Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: 2017

piatok 29. decembra 2017

Bleskovky z kuchyne (53)

Ahoj, moji milí, vítam Vás pri (pravdepodobne) poslednom článku roku 2017. A ako sa s ním vhodnejšie rozlúčiť, než malým bilancovaním? Nebojte sa, nezahltím vás číslami a štatistikami, ani výpočtom všetkých udalostí, ktoré sa mi behom uplynulých 365 dní prihodili, či už dobrých alebo nie. Usaďme sa pri oddychovej prehliadke niekoľkých fotiek mojich misiek. V zložke ich mám habadej, ale rovnako i inej práce, dovolím si povedať, urgentnejšej, než je úprava snímok, preto toto vydanie bude čosi okresanejšie než obvykle, ale aj tak dúfam, že vám aspoň trochu bude po chuti.
Navyše, ak by ste boli zvedaví na to, čo sa sem nedostalo, zatiaľ či definitívne, môžete sa okamžite podívať na môj >>Instagramový profil<<, kde je toho neúrekom. Ak ste naň už zavítali, asi vám obrázky nižšie uvedené už budú známe, ale myslím si, že je viac takých, čo sú zvyknutí na blogové príspevky, preto si dovolím zrekapitulovať ich na tomto mieste pohromade. Tak už dosť rečí, ideme na vec!

Čo sa ovocia týka, niesla som sa primárne na tropickej vlne: keďže sa mi podarilo uloviť v akcii gigantickú papáju, bolo o festival lahodnosti postarané. Okrem toho ešte kopec kaki, banánov, citrusov, granátových jabĺk, nejakých hrušiek a jabĺk.. No všetko, čo zimné obdobie ponúka. 



Dobre, niekedy som fakt nemala náladu na aranžovanie. Hlad bol väčší..


Ale aby to nebolo len o raňajkových kreáciách, tu máme jednu obedovú situáciu. Cottage, milovaná škoricová tekvica a cherry s tekvicovými jadierkami, lebo dvojitá nálož čohokoľvek tekvicového je v mojej knihe zlatými písmenami. 



Nezabúdajme, že november a prevažná časť decembra je aj obdobím gaštanov, takže tie nemohli v mojom jedálničku rozhodne chýbať! Chodila som na trhy na pečené (bezkonkurenčne najlepšie), ale nehorázne kvantá do mňa padli aj vo varenej verzii. Len tak v Buddha miske alebo ako pyré, čoby polievka. A keď som vymyslela spestriť ho na sladkú verziu, to len bola bomba! Gaštany rozmixovať s trochou mlieka, lyžicou kakaa a máme delikatesnú pomazánku, ktorá napĺňala obsah mojich misiek a žalúdka niekoľko dní. 


Mimochodom, pečené vrúbkované "hasselback" jablko? Ó, ľudia, ďalšia závislosť. 



Ťažko identifikovateľné čudo nižšie je salak, nazývané aj hadie ovocie, pretože jeho šupka presne pripomína hadiu kožu. Detailný rozbor práve na instagrame >>TU<<, stačí preklikať fotky. 


Ja viem, zastávate názor, že obrázky bento misiek nie sú práve prehľadné a ťažko sa v nich vyznať, ale ak už mám vysoliť nejaké čísla, zvláštne je, že práve tieto kompilácie získavajú najviac srdiečok. Tak som si dovolila prepašovať sem aspoň dve. 
Oblačné žemle s mandľovou paštétou, mrkvou a >>mrkvovo-šampiňónovou omáčkou<<..


.. a šalátové rolky s rovnakým dipom plnené zeleninou z >>tohto receptu<<


Trochu nevábne vyzerajúca miska, ale v skutočnosti tak dobrá! Extra hustý šampiňónový krém s kvietkami bielej reďkovky. Ideálny na zahriatie! A psst, prezradím vám tajnú ingredienciu: krémový syr pre radosť chuťových receptorov!


Marakuja! Tu som ju jedla druhýkrát v živote. Mohla by som na nej frčať na pravidelnej báze, keby nebola tak drahá a v našich končinách viac-menej nedostupná. Vďaka bohu za sviatky, kedy nás reťazce rozmaznávajú (a vyciciavajú z peňazí) a ponúkajú aj neobvyklé plodiny. 



Pokus o ružu z manga. Aký je vlastne váš názor na toto "umenie" v miskách či tanieroch? Ste za, či to považujete za gýč a falošnú "pozlátku"? Nikdy som sa nepýtala, preto by som rada poznala názor ostatných.


A hoci som to nezdôraznila predtým, musím na záver. Moje raňajky sa nezaobídu bez jogurtového podkladu (momentálne sa búcham po vrecku a investujem do drahších gréckych jogurtov a predovšetkým skyrov!!), niekedy to striedam so zákysom a bez výnimky na vrch patrí hrsť orechov! Lieskovce, mandle, vlašské, para, kešu, arašidy.. všetky ostatné, poďte ku mne! Veverička nikdy nemá dosť. 


