Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: augusta 2017

streda 30. augusta 2017

Bleskovky z kuchyne (48)

Dva články z rubriky Bleskovky z kuchyne za sebou? Áno, nepomýlila som sa. Ak ste čítali minulý príspevok, viete, že vám to tak trochu dlžím. Nedodržala som celkom slušne nastavenú frekvenciu pripraviť vám tento typ publikácie raz za mesiac, nuž doháňam zameškané a uľahčujem tak svojmu preplnenému adresáru s fotkami. Dúfam, že ma za to neukameňujete a trochu si oddýchnete pri prehliadke mojich tanierov a misiek. Ak si nájdem nejakých obľúbencov, fičím na nich niekedy až pridlho a tak sa stane, že sa ich obsahy stávajú trochu jednotvárnymi. Ale prečo si odopierať niečo, čo nám tak chutí, všakže? Ale už bez ďalších zbytočných rečí, začnime tým, bez čoho sa nemôže zaobísť akýkoľvek plnohodnotný deň: jogurtom, ovocím a orieškami.

Sezóna manga ešte nie je, ale keď je v akcii, prečo by som ju nevyužila?


Potom sa však vrátim k výsledkom aktuálnej produkcie záhrad a siaham po domácich zdrojoch. Respektíve tých od kolegyne. Čerešne už nemohla ani vidieť a tak nám plný kôš dotrepala do práce. Jej odľahlo, ja som zaplesala a chopila sa príležitosti!


V jednom z predošlých príspevkov bleskoviek som (dlho a zbytočne) písala o proteínovom čokoládovom pudingu od značky Ehrmann a sľúbila, že vám ho ukážem aj v priamom prenose, mimo téglika. Nuž, tu ho máme, spolu s hruškou a mandľovými hranolčekmi ako obmena jogurtových raňajok (čo je u mňa takmer zázrak). 


Ďalším akoby zázrakom je situácia, kedy si jedlo nepripravím sama, ale objednám si ho z reštauračného zariadenia. Na pozadí hľadajte akciu, ktorá sa nedá odmietnuť. Za celý tento burger z kozieho syra, pancetty, polníčka, pardajky a dressingu som nakoniec dala iba 19 korún. S donáškou priamo do práce zdarma! Hovädzí burger bol na moje pomery pomerne korenistý, ale nie až tak, ako sa mi to už stalo v inej objednávke. Myslím si, že iným by to bolo tak akurát. Palec hore za famózny syr a dokonale chrumkvú pancettu! Mimochodom, ja som vždy odvarená z toho, ako všetko dokážu nabaliť. Alobalová miska vypadala akoby ju z UFA vyhodili Mimozemšťania, ale teplo udržala solídne.


Ríbezle od starej mamy v potravinovom balíčku prevej pomoci zo Slovenska. Ďakujem všetkým zainteresovaným za snahu a starostlivosť!



Aj takto niekedy vypadá obed. Hlavne vtedy, keď ste nemožní, nepoužiteľní, cítite sa ako požutý rezanec a nie ste schopní existencie. Nuž, i také dni sa pritrafia. Zelenina a cottage + chilli vločky = v jednoduchosti je krása. 


Biele ríbezle som zase objavila v záhrade priamo u nás pod oknom. Nenašiel sa nikto, čo by sa k nim hlásil a mňa bolela duša pri pomyslení, že by tam mali len tak zhniť a vyjsť nazmar. Keďže mi nikto neprišiel klopať na dvere (ich majiteľ či polícia), považujem to za dobrý skutok a mám radosť, že som m dopomohla k lepšiemu osudu. 


Zo zmieňovanej zásielky z rodnej hrudy sú aj tieto černice..


A priehršť ovocia v jednej miske: čerstvého - nektarinka, grilovaného - banán a sušeného - slivky, hruška a marhule. Pod tým všetkým pochovaný jemný tvaroh. Takto zostavené obedy si niekedy doprajem a neviem sa ich nabažiť. V lete náramne osviežujúce!


Môj smoothie pokus s mrkvovou šťavou. Mala som od kolegu ešte pol fľašky mrkvovej šťavy a raz mi napadlo, že ju nemusím piť len tak samotnú, dobre sa bude hodiť aj ako základ do smoothie. Tak som ju doplnila jablkom, pomixovala a hotovo, poriadna nálož vitamínov je na svete. A aby ich nebolo málo, navrch poputovali ešte banány a orechy. 


