu lineckých koláčikov:
  • 300 g hladkej múky
  • 200 g Hery
  • 100 g práškového cukru
  • 20 g vanilkového cukru
  • kôru a šťavu z citróna
  • žĺtok
  • 1 PL kakaa
  • 1 PL strúhaného kokosu
  • polevu na zdobenie
  • čokoládu na zdobenie, prípadne oriešky či cukríkovú posýpku
Do veľkej misy preosejeme múku, pridáme práškový a vanilkový cukor, zmäknuté maslo, nastrúhanú kôru z citróna a šťavu z jednej polky. Vyklepneme žĺtok a pomocou rúk vymiesime kompaktné, jednoliate cesto, ktoré sa dobre oddeľuje od stien nádoby. Cesto rozdelíme na tri časti. Do jednej z nich pridáme kakao, do ďalšej kokos, tretiu necháme v pôvodnom stave. Dobre prehnetieme, aby sa suroviny zapracovali a vyformujeme bochníčky. Uložíme ich do chladu na takých 20-30 minút, aby sa s nimi lepšie pracovalo. Na pomúčenej podložke ich vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra a pomocou formičiek vykrajujeme rôzne tvary. Podľa potreby prisypávame múku, ak sa cesto príliš lepí. 


Keksíky uložíme na plech s papierom na pečenie a v rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 8-12 minút, kým nie sú zlatisté a chrumkavé. Pozor, neprehnať to!
Koláčiky necháme vychladnúť a potom zdobíme podľa ľubovôle a fantázie. Tradičnou cestou okrem tej, ktorú som už spomínala, je koláčiky zlepovať lekvárom.




Poleva na zdobenie v štyroch farbách a niekoľko exemplárov namočených do tekutej čokolády. 




Obvykle sa považujem za kreatívnu a umelecky založenú dušu, ale pri tom množstve keksíkov som mala problém niekedy prísť s ornamentom, ktorý by sa neopakoval. Najťažšie to bolo pri soboch. Ako ho namaľovať tak, aby bolo jasné, že je to sob, ale vždy ináč?!




Čokoláda je vždy dobrá voľba..



Chcelo by to trochu čerstvého ihličia. Viete o tom, že v izbe mi chýba akákoľvek sviatočná výzdoba? Dokonca som zabudla aj zapáliť sviečku v obe adventné nedele. Hanba mi..


Ospravedlňujem sa za môj nárek, ale chcem aby ste vedeli, ako to cítim. Veľmi rada by som vám to tu pripravila čo najpríjemnejšie, najkrajšie, najkvalitnejšie, aby ste sa cítili ako v bavlnke. Ostatne, to možno jednoducho zaručiť, ak si upečiete plech keksíkov, k nim vezmete hrnček horúceho kakaa alebo čokolády, zababúšite sa do deky, zapálite svetielka či sviečky a vychutnáte si večernú atmosféru po škole či práci. Na pár minút vypnúť, aj keď máme zoznam vecí na splnenie dlhý ako Čínsky múr je prospešné telu i mysli. Nemôžeme vždy fungovať na 150%. To by sme sa tých Vianoc ani nedožili..