Cieľová páska prekročená, je tu finále. Ako som už napísala, nie je to všetko z môjho repertoáru. V priečinku mám ďalšie a ďalšie snímky, ktoré čakajú na úpravu. Ale niečo si musím nechať aj do budúceho vydania, no nie? 
Ak by ste ale boli príliš nedočkaví, zas a znovu opakujem, odkedy som mala možnosť založiť si insta účet, som na ňom varená pečená, pomaly sa do toho dostávam a musím priznať, že je to rozhodne jednoduchší a rýchlejší spôsob, ako sa prezentovať. Najmä z dôvodu, že fotografiu upravíte aby bola ako tak k svetu na pár ťuknutí do telefónu. Takže pre viac inšpirácií zavítajte tam. 
Neostáva mi nič iné, iba popriať nádherný piatok a všetko dobré do nového roku. Nech ten 2018 za niečo stojí a čaká nás v ňom len to najpríjemnejšie. 

štvrtok 28. decembra 2017

Tekvicové toasty s avokádom, granátovým jablkom a vajcom

Ahoj, moji milovaní, po niekoľko dňovej odmlke sa vám opäť hlásim. Nebojte sa, tak ľahko sa ma nezbavíte, aj keď musím priznať, že to vypadá tak, že na vás budem útočiť v menšej intenzite, ako tomu bolo doteraz. Nie, cez sviatky som nezlenivela, ani som si poriadne nestačila uvedomiť, že nejaké sú. Všetko prebehlo veľmi rýchlo, väčšinu času som aj tak precestovala a chvíle s rodinou som si nemohla užiť naplno. Ja viem, ja viem, maminka, mohla som to riešiť dovolenkou, ale keď si ich pobrali všetci ostatní, niekto napokon robiť musí. Skôr ide o to, že mám stále balkón a mrazničku plnú na prasknutie a dala som si predsavzatie (s Novým rokom to však nemá nič spoločné, na také veci nie som), že tie zásoby konečne musím zlikvidovať. Aby som mala viac priestoru sa opäť naplno realizovať a prichádzať s novými inšpiráciami. Takže menšia frekvencia príspevkov bude osožná i pre vás. To len na úvod, aby ste vedeli, čo vás pravdepodobne čaká.
S určitosťou však viem, o čom bude dnešný výkrik do tmy. Ak ste prejedení všetkých sladkostí, koláčikov, šalátu, rezňov, lupienkov a slaných pochutín, upriamte pozornosť na tento zelený, svieži a netradičný tanier. Zhodou okolností je ešte stále v sviatočnom duchu, veď kombinácia zelenej, bielej a červenej sa s Vianocami spája. Okrem toho, granátové jadierka vypadajú tak trochu ako vianočné svetielka, navyše na tom avokádovom podklade ich smelo môžeme prirovnať k ozdobenému stromčeku. Či si to iba nahováram a myslíte si, že mi prepína? I to je možné.
Ale späť na správnu koľaj. Prezreté avokádo vyžadovalo rýchle spracovanie a ja som zatúžila len tak si ho rozpučiť na vrch nejakého toastu. Keďže vieme, ako je to s mojím "kamarátstvom" k chlebu, je jasné, že som hľadala alternatívu pečiva. Tých je hneď niekoľko, v tomto smere už netrpím krízu, postupom času som ich objavila hromadu. Len ktorú si vybrať? Napokon som vymyslela niečo, čo som ešte neskúšala. Tekvicové hrianky! Priamo z hriankovača! Keď to fungovalo na >>sladkom batáte<<, prečo by maslová krásavica mala byť výnimkou? Predpoklad sa potvrdil, vyšli náramne!
Ako zdroj bielkovín a ďalších tukov mi poslúžilo vajíčko, pretože a) skvelo sa do tohto taniera hodí; b) už dávno som ho nemala a moje chuťové receptory zavelili jasnou rečou.
Na osvieženie nielen obsahu ako takého, ale i farby posypeme toast granátovými drahokamami a neoddeliteľnou súčasťou celej zostavy je kopec >>baklažánu marinovaného v oleji<< s cesnakom a bylinkami. Verte mi, pridá tomu neuveriteľný šmrnc a nakopne zážitok z tohoto prostého jedla do výšin.
A keďže väčšina z vás pravdepodobne po orgiách a obžerstve túži nasadnúť na vlnu akéhosi detoxu, odporúčam obohatiť tanier náložou čerstvého šalátu. Nie som zástancom takýchto "diét" a očistných kúr, ono to ani nefunguje, ale vitamíny a zelenina naviac sú vždy len k prospechu. Lenže to netreba brať v zmysle "Dobre, dnes si dám šalát, strávim dve hodiny vo fitku, budem piť iba vodu a zajtra sa zase vrhnem na posledný kúsok tej torty, čo mám v chladničke.." Nie vážení, tadiaľto cesta nevedie! Ale nie som tu na to, aby som poúčala, len sa vás snažím inšpirovať, že to ide aj inak a bez pocitu, že by ste strádali. Veď uznajte, všetko na obrázkoch nižšie kričí: Zahryzni sa do mňa! A ja rada, bez váhania.
  • časť maslovej tekvice - koniec bez jadierok
  • trochu oleja a obľúbeného korenia
  • pol avokáda
  • 2 ČL jadierok granátového jablka
  • 1 vajce
  • kúsok masla
  • 2 PL marinovaného baklažánu
  • niekoľko listov čerstvého šalátu
Tekvicu umyjeme a nakrájame na kolieska s hrúbkou tak pol centimetra. Vložíme ich do hriankovača a na najvyššom výkone opekáme dve kolá. Pri treťom raze stupeň o niečo zmiernime a dopekáme, kým povrch nie je zlatistý a chrumkavý s prípadnými pľuzgierami na povrchu. Ak je to nutné, opakujeme štvrtýkrát, ale v tomto momente by už tekvica mala byť hotová. 
Medzitým na kúsku masla pripravíme volské oko ochutené obľúbeným korením. 
Tekvicové hrianky potrieme olejom, posypeme korením (môžeme aj namazať cesnakom) a na povrchu rozpučíme vidličkou kúsky avokáda. Posypeme granátovými jadierkami a podávame s volským okom, šalátom a kopcom baklažánu. Všetko možno zostaviť aj ako sendvič - jednoducho jednotlivé vrstvy poskladať na seba do poschodí. 