Domáce maliny.. Och, leto, prečo netrváš oveľa dlhšie?!


Najneobvyklejšie raňajky na svete, aspoň pre mňa určite. Potrebovala som zlikvidovať cereálny závitok plnený nugátom z mrazničky, aby som uvoľnila trochu miesta. Dlho som hútala, ako naň. Len tak samotný by ma nenasýtil, na to obsahuje príliš veľa jednoduchých sacharidov, ktoré organizmus rýchlo spáli. Preto (aspoň pre lepší pocit) som ho doplnila ovocím, pretože bez neho môj deň nemá zmysel. Chcela som to poňať hravo a vytvorila tak akési jednohubky. Koliesko pečiva pokládla kúskom jablka, napichla na špáradlo a bohapusto sa napchávala. 
Úprimne? Nebolo to o kombinácii, chuťovo veľmi dobré. Ale nenajedla som sa z toho. Okrem toho, môj žalúdok na také sladké bomby nie je zvyknutý a celé predpoludnie som si vytrpela. Nuž, radšej sa vrátim k jogurtom. Prípadne nicecream/zmrzlinám. 


Ešte detail závitku, v čudných farbách, ale v kancelárii bolo zlé svetlo..


Drahá spolubývajúca mi z Chorvátska doniesla čerstvé figy. Jój, nevedela som sa ich objesť, sladučké, šťavnaté, svieže, mňam!


Aj v trochu krajšom prevedení..


Červená nálepka na Juhočeskom zákyse? Do košíka s ním! A potom do misky k banánu, poslednej fige, broskyni a mandliam. Bol síce v príchuti marhuľa, takže sladší, než by som si priala, ale nie až tak príkro umelo, že by mi z toho stáli vlasy dupkom (na rozdiel od zmieňovaného nugátového pečiva vyššie), takže raz za sto rokov, prečo nie?


A týmto trochu umeleckejším snímkom sme uzavreli ďalšie vydanie bleskoviek, dúfam, že ste si ho užili. Možno načerpali nejakú inšpiráciu a získali pár tipov, čo sa oplatí vyskúšať a čo nie. Prajem všetkým pekný zvyšok dňa a dajte mi vedieť, čo patrí medzi vašich aktuálnych favoritov. Moji sú zrejme jasní ako facka. Dovidenia nabudúce!

pondelok 28. augusta 2017

Bleskovky z kuchyne (47)

Neviem, či ste si to uvedomili, ale v priebehu posledných dvoch mesiacov som bola schopná zásobovať vás receptami takmer každý deň. Vypadá to tak, že v lete, kedy je k dispozícii toľko druhov čerstvej zeleniny a ovocia, ma to omnoho viac baví a napĺňa, mám z toho radosť a po inšpiráciu nemusím chodiť ďaleko. Tým sa vysvetľuje fakt, že s novým dielom Bleskoviek z kuchyne prichádzam až po dvoch mesiacoch od tých posledných. Narušila som tak moju celkom úspešnú šnúru pravidelnej frekvencie raz za mesiac, čo ma na jednej strane mrzí, na druhej to znamená, že som nemusela priestor blogu vypĺňať akousi "vatou" a ovládli to tu "plnohodnotné" recepty.
Viem však, že aj tento typ článkov si nachádza medzi čitateľmi obľubu a preto by som bola nerada, keby som rubriku úplne vymazala z programu. Za tých takmer 60 dní je prirodzené, že fotiek v adresári sa mi nakopilo neúrekom, preto bolo nutné rozdeliť ich do dvoch postov. Dnes sa teda usaďte k prvému z nich a ja sľubujem, že jeho brat na seba nedá dlho čakať a budete môcť sa "pokochať" zvyškom. Odštartujme jogurtovou miskou plnou ovocia a potom sa uvidí, kam nás jedlo ďalej zanesie..


Po dlhom čase opäť večerný chlieb so zvýšeným obsahom bielkovín na úkor sacharidov, v spoločnosti >>domácej brokolicovej nátierky<< a orieškových masiel: cinnamon twister - mandľové so škoricou a chia semienkami a banana twister s čokoládou a kúskami sušeného banánu. 