štvrtok 7. decembra 2017

Cesnakový pstruh pečený v alobale

Milí moji, tento príspevok možno vôbec nemal vzniknúť. Sprievodné fotky sú, s prepáčením, na 💩💩 a recept je tak smiešne jednoduchý, že ho ani nemožno nazývať receptom. Ale! Čo ak práve takéto niečo potrebujete? Blbovzdorné, rýchle, pár surovín, žiadny stres a pritom stále plnohodnotné a lahodné. Nuž, tak som si povedala Čert to ber a vy máte príležitosť opäť nahliadnuť do kuchyne kráľovnej všetkých nemehiel.
Pokrm pochádza z ďalšieho dňa, ktorý u mňa strávila drahá maminka, ktorá ma poctila svojou prítomnosťou pri príležitosti konania sa tradičných Vianočných trhov. Človek lieta po meste, zháňa darčeky, popri tom sa kochá výzdobou naokolo a nasáva atmosféru, ktorá je každým ďalším načatým dňom príhodnejšia. Je to úplne niečo iné, ako keď vám v obchodných domoch už v Októbri púšťajú koledy..
Na posilnenie si to, samozrejme, žiadalo kvalitný prísun bielkovín a tukov a ja som si nostalgicky zaspomínala na všetky tie famózne ryby, ktorými sme sa spolu kŕmili na >>dovolenke v Bulharsku<<. Môj pstruh síce nie je tak luxusný, ale na druhej strane, viac si nepýtal, ryby sú najchutnejšie len tak samy o sebe, postačí prirodzená chuť jemného mäsa. Na doladenie akurát množstvo citrónu, pretože bez kyslej zložky by to nebolo ono, trochu korenín a priehrštie cesnaku, pretože je chutný, aromatický a navyše aj zdravý, takže posilní našu imunitu. Síce neviem, čo zo zložiek v ňom ostane po pečení, ale nahovárať si to smieme, no nie?
Ako prílohu sme mali rôznorodé zvyšky tepelne upravenej zeleniny, na plnú hubu povedané, ostatky z predchádzajúcich obedov. Nehanbím sa to priznať, vieme, že svet nie je ideálny, navyše, v mojich očiach je plytvanie akýmkoľvek jedlom obrovský hriech, preto som najšťastnejšia, ak mu možno dopriať čo najpríjemnejší osud. Preložené - nech je rado, že mu bolo cťou zaplniť obsah môjho brucha.
Alobal zabezpečí, že pstruh si uchová všetky šťavy a rozpustené maslo, takže je krehký, dokonale sa rozplývajúci na jazyku a neochudobnený o všetky arómy. Na druhej strane, pred koncom pečenia odporúčam balíček otvoriť, aby sa povrch mierne opiekol. V tomto smere som to trochu podcenila, povrchová kôrka nebola až taká chrumkavá, ale nechcela som rybu už dlhšie trápiť v rúre, aby sa celkom nerozpadla na kašu. Lenže ak človek popri varení robí ešte ďalších sto vecí, pozabudne na hodinky. Vy si však zo mňa neberte príklad a buďte pozorní! Tento blog nech je pre vás návodom, ako práve nebyť tým nemehlom. Jedno rozhodne stačí..
  • 1 pstruh - na jednu porciu
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 citrón
  • korenie Bylinkové maslo
  • hrsť petržlenovej vňate
  • hrudku masla
  • zeleninu ako prílohu: pečenú muškátovú tekvicu, brokolicu, baklažán (na snímkach)
Pstruha umyjeme, vnútro i povrch posypeme korením, pokropíme šťavou z polovice citrónu a do brucha mu uložíme prelisovaný cesnak, vňať a niekoľko koliesok z druhej polovice citrónu. Umiestnime ho na alobal, obložíme kôpkami masla a zatvoríme do pevného balíčka. Dáme piecť do rúry vyhriatej na 180 °C na 10 minút, potom alobal roztvoríme a dopekáme, kým povrch nechytí zlatistý chrumkavý nádych. Rybu naservírujeme na tanier, prelejeme šťavou z alobalu a doplníme zeleninou (či inou prílohou) podľa vlastného výberu. Ozdobíme čerstvými bylinkami a citrónom naviac.





Mimochodom, ak nie ste fanúšik kapra kvôli enormnému množstvu kostí, pstruh na Štedrý večer nie je zlou náhradou. Kostí je menej, mäso jemnejšie, takže sa skôr stretne s pochopením, ak niekto nemá rád príliš výraznú aromatickosť a netreba ho obaľovať, ak ste na to zvyknutí pri tradičných podkovičkách. Čím rýchlejšia príprava, tým lepšie! Veď budeme mať na starosti kopec iných vecí v ten čarovný deň..  
Aké ryby kraľujú na vašom tanieri? Máte ich vôbec či sa spoliehate na rezne? Píšte!