Tak sa priznajte, kto z vás upadol do potravinovej kómy? Prejedli ste sa? Alebo viete, kde je miera a všetko ste to s prehľadom ustáli?
Mimochodom, aké boli vlastne vaše sviatky? Pokojné, príjemné, podľa vašich predstáv? Bol Ježiško štedrý? Píšte, komentujte, informujte ma! Ja som neskutočne zvedavá, takže si veľmi rada prečítam, čo pekné ale i nepríjemné sa vám prihodilo. 

piatok 22. decembra 2017

Avokádovo-banánový puding | parfait | s kumquatmi a kokosom

Cítite sa bez energie, nálady, vyžmýkaní ako špongia? Ja vám poviem, čo vám chýba. Vitamíny! V zime je konzumácia dostatočného množstva ovocia a zeleniny trochu problematická, pretože, priznajme si to, viac nás to ťahá k hutným, výživným pokrmom, nie sviežim ľahkým šalátom. navyše, keď berieme do úvahy, že na konci roka je to len o jednom veľkom obžerstve, to náš organizmus rýchlo zaplaví nadmiera cukru a nežiadúcich tukov. Nezapierajte, určite skôr siahnete po tanieriku s koláčom alebo kockou čokolády, než miske s mandarínkami a kiwi.
V tomto som asi výnimka, je by som sa za ovocím (i tou zeleninou) mohla utĺcť a perníčky či cukrovinky prenechám iným, moje telo si žiada nápaditejšie, farebnejšie, prospešnejšie veci! Ale keďže som na vás dobrá a rada by som aj vám dopriala nejaký ten životabudič, prichystala som si netradičné prekvapenie, ktoré si môžete dopriať nielen ako vzpruhu na raňajky, ale pokojne i dezert.
Nerozumne som v akcii pokúpila do zásoby neúrekom avokád, ktoré sa hlásili o slovo a ostentatívne sa mi pchali do misiek. Nič proti nim, mala som celý týždeň avokádovú fázu, ktorú som si náramne užívala, ale povedala som si, že by nebolo na škodu zaviesť do jedálnička trochu iskry a prísť s niečím odlišným. A tak sa urodil tento prudko zelený banánový puding. Extra krémový, lahodný, hodvábny, rozplývajúci sa na jazyku. Tropickú líniu podčiarkli kumquaty, ktoré som skúšala prvýkrát a dužina z čerstvého kokosového orechu.
Kumquat je citrus podobný pomaranču, akurát v miniatúrnej forme. Na rozdiel od nich je však jedlá i šupka, síce trochu horkastá, ale možno to bolo zapríčinené tým, že som bola nedočkavá a jedla ich ešte kým neboli prudko oranžové, len tak do troch štvrtín. Neviem, ťažko povedať, podeľte sa so mnou o prípadné skúsenosti.
Nádhernú farebnú bodku zabezpečili jagavé granátové jadierka, ktoré zároveň obohatili puding o štruktúru a sladký tón. Nehovoriac o vitamínoch, celý tento pohár bol doslova bombou, naviac avokádo, hoci je druhom ovocia, pre vysoký obsah zdravých tukov tak nepôsobí a poskytne dlhý naplňujúci účinok.
Ak máte problém dostať do seba či svojich detvákov dennú odporúčanú dávku ovocia, navrhujem trochu sa vyhrať a naservírovať podobný pudingový parfait. Jednotlivé vrstvy pôsobia hravo a pútavo, určite sa to bude deťom páčiť a ak ich naviac nejako vtipne ozdobíte, neverím, že by do nich s radosťou nenačreli. Navyše, príprava vôbec nie je zložitá, všetko máte hotové v priebehu pár minút. Ide len o to rozmixovať banán s avokádom, navrstviť ingrediencie do pohára a rozdať lyžičky.
  • 1 avokádo
  • 1 banán - čím zrelší, tým lepšie, je viac sladký
  • 10 kumquatov
  • 2 - 3 PL granátových jadierok
  • dužinu z čerstvého kokosu
  • voliteľne: posýpka na ozdobu - napríklad strúhaný kokos, oriešky, sušené ovocie, domáca granola alebo müsli
Banán s avokádom pomocou tyčového mixéra alebo jednoducho vidličkou rozmixujeme na jednoliatu hmotu. Ak použijeme mixér, bude viac pripomínať puding, ale záleží na nás, ako sa rozhodneme. Lyžicu zmesi uložíme na dno pohára, pridáme vrstvu granátových jadierok, ďalšiu lyžicu pudingu, nakrájaný kumquat a takto postupujeme až po vrch. Ozdobíme kokosom, zvyšným ovocím, prípadne posýpkou a podávame! S ďalším ovocím bokom, ak môžem odporučiť (pravdepodobne sa všetko nevlezie do pohára).