Zvyšky varenej šošovice a brokolice, nejaké to avokádo a sezamové semienka pre spestrenie. 


Aj takto divne vypadajú niekedy moje misky do práce: vnútri priehrštia šalátu sa nahádza >>domáca šošovicová nátierka<<. Len som nevedela, ako šikovnejšie to naskladať do nádobky, aby mi zbytočne nevyliezla z listov. 


Domáce jahôdky!! Milujem leto..


Pokus o estetiku: banán a marhule..


Zase brokolica a avokádo, tento raz ale v spoločnosti grilovaného domáceho údeného kravského syra. Zistila som, že je na tento spôsob prípravy ideálny. Pod vplyvom tepla sa nerozteká, takže ho možno nechať v panvici o niečo dlhšie a dosiahnuť tak extrémne chrumkavú kôrku.


Vyhotovila som rovno dve porcie, aby mi ostalo aj do práce. 


S avokádom a paradajkami nekončíme, obmenou bola pečená červená repa. Och, posýpku tu i na snímkach vyššie tvorili dva druhy ľanových semienok, sezam a mandľové plátky. 


Takto to v praxi vypadá, keď si ma Lidl omotá okolo prsta. Hneď ako som zočila na letáku taliansky týždeň, musela som si doplniť zásoby. Odkedy marinované artičoky nemajú v reťazcoch v pravidelnej ponuke, vzala som dva poháre, nech si môžem túto delikatesu vychutnať častejšie. Balzamikový krém som vzala s presnou víziou ako s ním naložiť: na všetky moje grilované syry. Je k nim ako stvorený. A syry nepotrebujú komentár, neviem bez nich žiť. 


Keď už sme pri testovaní noviniek, túžobne som očakávala červenú cenovku na Lučine z kozieho syra. Ak sa povie kozí syr, som beznádejne kúpená. Skombinujte ho s osvedčenou značkou a bol jasné, prečo som vždy nedočkavo stepovala pred regálom a modlila sa k všetkým bohom obchodu, aby ho konečne zľavili. Stalo sa a premiéru si odkrútil ako nátierka na domáce >>burgre z červenej repy<<. Óch, kozia lučina je VÝBORNÁ!!


Využila som ju aj pri oblačných žemliach, kde hrala hlavnú rolu v mojich jednoduchých zeleninových sendvičoch. Nič viac k tomu netreba, nech sa jej chuť prejaví v plnej sile!


Kolegyňa nás zásobuje výsledkami jej záhrady, ale sama sa smeje, že to nie je úplne z nezištných dôvodov. Niekedy má toho toľko, že je rada, ak sa ich môže zbaviť, pretože už ich má plné zuby. V tomto prípade to boli čerešne. Ja sa nesťažujem, s vďakou po nich skočím. 


Marhule a kešu sú síce trošku netradičnejšia kombinácia, ale veľmi vydarená. S jablkom určite. 


Vidíte? Fáza grilovaných syrov s balzamikovou redukciou prebiehala celé leto naplno. 


Ak nie s brokolicou, tak trebárs s mrkvovými rezancami. Nie, nebojte sa, ani na tie som nezabudla. V mojom repertoári nesmú chýbať. 


Neviem, čo budem robiť v zime, kedy nebude k dispozícii čerstvé ovocie. Vlastne, viem. Oddám sa naplno tomu exotickému. Mango, kaki, granátové jablká, každé ročné obdobie má svoje pozitíva. Ale leto mám zo všetkého najradšej. 


Hurá, sláva, je tu záver! Ak ste trpeli, je mi to ľúto, ospravedlňujem sa. Ak nie a radi ste sa pokochali (nedokonalými a nepeknými) snímkami, ďakujem za pozornosť a v tom prípade vás v najbližších dňoch pozývam k druhej časti. Zatiaľ sa majte nádherne a užite si zvyšok prázdnin!