streda 6. decembra 2017

Grilované kuracie prsia v marináde z pesta, krémové šampiňóny a gaštanové pyré

Ahoj, moji milí, po pár dňoch ticha som tu opäť s nejakým tým kvákaním, ale primárne receptom. A ešte akým! Dovolím si tvrdiť, že špeciálnym, nie preto, že by bol extra mega super komplikovaný, hodný michellinskej reštaurácie alebo prešpikovaný netradičnými vecami, ktoré ste ešte nikdy nevideli.
Priestor na blogu si zaslúži práve z dôvodu, že je pomerne jednoduchý, nevyžaduje príliš veľa surovín, ale zároveň bohato zasýti, ulahodí všetkým maškrtným jazykom a poskytne príjemný zážitok vďaka neobvyklému spojeniu hlavného jedla a prílohy. Ide totiž to o taký ten chod, ktorý ponúknete návšteve bez obáv, že by nad ním ohrnula nosom. Pretože presne to sa stalo.
Moja nečinnosť mala jeden dobrý dôvod: po roku som u seba mohla konečne privítať najdrahšiu mamku, ktorá zavítala do Zlatej lodi pri príležitosti tradičných Vianočných trhov 🎄! Keď bolo potvrdené, že jej prítomnosť bude čoskoro realitou, roztočili sa mi v mozgu nejaké tie kolieska a hútala som, čo dobrého vykúzliť.
Najmenší problém bol s prílohou. Keďže je aktuálne sezóna gaštanov, vedela som, že lahodný krém, respektíve pyré z nich je povinnosť. Ja gaštany zbožňujem, mohla by som ich jesť na kilá a nielen varené, ale tie pečené práve z trhov sú božskou delikatesou. Okrem toho, túto dobrotu si mamina robiť nezvykne, takže prvá položka bez debaty, odškrtnuté!
Keďže bolo jasné, že celý čas budeme behať po meste a nejakých tých obchodoch, poriadny zdroj energie bol vítaný, nuž som zaradila do repertoáru mäsitú zložku, ktorú sa musím priznať v poslednej dobe nejako zanedbávam. Viem, nemala by som, ale čo s tým, keď mám plný balkón všakovakej zeleniny, ktorá sa rýchlejšie kazí a treba ju spracovať? V tomto prípade ale došlo na kuracie prsia a ja som ich najprv ponorila do marinády z bazalkového pesta, ktoré im dodalo báječnú chuť a šťavnatosť.
Stále sa mi to však zdalo akési smutné a nezáživné, nuž som dumala, ako ešte vyladiť všetko do jedného celku. Chýbalo tomu niečo extra. Syrom nikdy nič nepokazíte, to je moje motto, no keď ním obalíme roztomilé klobúčiky húb, tam nikdy netrafíte vedľa. Áno, krémové šampiňóny, sem s nimi! Poskytnú dokonalú šťavnatosť ku kuraťu, môžeme nimi preliať gaštanové pyré, jednoducho povedané, niet lepšieho ohnivka do reťaze, ktorá všetko spojí.
Luxusná chuť gaštanov podporená syrovou omáčkou aromatickou od šampiňónov a hubového korenia ide ruka v ruke s delikátnymi prsiami nasiaknutými výrazným cesnakovým pestom. Dúfala som, že rovnaký názor bude zdieľať aj milovaná osôbka na stoličke vedľa a keďže na tanieri neostali nejaké zvyšky, môžem si snáď vydýchnuť, že sa podarilo.

Mäso:
  • kuracie prsia
  • 2-3 PL bazalkového pesta
Hríby:
  • 250 g čerstvých šampiňónov
  • 62 g kocku Lučiny (alebo iného krémového syra)
  • 2-3 PL mlieka - podľa potreby
  • 2 strúčiky cesnaku
  • štipku paprikových vločiek
  • 1 ČL citrónovej šťavy
  • dubákové korenie podľa chuti
  • hrudku masla
Gaštanový krém:
  • 15 ks gaštanov
  • 0.5 - 1 šálku mlieka
Kuracie prsia umyjeme, zbavíme blán a ak chceme, rozkrojíme ich najhrubšiu časť do tzv. motýlika, aby boli jednej hrúbky a rovnomernejšie sa opekali. Uložíme ich do misky, pridáme kôpky pesta a poriadne premiešame. Necháme niekoľko hodín marinovať, ideálne cez noc a viac. V čase prípravy ich na kúsku masla z oboch strán opekáme, kým kôrka nie je zlatistá, chrumkavá a mäso poddajné, šťavnaté a mäkké. 
Šupku gaštanov narežeme a vhodíme ich do hrnca s vodou. Privedieme k varu a varíme 20 minút, kým nie sú po teste nožom vnútri mäkké. Čistíme ideálne ihneď, pretože tak to ide ľahšie. Zbavíme vrchnej tvrdej i spodnej šupky. Uvarené gaštany preložíme do vysokej nádoby alebo kuchynského robota, dolejeme najprv časťou mlieka a postupne mixujeme do hladkej konzistencie. Mlieko pridávame opatrne, tak aby sme dosiahli požadovanú hustotu. Mala by držať ako kaša, pyré, ale pokojne sa dá podávať aj ako tekutá polievka pred jedlom (vtedy odporúčam rozriediť ešte vývarom, nech to nie je samé mlieko - ale ani na tom nie je nič zlé, ak si nestrážime kalórie). 
Čerstvé šampiňóny očistíme - zbavíme vrchnej šupky, prekrojíme na polky a na kôpke masla sprudka orestujeme. Ochutíme paprikovými vločkami, dubákovým korením, citrónom a prelisovaným cesnakom. Opekáme, kým nepustia tekutinu a pridáme krémový syr. Necháme ho rozpustiť a následnej rozriedime pár lyžicami mlieka na vytvorenie omáčky. Prevaríme a odstavíme bokom. Podľa potreby ochutíme koreninami.
Kuracie prsia servírujeme nakrájané na kolieska spolu s pyré a bohatou dávkou krémových šampiňónov. Pre farbu posypeme čerstvými bylinkami, napríklad petržlenom alebo bazalkou. Dobrú chuť!