Ako ste na to vy s konzumáciou ovocia a zeleniny v zimnom období? Za seba musím povedať, že priam prahnem po exotických kúskoch a citrusoch. Keď na pulte vidím všetky tie kaki a granátové jablká, mangá, avokáda a kiwi, zbiehajú sa mi sliny. A to nehovorím o stavoch šialenstva, ak v regále uzriem niečo, čo som ešte neskúšala. Vtedy nastane zatmenie, vypnem mozog, nehľadím na cenu a už sa na mňa smeje z košíka. 
To isté platí o zelenine. Vedú najmä pečené verzie, ale neodpustím si prepašovať k nim napríklad čerstvý listový šalát. Pre mňa ročné obdobie mnoho neznamená. Jasné, nič nepoteší viac ako miska horúceho zeleninového krému, keď vonku fúka vietor a vlhkosť vám zalieza do každého póru pokožky, ale nemám problém pripraviť si čisto ovocnú zmrzlinu a aspoň v myšlienkach sa dostať do čias, kedy vládnu podstatne únosnejšie teploty. Preto ak si aj vy chcete navodiť letnú atmosféru, nachystajte si tento roztomilý zelenú puding plný ovocia! 

štvrtok 21. decembra 2017

Špagetová tekvica s fazuľou v paradajkovej omáčke, mozzarellou a olivami

🎶🎶 Sniežik sa nám chumelí, zimička už priiiiišla.. 🎶🎶 Dobre, nie, ani náhodou. Dnes je prvý zimný deň, ale za oknom sivo, neútulne a ponuro. Meteorológovia hlásia zrážky, lenže dažďové, nie chumáče vločiek. Sú tak tri stupne Celzia a čo som počula, na Štedrý deň má byť dokonca až 8. No je toto niečo, čo vás dostane do tej správnej sviatočnej nálady? Mňa teda nie. A preto budem rebel a dnes opäť poruším všetky pravidlá, čo sa má a nemá publikovať v tomto období roku.
Včera som avizovala, že na spracovanie špagetovej tekvice vám poskytnem dve alternatívne verzie receptov. Môžete sa rozhodnúť, čo sa vám páči viac.
Poteším hlavne milovníkov hutných omáčok a strukovín. Myslím si, že kombinácia špagiet a bielej fazule s paradajkovou omáčkou je veľmi vydarená a naviac, ak je vylepšená výraznými zelenými olivami plnenými sardelovou pastou, nemôžeme šliapnuť vedľa. A čo by to bol za akýsi "cestovinový" pokrm bez nálože syra? Rozhodla som sa pridať mozzarellu, pretože pôsobí ľahko a sviežo, už tak bohatú misku príliš nezahltí, no napriek tomu prinesie nielen nový chuťový rozmer, ale i "lepkavejšiu" štruktúru, pretože vplyvom tepla sa príjemne roztopí. Čo je v mojom prípade vždycky žiadúce. Básnim o tom pri každej možnej príležitosti, ospravedlňujem sa, ak vám tým už leziem na nervy, ale nemôžem inak.
A koniec. Smiešne jednoduché, všakže? Ako stvorené, keď sa vám nechce obetovať čas siahodlhému vareniu a prípravám. Náplasť na vaše boľavé miesto v hektických obdobiach, trebárs ako je toto.
Daná miska obsahuje všetky zložky stravy, ktoré potrebujeme: sacharidy zo špagiet, bielkoviny z fazule, tuky z mozzarelly. Naviac, o strukovinách je známe, že sú poriadne zasycujúce, preto stačí malé množstvo a bez problémov dodajú energiu na dlhý čas.
Pre pohodlnosť som volila konzervovanú verziu, ale nič nám nebráni v tom pripraviť si vlastnú domácu paradajkovú zmes. Bolo by to rozhodne zdravšie a i finančne výhodnejšie, ale vieme ako to chodí. Občasné použitie polotovarov nás nezabije, naviac, aj medzi nimi sa dajú nájsť kvalitné produkty. 
  • špagety z polovice strednej tekvice
  • hrudku kokosového oleja
  • granulovaný cesnak a bylinkové korenie podľa potreby a chuti
  • asi pol konzervy bielej fazule v paradajkovej omáčke
  • 75 g mozzarelly
  • malú šálku zelených olív (so sardelovou pastou)
  • čerstvé bylinky na ozdobu
Tekvicu priečne nakrájame na kolieska, vyberieme jadierka a rozložíme ich na plech s papierom na pečenie. Posypeme koreninami i cesnakom, obložíme kokosovým olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme takých 15 minút, kým dužina poľahky nepôjde vidličkou oddeľovať na jednotlivé vlákna/špagety. 
Rezance preložíme do misky, zmiešame s fazuľou, nakrájanými olivami a kúskami natrhanej mozzarelly. Odporúčam servírovať posypané bylinkami a ešte teplé nech sa syr rozpustí, prípadne pred podávaním ohriať. Dobrú chuť!