piatok 25. augusta 2017

Mrkvové gnocchi s omáčkou z krémového syra

Po karfiolových experimentoch s cestami/krustami/plackami a naposledy s >>krekrami<< bolo len otázkou času, kedy sa upriamim na iný druh zeleniny a vezmem si ho za pokusného králika. Recept na uvedené krekry sa mi páčil najmä z dvoch dôvodov: používal iba dve suroviny a výsledné cesto bolo variabilné a flexibilné, hneď od začiatku som vedela, že sa bude dať prispôsobiť aj na iné účely.
Karfiol som úspešne minula, okrem toho, rada striedam aspoň plodiny, keď už technologický proces ostáva a tvary, takže na mušku prišla mrkva. A z krekrov sa stali gnocchi. Predsa len je to napokon niečo iné a môžem si svoj zoznam výtvorov obohatiť o ďalšiu položku.
Princíp je rovnaký: uvariť mrkvu, rozmixovať, dehydrovať, zmiešať s vajcom, vyformovať útle guľôčky, a.k.a. gnocchi, upiecť a s pôžitkom vychutnávať. V tomto stave by to však za jedno plnohodnotné jedlo neobstálo, určite si to žiada ešte niečo iné, energeticky výdatné. Bielkovinové. Tušíte správne, musela som do pokrmu zahrnúť syr a to nie hocijako, ale v podobe jednduchej a expresne rýchlej omáčky. Aj tá pozostáva iba z dvoch surovín, čo ocenia všetci, ktorí neradi skladujú kvantá zásob v chladničkách či komorách. Gnocchi v syrovej omáčke sú skvelé, jednak po chuťovej stránke: sladká mrkva ponorená do lahodného krémového syra je bomba a po druhé, upúta to oko, pretože kontrast červenej/oranžovej s bielou je celkom pohľadný.
Tieto gnocchi možno podávať ako prílohu k čomukoľvek ste zvyknutí, v tomto nebudem triafať naslepo, neviem, s čím obvykle ich párovať, ale samotné s omáčkou a nejakou vzorkou čerstvej zeleniny už ako hlavný chod obstoja. Ja som si k nim sparila (konečne posledný) kel, ktorý celkom dobre poslúži aj ako nádobka, do ktorej jednotlivé guľky možno vkladať, preliať syrom a konzumovať na štýl tacos. Tu vám už nechávam voľnú ruku, prispôsobte si to vašim zvyklostiam a preferenciám. Okrem toho som upiekla spolu s knedličkami aj paradajky, pretože domáce sú skvelé tak či tak, ale tepelnou úpravou ich chuť ešte viac vynikne, pustia svoje šťavy a poslúžia aj ako ďalší zdroj omáčky. Pustite sa teda do prípravy veselých oranžových gnocchi a ponorte sa do syrovej omáčky!
  • 2 mrkvy
  • 1 vajce
  • trochu provensálskeho korenia
  • 100 g krémového syra
  • ¼ hrnčeka mlieka
  • štipku muškátového orieška
  • čerstvú bazalku na ozdobu
Mrkvu uvaríme do mäkka, scedíme, pomocou ponorného mixéra rozmixujeme na hladkú hmotu a preložíme do gázy na výrobu syra. Gázu preložíme do sitka a podeň umiestnime misku na zachytávanie tekutiny. Aby sme sa neobarili horúcou mrkvou, necháme túto konštrukciu v chladničke niekoľko hodín. Potom gázu postupne skrúcame do pevného balíčka, aby sme vyžmýkali všetku tekutinu. Hmota musí byť úplne dehydrovaná. Do výslednej mrkvovej hrudky vmiešame jedno vajce a korenie. Pomocou dvoch čajových lyžičiek z cesta formujeme podlhovasté "guľky" tvaru knedličiek a ukladáme ich na plech s papierom na pečenie. Vložíme ho do vyhriatej rúry a pri 180 °C pečieme 15-20 minút, kým nie sú zlatisté a na povrchu chrumkavé. 


Medzitým pripravíme omáčku: syr vložíme do rajnice, ochutíme muškátovým orieškom, prilejeme mlieko a na miernom plameni varíme, kým sa zmes neroztopí a nezredukuje do požadovanej konzistencie. Poľahky by mala stekať z varešky. 


Hotové gnocchi naservírujeme na tanier, prelejeme omáčkou a podávame s požadovanými doplnkami (zeleninou, mäsom..) a lístkami bazalky.