Dobre. pri zostavovaní chodu som si neuvedomila jednu vec. Že všetky zložky sú jednoliatej hnedastej farby. Také tekvicové pyré by tomu napríklad dodalo veselý oranžový odtieň, brokolica napríklad zelený.. Ale ten v maličkom náznaku možno pozorovať na kôrke kuraťa z pestovej marinády. Napriek tomu by som neradila zamieňať ani jednu vec z taniera. Nesmiete sa ochudobniť o dekadentné gaštanové pyré, veď kedy inokedy si ich dopriať, keď nie v ich hlavnej sezóne? Naviac, jemné hríbiky sú takisto viac ako hriešne, omáčka napriek tomu, že má syrový základ, je ľahkým a príjemným osviežením. Ku kuracím prsiam pasuje ako anjel k čertovi. 
Och, mimochodom, ešteže som hľadala nejaké trefné prirovnanie. Takmer by som zabudla.. Krásneho Mikuláša prajem všetkým!! Čo dobrého ste si našli v čižmičke 👢👢? Poslúchali ste alebo tam bolo iba uhlie a zemiak? 
🎅🏻 👼 😈

piatok 1. decembra 2017

Bleskovky z kuchyne (52)

Prvý decembrový deň sa Vám hlásim s odľahčenejším článkom z rubriky Bleskoviek. Považujem to za príhodné, je to akoby uzavrieť predchádzajúcu kapitolu jesennej atmosféry a pomaly sa naladiť na tú zimnú. Astronomicky, tá nastáva až ku koncu mesiaca, preto sa ešte zubami nechtami budem držať svojich tekvíc a iných plodín z predošlej sezóny, ale pre iných ľudí to už znamená naplno sa ponoriť do šialenstva spojeného s ihličím a rolničkami. Ja sa snažím odolávať, na mňa je proste priskoro. Nechápem obchodníkov, ktorí sa nás už začiatkom Októbra snažia presvedčiť, že je správny čas nakupovať Mikulášov a adventné kalendáre. Gýčová výzdoba, otravné koledy, Santa Claus a Rudolf. Sviatky by mali byť o pokoji, láske, spolupatričnosti, rodine a ľuďoch, ktorí sú nám blízki. Zaobíde sa to bez pátosu a umelého pozlátka.
Ale to som úplne odbočila, vidíte, podvedomie je spracované a vymasírované podnetmi z vonka, neubránime sa tomu, aby na nás malo dosah. Takže ako som už napísala, pre mňa je stále jeseň a preto sa nebojím prezentovať, čím som v jej priebehu plnila svoj žalúdok. A musím povedať, že luxusne, na moje pomery až príliš. A netradične. V mnohých prípadoch som vyšla zo svojej komfortnej zóny a dovolila si niečo, čo by ešte pred nejakou dobou bol problém a úplne by som z toho zošalela. Ale pekne po poriadku.

Do tejto kategórie určite patria ochutené mlieka od Müllera. Vždy, keď zbadám novú príchuť či limitovanú edíciu, musím ju mať, nech to stojí čo chce. Je to úchylka. A tak, keď som zočila na pulte novinku višňa/horká čokoláda, bola som beznádejne zakliata. Ale no tak, nehovorte mi, že toto spojenie aj u vás okamžite nevyvolalo Pavlovov reflex. Musím dodávať, že je to sladké ako cecok? Ale návykové.. 


Ďalšou prasačinou (a to skoro doslova) je zbierka paštét z Lidlu. V jednom z neviemktorých príspevkov som sa priznala, že moju chladničku okupuje hneď 5 týchto vaničiek. Ak ste neverili, tu je dôkaz: 


 Päť príchutí, päť (a viac, pretože nezošrotujem celú na jedno posedenie) príležitostí, ako "nehanebne" hrešiť voči môjmu štandardnému životnému štýlu. Sú super na oblačné žemle a baklažánové sendviče. Ostatne, tak si ich doprajem najčastejšie. S mega porciou šalátu, nech z toho nemám také ťažké svedomie.  