Čo hovoríte na túto verziu tekvicových špagiet? Trafila sa do vašich chutí alebo vás viac zaujala tá >>včerajšia<<? Rozhodne som zvedavá na víťaza, pokojne píšte do komentárov. Aj v prípade, že nie ste nadšení ani z jednej misky. Každý názor je dôležitý!
Ja sama sa neviem rozhodnúť, obe jedlá majú svoje prednosti a páčia sa mi z iných dôvodov. Ale to je zrejmé, keďže som ich vytvárala podľa svojich predstáv. Takže nezainteresovaný pohľad príde vhod. 
A posledná poznámka.. Ospravedlňujem sa, ak úvodný text príliš nedáva zmysel a je nejaký rozutekaný, písala som ho narýchlo, popri iných veciach, vyrušovaná okolím, preto je zrejme viac nesúrodý ako inokedy. Ale mala som potrebu napísať tento príspevok, inak by som sa k nemu tak skoro nedostala. Krásny zimný slnovrat všetkým!

streda 20. decembra 2017

Špagetová tekvica s avokádom, marinovaným baklažánom a grilovanou kukuricou

Odpútajme sa od pečenia vianočných cukroviniek a koláčikov, myslím si, že toho už mnohí musia mať plné zuby. Sviatky sem, darčeky tam, stromček mám, kapra nie? Nejednému by z toho mohlo začať preskakovať. A tak som sa rozhodla, že vám poskytnem recepty na dva spôsoby, ako pripraviť špagetovú tekvicu. Príprava je rýchla, nebude vás príliš obťažovať a ostane vám tak viac času na riešenie iných vecí.
Dnes teda miska číslo jedna: špagety s avokádom, marinovaným baklažánom, na ktorý je konečne už aj presný >>recept<< a grilovanou kukuricou. S prekvapením som dnes zistila, že som sa v poslednej dobe nejako "rozrezancovala". Už pred týždňom padol jeden príspevok na >>mrkvové Caprese<< a aj teraz moju misku v chladničke okupuje čosi podobné. Ale ono je to vskutku pohodlné a netreba pri týchto pokrmoch príliš dlho rozmýšľať. Navyše, možno ich pripraviť vo veľkých dávkach dopredu, v čase potreby iba vyťahovať z úložných miest a nemusieť sa obťažovať premýšľaním, čo zase do brucha #bento #mealprep.
Miska, o ktorej je práve reč, na mňa pôsobí tak trochu letno, respektíve, viem si ju veľmi dobre predstaviť na prelome augusta/septembra. Vtedy už začínajú obchody zapĺňať tekvice a vrcholí sezóna kukurice. Z tohto obdobia vlastne pochádza aj tá moja. V zásobách v mrazničke čakali zlaté grilované zrná, no nie je podmienkou zháňať teraz klasy a grilovať ich. Stačí otvoriť konzervu sterilizovanej a šup s ňou do taniera. Na druhej strane, táto tepelná úprava navyše ich spríjemní v takom prírodnejšom duchu, nadobudnú ďalšiu chuťovú líniu, ale ako hovorím, je to len detail navyše.
Dôležitým prvkom v tomto pokrme je však baklažán naložený v oleji, čo môže byť pomerne problematická surovina. Neviem, či niečo podobné dostať v obchodoch, v každom prípade, dám vám tip na adekvátnu náhradu: marinované artičoky! To už dnes nie je vôbec žiadnou extravagantnou komoditou, majú ich všetky známe reťazce. Alebo uchmatnite čerstvý a upečte ho! Ja som za akýkoľvek baklažán, vždy a všade.
V neposlednom rade, to, čo robí túto misku výživnejšou, chutnejšou, bohatšou a o niečo krémovejšou, je avokádo! Ja ho mám rada v celistvejších kusoch, ale ak ho popučíme, prípadne úplne rozmixujeme, vytvorí skvelý základ omáčky, ktorý spolu so šťavami tekvice zabezpečí kompaktnosť. Určite chápete, ako to myslím, nie je to cestovina, ale zelenina, takže nikdy nebude úplne suchá.
U mňa tieto zaujímavé špagety rozhodne zabodovali. Nekričia síce nadchádzajúcimi sviatkami, ale na chvíľu sa aspoň v mysli vrátiť k teplejším dňom a spomienkam, ktoré sa nám k tomuto obdobiu viažu, je určite príjemné. Tak schválne, čo ste robili Vy napríklad 31. augusta? Skúste ponamáhať závity, ono na konci roka má človek tak či tak tendenciu bilancovať uplynulých 365 dní..