Nečakala som, že len z dvoch surovín môže vzniknúť také chutné jedlo, ale sladkasté knedličky, zvnútra mäkučké, zvonka trochu chrumkavé príjemne prekvapili. Naviac, omáčka im dodáva energetickú hodnotu, takže sa nemusíte sa báť, že by vás nechali hladnými. Keď ich okrem toho doplníte náložou zeleniny bokom, táto situácia skutočne nehrozí. Odporúčam pečené paradajky, sú delikátne! 

streda 23. augusta 2017

Batáty s krémovým syrom v kelovom wrape

V chladničke sa mi ponevieral ešte nevyužitý kel. Viete ako to je: kúpite si gigantickú hlavu (pretože menšiu ani nemali), máte víziu o dvoch-troch receptoch, do ktorých ho použijete a potom s hrôzou zistíte, že on je ešte stále tam a akosi z neho neubudlo! Alebo neviete a je to problém, s ktorým zápasia len večne single jedinci, čo sa zaobídu bez lepšej polovičky a kŕdľa deciek.
Bolo treba vymyslieť, ako naložiť so zvyškom tejto nutrične napumpovanej zeleniny. Nebol to až tak ťažký hlavolam, listové šaláty často využívam vo forme wrapu či tacos, ako "nádobu" do ktorej môžem zabaliť množstvo dobrých vecí. Dôležitou súčasťou takýchto zostáv je nátierka, ktorá bude všetko držať pohromade a zároveň vytvorí čosi ako "omáčku" okolo daných náplní. V tomto prípade som zvolila lahodný krémový syr, ktorý je dostatočne hustý, aby netiekol na všetky svetové strany. Bol v príchuti chrenu, čo si zvyčajne kupovať nezvyknem, ale červená nálepka zaúradovala.
Na vlne likvidácie chladničkových zásob poputovali dnu batátové hranolčeky. Nie, že by to bola nejaká núdzová záležitosť, sú fantastické, ale keby sa sladký zemiak na mňa nevykotúľal z regálu, pravdepodobne by som si naň nespomenula, pretože nepatrí medzi stabilných obyvateľov mojej komory. Ale vďaka bohu za to, že sa tak stalo, pretože duo batát/cream cheese je čarovné a už viem, že po nich budem siahať častejšie. Celkový mančaft uzatvárajú zelené olivy plnené modrým syrom (ó, delikatesa), pretože sladkým zemiakom niečo slané vytvorí dokonalý kontrast a zložky tak proti sebe oveľa viac vyniknú. Máme tu zo všetkého niečo! Slanú i sladkú chuť, krémovosť syra proti chrumkavému kelu..
Jedinú vec, ktorú som potrebovala rozlúsknuť je, ako sa poistiť, aby som z kelu vytvorila wrap, čo sa nebude rozpadať či lámať. Prišla som na jedno riešenie: blanšírovať ho pár minút vo vriacej vode, aby stonka trochu zmäkla a tú potom tĺčikom na mäso vyklepať, kým nie je plochá a poddajná. Celkom to zafungovalo, manipulácia s listami bola jednoduchšia, hoci dopredu upozorňujem, že istá dávka opatrnosti nezaškodí. Predsa len, je to krehkejšia surovina ako trebárs také tortilla placky. Ale verím, že ste šikovní a keď to zvládlo také nemehlo, ako ja, hravo si poradíte.
  • niekoľko listov kučeravého kelu
  • 2-3 PL krémového syra
  • 1 menší batát
  • hrsť zelených olív (plnených modrým syrom)
Batát umyjeme a aj so šupkou nakrájame na tenké hranolky. Pokropíme ich trochou oleja a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pri 180 °C pečieme 15-20 minút, kým nie sú mäkké. 


Listy kelu ponoríme do vriacej vody a pár minút varíme na sporáku, kým stonka nezmäkne. Vyberieme ich, osušíme a pomocou tĺčika stonku vyklepeme. Uložíme vedľa seba dva-tri listy tak, aby sa sčasti prekrývali a potrieme ich bohatou porciou krémového syra. Po dĺžke rozložíme hranolky sladkého zemiaku a pozdĺž uložíme nakrájané olivy. Kel po bokoch zahneme dovnútra a potom z dlhšej strany zvinieme do rolády. Prekrojíme na polovice a podávame!