O mojej závislosti na kaki ste už možno počuli, najmä ak ste zahliadli instagramový profil Nemehla v kuchyni. Tam je to nimi preplnené po strop. Dokonca som vraj trhla rekord v počte príspevkov s hashtagom #persimmonparty. No čo už, kaki obdobie je len krátky čas v roku a ja si to musím v hojnej miere kompenzovať. 


Ale nielen jogurtové misky ma živia, frčí to i na fronte šalátov a Buddha misiek plných po okraj. Kopec zeleniny, nejaké syry alebo iný zdroj bielkovín a som šťastná ako blcha. 
Ani ranu bez baklažánu!
To by mal niekto zhudobniť 🤣 či radšej nie..


Netradične jeden chia pudding. Pripravila som ho práve s vyššie uvedeným čoko-višňovým mliekom a to vám veru bola delikatesa! 


A viete ako sa najlepšie pripraviť na pečenie sviatočných cukroviniek? Používať vykrajovačky na všetko. Od ovocia po zeleninu.  



Aj o mojom boji s čerstvým mladým kokosom som už písala. Ako využiť kokosovú vodu ste sa dozvedeli v dvoch či troch receptoch, ja som však bola najviac nadšená na kokosovú dužinu, ktorá potom padla do raňajkových kreácií. 
Och a ďalšia fáza: tepelne upravené ovocie! V chlade si to žiada niečo hrejivé do žalúdka, preto som sa cez víkendy podujala zapnúť skoro ráno sporák a "variť". Napríklad opekané banánové toliare. 


Alebo grilované jablko..


.. a grilovanú hrušku..
Naviac, nejak sa mi zachcelo exotiky, takže po kokose som sa plesla po vačku a kúpila gigantický kusisko papáje. Mám rada tieto kombinácie cudzokrajného a domáceho, je to skutočne veľmi príjemné spestrenie. A prosím, oceňte ružičku kaki, obetovala som jej niekoľko minút drahocenného času a neodbytné škvŕkanie žalúdka. 


Obed zo zvyškov? Všetkými desiatimi, hlavne ak je vo výsledku lepší, ako nejaký prvoplánový pokrm. Až tu sa ukáže, aký kreatívny môže človek byť, keď z toho a onoho dokáže vytvoriť pozoruhodný chod. Keď sa na jednom tanieri stretnú tekvica, chrumkavý korenený cícer, mandľová paštéta a domáce sušené marinované paradajky, nemôže to skončiť inak ako úspechom. Ešte restované klíčky mungo, šalát pre čerstvosť a ďakujem, dupľu prosím!


Dobre, kaki banánovú zmrzlinu ste už videli. Venovala som jej samostatný príspevok, lebo si to zaslúži. Ale musela som ju vtesnať i sem, pretože je to jedna z najkrajších vecí, čo sa mi podarila. A najchutnejších, takže šup-šup, hľadajte recept a mixujte!


Aj citrusy si ku mne našli cestu, vitamín C je žiadaný, hlavne nech ma udržuje vo forme, ďaleko od baktérií a vírusov. 


Mimochodom, granátové jablko je podobnou srdcovou záležitosťou ako kaki. Celý rok sa teším, kedy bude konečne dostupné a cenovo prijateľné. To ich potom nakupujem na vagóny a hádžem, kde sa dá. Aj do slaných pokrmov. Dva šaláty sú už na blogu, preto vás opäť odkážem na históriu. 


No a posledná neresť na záver. Moja mraznička nie je Hermionina kabelka a fakt sa do nej nezmestí už ani zastrúhaný vlas. Musela som uvoľniť miesto iným obyvateľom a tak prišlo na zvyšok keto extra čokoládového cheesecakeu. Na raňajky s čerstvým ovocím poriadna bomba! Nebola som po ňom hladná ani v čase obeda a to je asi tak časté, ako polárna žiara na Sahare. Jemná penová vrstva náplne podložená chrumkavým orieškovým korpusom.. Jedna báseň! Nabádam vás, pripravte si ho! Okrem čokolády v ňom nie je ani gram pridaného cukru a je bez obilnín. 



To nie je celkový mesačný zoznam, niekoľko položiek sa ešte stále nachádza v priečinku počítača, ale usúdila som, že už tak som toho natrepala viac než dosť a väčšiu nálož by ste nemuseli zvládnuť bez psychickej ujmy. Takže sa uvidíme zase niekedy na budúce pri ďalšom podobnom článku a ešte skôr pri receptoch. 
Prajem všetkých príjemný štart nového mesiaca a pamätajte, nie je to o súťaži, kto kúpi honosnejší, drahší, väčší a ligotavejší darček! Je to o ľuďoch a atmosfére. Veď viete, čo mám na mysli..