Na túto porciu:
  • špagety z polovice strednej tekvice
  • hrudku kokosového oleja
  • granulovaný cesnak a bylinkové korenie podľa potreby a chuti
  • malú šálku grilovanej alebo sterilizovanej kukurice
  • 1 menšie avokádo
  • 2 kopcovité PL baklažánu naloženého vo oleji (s bylinkami a cesnakom)
  • čerstvú vňať na ozdobu
Tekvicu priečne nakrájame na kolieska a vyberieme jadierka. Rozložíme ich na plech s papierom na pečenie a posypeme koreninami i cesnakom. Obložíme kokosovým olejom a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme takých 15 minút, kým dužina poľahky nepôjde vidličkou oddeľovať na jednotlivé vlákna/špagety. 
Rezance preložíme do misky, pridáme pokrájané alebo rozpučené avokádo, kukuricové zrná a baklažán (prípadne artičoky. A pokojne oboje!). Servírujeme posypané čerstvými bylinkami, respektíve uzavrieme do nádoby a uskladníme na horšie časy. 





T-4 do Vianoc.. A ja? Darčeky nakúpené, zabalené, koláče napečené, veľké upratovanie splnené.. a sviatočná nálada nie a nie prísť. Tým, že nechodím príliš do mesta, nemám možnosť vidieť výzdobu, počasie je na nič a vypadá skôr ako v októbri, všetko sivé, pochmúrne, bez páperovej prikrývky. Nemám televízor, takže nie som vystavená otravným reklamám a to čo vidím v obchodných reťazcoch je už zunované od začiatku jesene. Ako som už spomínala, ani v byte, respektíve mojej izbe to nevypadá inak, než v iné ročné obdobie, nemám žiadne dekorácie. Neviem, asi som Grinch a musím sa pozrieť do zrkadla, či za ušami nezačínam zelenieť, ale tento raz to všetko frčí mimo mňa. Síce to konštatujem takmer každý rok, ale teraz je to extrém.
Čo vy? Ste naplno zasiahnutí a šaliete, či si to užívate alebo podobne, nič neriešite?

utorok 19. decembra 2017

Plnené perníkové sušienky

Keď dvaja robia to isté, nikdy to nie je to isté! Najmä keď ste Nemehlo v kuchyni. Ako ste si možno všimli, pustila som sa hneď od začiatku decembra do pečenia vianočných koláčikov. >>Linecké perníčky<< a >>nepečené pralinky<< nájdete v príslušných odkazoch a keďže do tretice všetko dobré, minulý víkend som sa podujala na posledný výtvor pred cestou domov. Úžasnou inšpiráciou mi je blog od Marysity, kde som mala zálusk na jej >>perníčky s marcipánom<<. U nás marcipán príliš nefrčí, ja osobne ho nemám rada a ani v rodine neviem o tom, že by ho niekto používal pri pečení, preto som recept upravila podľa svojich predstáv.
Nuž a tu došlo ku kameňu úrazu. Perníčky som plnila domácou slivkovou nutellou (mamkina výroba - úžasná, ako všetko, čo pochádza z jej rúk), bohužiaľ, jej nevýhodou je, že sa vplyvom tepla náramne rozpúšťa. Samozrejme, o tejto vlastnosti som vedela, snažila som sa moje guľôčky uzatvárať čo najpevnejšie a najpoctivejšie, no i tak to nepomohlo a úbožiatka, rozpadli sa. Hmm, to nie je presný popis. Stali sa z nich skôr keksíky s nádhernou mramorovou mozaikou na povrchu. Preto mi vlastne ani nie je ľúto, že dopadli trochu inak, než bolo pôvodne v pláne. Naozaj im to dodáva zaujímavý a efektný vzhľad.
Vyšiel mi takto celý prvý plech, ten druhý som robila s marhuľovým lekvárom (tiež domácim) a kupovanou čokoládovou pomazánkou (pretože domáca nutella došla) a tieto perníčky sa zachovali presne podľa inštrukcií. Takže, ak vám môžem poradiť, majte na zreteli, že každá náplň sa chová úplne inak a podľa toho bude vyzerať aj finálny produkt.
Čo sa týka vzhľadu, Mary jednotlivé perníčky ešte nakoniec namáčala v rume a obaľovala v cukre. Rum nemám a kvôli niekoľkým koláčikom som do neho nechcela investovať, preto som použila sirupovú vodu. V poleve som namáčala práve prvý "nepodarený" plech, kedy som ešte nevedela, že ten druhý vyjde inak, ktorý by bol na toto zdobenie vhodnejší. Rozložité sušienky sa namočením stali príliš vlhkými a takmer sa rozpadali, preto som hodila flintu do žita a po pár kúskoch to vzdala, nech ich nepokazím už úplne. Tie druhé boli rozhodne kompaktnejšie, pevnejšie a určite by tekutine odolali, preto by som na posýpku nezanevrela. Ja som však už bola vyčerpaná a frustrovaná, v kuchyni som strávila celý deň nielen pečením, ale aj prípravou niekoľkých obedov do práce, nemala som viac silu hrať sa. Čo je škoda, pretože by im to dodalo naozaj krásny snehový kabátik.
Tak či onak, sušienky zožali nevídaný úspech. Kolegyňa si okamžite pýtala recept, druhá na ne chodila priebežne počas celého dňa, míňali sa rýchlo aj napriek tomu, že prvá zmieňovaná mala rovnaké myšlienky a priniesla nám domáce marokánky. To ste mali cítiť tie sviatočné arómy vinúce sa z našej malej kuchynky! Perníkové korenie a škorica sa dali zachytiť až kdesi na chodbe a som presvedčená, že všetci ostatní obyvatelia budovy prudko závideli!

Na 40 kúskov:
  • 400 g hladkej múky
  • 160 g práškového cukru
  • 1 ČL kuchynskej sódy
  • 1 balenie kypriaceho prášku + 1 kopcovitá ČL škorice (alebo rovno kypriaci prášok do perníka)
  • 1 kopcovitá ČL perníkového korenia
  • 10 g holandského kakaa
  • 2 ČL pomarančovej kôry
  • 2 vajcia
  • 120 g medu
  • 60 g masla
  • Náplň:
    • slivkový čokoládový lekvár
    • marhuľový lekvár
    • nutella
    • prípadne marcipán
    • celé kocky čokolády
  • Poleva:
    • 1 PL cukru + 2 ČL marhuľového lekváru + hrnček vody
    • práškový cukor na obalenie
Múku, práškový cukor, sódu, prášok do pečiva, škoricu, perníkové korenie a kakao preosejeme do veľkej misy. Pridáme strúhanú kôru z pomaranča, vajcia, tekutý med a maslo izbovej teploty. Vypracujeme rukami na hladké, kompaktné cesto, ktoré sa odliepa od stien nádoby. Snažíme sa pracovať rýchlo, lebo čím je cesto teplejšie, tým viac sa lepí. Necháme ho niekoľko hodín odpočívať v chlade, najlepšie cez noc, ale v prípade časovej tiesne ho možno vložiť na pol hodinu do mrazničky.
Bochník vyberieme, prekrojíme na polovicu a tú, s ktorou nebudeme pracovať ponecháme na chladnom mieste. Cesto vyvaľkáme na plát s hrúbkou pol centimetra, podľa potreby podsýpame múkou a pomocou formičky alebo pohára vykrajujeme kolieska s priemerom tak 3 cm.
Do stredu každého kolieska uložíme kôpku náplne a uzavrieme do pevnej guľky. Spoje sa snažíme zabezpečiť čo najlepšie. Perníčky ukladáme na plech s papierom na pečenie a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme tak 15 minút (maximálne 20), sušienky budú ešte mäkké, ale tak to má byť, po vychladnutí stvrdnú.


Ešte teplé ich namáčame do sirupovej vody alebo rumu. Sirup pripravíme jednoducho rozpustením cukru a lekváru v horúcej vode. Namočené perníčky obalíme v cukre, rozložíme na podnos a necháme vyschnúť.
Celý postup opakujeme s druhou polovicou cesta, môžeme zvoliť iný druh náplne pre variabilitu.










Takto nejako mali perníčky vypadať po správnosti. Pekné sformované guľôčky, ktoré by nádherne vypadali posnežené cukrom a ozdobené napríklad kúskom orieška.



Ale na druhej strane, výnimočne nie som nešťastná. Aj ten popraskaný mozaikový povrch keksíkov má niečo do seba. Nie je to také jednoliate a prezrádza, že vnútri sa ukrýva čosi dobré. Navyše, ak hľadáte tú správnu vianočnú arómu, neviem si predstaviť nič vhodnejšie než perníkové korenie a škoricu. Nebol by to milý darček, keby ste dostali dózu plnú týchto voňavých sušienok? Ak teda nie ste príliš materiálne založení a radšej máte produkty domácej výroby, obdarujte nimi niekoho pod stromčekom!
Mini anketa: ktoré sa vám páčia viac? 
Popraskané || Sférické
Dajte mi vedieť! 

pondelok 18. decembra 2017

Rozpučené fialové batáty s Gorgonzolou

Milí moji, blázinec sa stupňuje, všade naokolo možno pozorovať vysokú mieru chaosu a stresu, na nálade nepridá ani nevľúdne počasie a tak posledná vec, nad ktorou by sme chceli premýšľať je, ako nasýtiť svoj, prípadne žalúdok ostatných rodinných príslušníkov. Lenže niečo nás energiou potrebnou na zvládnutie nasledujúcich hektických dní zásobovať musí. Rýchle nenáročné recepty sú viac než vítané, ak naviac takmer bez námahy vytvoríme niečo chutné, bohaté a uspokojivé, je to trefa do čierneho.
Takže si na pomoc vezmeme rúru, ktorá aspoň časť starostí prevezme za nás, pretože kým ona sa bude činiť, my máme pár minút k dispozícii na iné veci. Potom tu máme minimálny počet surovín. Čím kratší zoznam, tým lepšie, nielenže ich nemusíme vyťahovať zo všetkých kútov špajze a chladničky, ale ani ich nemusíme držať v hlave a s hrôzou neskôr zistiť, že sme zabudli na niečo podstatné.
Je asi len málo ľudí, ktorí by z duše neznášali zemiaky. Ja som iný prípad: kedysi som na nich bola závislá, potom som ich zapísala na čiernu listinu a našla k nim časom náhradu z nebies - sladké batáty! Nielenže sú chuťou omnoho lepšie, ale s dovolením, budem to tvrdiť, aj o niečo zdravšie a výživnejšie. Na trhu sa dá nájsť tiež niekoľko druhov, tak ako iných zemiakov. Poznáme oranžové, japonské, dokonca fialové! Ale to je len začiatok zoznamu, ak ste zvedaví, google pomôže.
Ale späť k podstate, priznajte, však i vy po zemiakoch siahate hlavne v čase, keď potrebujete niečo rýchle, ale sýte? Obstoja veľmi dobre samotné alebo ako príloha. To záleží od situácie.
Aj dnešný recept je na túto nôtu. Rozpučené batáty so syrom možno podávať ako predkrm či doplnok k bohatému hlavnému jedlu, no pokojne sa dajú využiť i ako plnohodnotný chod sám o sebe,
Jediná vec, na ktorú možno trochu budete šomrať je, že po správnosti by sa mali piecť dvakrát. Ale ako notorický "miskovač", mám pre vás skratku.
Batáty najprv upečieme v celku. Potom ich popučíme, ochutíme, obložíme a znovu potrápime v rúre. To je tá korektná cesta. Avšak, ja ako milovník nádherne roztopeného horúceho syra som si ho chcela dopriať na druhý deň, takže posledný krok prevzala mikrovlnka. Ochudobníme sa tak síce o dokonale chrumkavý okraj zemiaku, ale rozhodne neprídeme o rozťahanú krémovú gorgonzolu, po ktorej by som sa mohla umlátiť.
Toto je akýsi upgrade z detstva a dokonca prvého ročníka na vysokej škole, kedy som mávala k obedu len obyčajné varené zemiaky posypané syrom. Je viac noblesný, chutný, vzhľadom dokonca príjemný, pretože takéto naplnené lodičky sa pekne vynímajú na tanieri, jednoduchý a čo je podstatné, tak sýty, že nám umožní prežiť strasti každodenného života.
  • niekoľko mini batátov, alebo jeden veľký/gigantický
  • 1 - 2 strúčiky cesnaku
  • 2 ČL oleja
  • obľúbené koreniny
  • 50 g Gorgonzoly alebo iného syra s modrou plesňou
  • šalát na podávanie a čerstvú vňať na ozdobu
Batáty umyjeme, ale nešúpeme. Malé rozložíme na plech v celku a poprepichujeme po celom povrchu vidličkou, veľký nakrájame na hrubšie kolieska. Vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C a pečieme 20-30 minút, podľa potreby, kým zemiaky nie sú mäkké. Celé kusy pozdĺžne prerežeme a vidličkou trochu rozpučíme, aby boli ploché. Rovnako rozpučíme kolieska. Povrch potrieme zmesou prelisovaného cesnaku, oleja a korenín. Plech vložíme do rúry a pečieme ďalších 10 minút, kým okraje nie sú chrumkavé. Batáty následne obložíme Gorgonzolou a naposledy dáme piecť, aby sa syr roztavil. Podávame ako prílohu s hlavným jedlom alebo ako chod s čerstvým šalátom. Ozdobíme čerstvými bylinkami.
Ak máme v pláne jedlo konzumovať neskôr, jednoducho vynecháme druhé kolo v rúre a zemiaky ohrejeme až tesne pred podávaním.











Pevne verím, že vám ešte sviatky nelezú na mozog a zatiaľ všetko zvládate. Neviem, možno ste salámisti a tieto problémy vôbec neriešite? Alebo naopak, vaša organizácia je tak dokonalá, že všetko je už hotové, vybavené a iba sa škodoradostne smejete ostatným, ktorí to šťastie nemajú? Dajte mi vedieť, rada sa o vás niečo dozviem!