Nie sú tie wrapy krásne pestré a hravé? Ako sa tak dívam na tie fotky, v reze mi pripomínajú dokonca suši. Čo ma privádza na myšlienku si takú paleo fejk verziu niekedy pripraviť. Tak či onak, táto verzia wrapu (či nepravej tortilly, nazvite si to ako chcete) je výborná a odporúčam vyskúšať ju. Spojenie sladkého zemiaku s krémovým syrom je hriešne (a na mojom hodnotovom rebríčku ju dokáže prekonať len orieškové maslo, ale tam je to o nevyliečiteľnej závislosti) a ja viem, že to nebolo posledný raz, čo som medzi nimi vytvorila toto puto. 

pondelok 21. augusta 2017

Pesto baklažánový burger s grilovaným kozím syrom

Toto je zatiaľ posledný zo série baklažánových receptov a priznám sa, že aj môj najobľúbenejší. A najjednoduchší. Čím to je ste sa možno dovtípili už z jeho názvu. Spájajú sa v ňom dve ingrediencie, na ktoré nedám dopustiť: baklažán a kozí syr. Grilovaný. To vysvetľuje všetko. Navyše, podkladom pre burger je domáce kelové pesto, pri ktorom som objavila dokonalú receptúru a budem sa jej držať snáď do konca všetkých dní. Ak aj vy chcete patriť medzi osvietených, kliknite >>SEM<<. Dobre, kecám, viete, že som večný experimentátor a ak ma niečo zaujme, bezpodmienečne to musím vyskúšať. Ak ale niektoré pokusy sklamú, budem vedieť, kde je môj bezpečný prístav a kam sa mám vrátiť. Kelové pesto s Balkánskym syrom je záruka spokojnosti. Okrem toho, odkedy som sa nechala v Lidli nalákať na balzamikový krém, respektíve redukciu, párujem ju ku grilovaným syrom automaticky, pretože je k nim ako stvorená. Námet na tento ťah som odkukala v obľúbenom brnenskom burger bare a prvýkrát som sa pokúsila o rekonštrukciu o ich famózny šalát s kozím syrom >>TU<<. Ak patríte k fanúšikom grilovaných syrov, neváhajte prelistovať predchádzajúce články, toto leto som ich pripravila snáď bambilión, takže nebudem vypisovať všetky relevantné odkazy, ale stačí sa pozrieť napríklad do receptára a určite si vyberiete to svoje.
No ale vráťme sa k dnešnému burgru: namiesto žemlí ako "obal" slúži pečený baklažán, pričom lepidlom všetkých vrstiev je už toľko ospevované pesto. Výnimočné na ňom je aj to, že obsahuje vlašské orechy, ktoré nie sú rozomleté úplne na prášok, preto pod zubami občas prijemne zachrumkajú. Mám rada štruktúru v mojich jedlách, preto to vnímam ako významné plus. A kozí syr? Čo ako milujem tie kravské, všetky možné druhy od výmyslu sveta, kozí je pre mňa TOP. Zrejme z dôvodu, že ho nemám každý deň, ale skôr výnimočne. Predsa len, je k nemu hlbšie do vrecka. Takže ak si ho už mám vychutnať, tak s poriadnou fanfárou a pompéznosťou. A tento recept to zaručuje, aj keď kúzla a výmysly pri ňom nie sú potrebné, je jednoduchší, než povedať pesto baklažánový burger. Takže ďalej bez rečí, neodďaľujme už tú chvíľu, kedy si z neho poriadne odhryzneme, prejdime k príprave!
  • pol baklažánu - dve hrubšie kolieska na "žemle", zvyšok poslúži ako príloha
  • 2 PL domáceho kelového pesta >>klik<<
  • 1 bochník (120 g) kozieho syra (také to koliesko s kôrkou)
  • trochu oleja
  • zmes provensálskeho korenia
  • 5-10 ml balzamikovej redukcie
  • cherry paradajky
  • bazalku na ozdobu
Baklažán nakrájame na kolieska, osolíme a necháme postáť minimálne 15 minút, kým na povrch nevyrazí horkastá tekutina. Odsajeme ju kuchynskou utierkou a kolieska uložíme na plech s papierom na pečenie. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 15 minút, kým baklažán nie je mäkký. 
Kozí syr zo všetkých strán namočíme v oleji a posypeme provensálskymi bylinkami. Položíme ho na rozohriatu grilovaciu panvicu a z oboch strán opekáme, kým sa na povrchu nevytvorí charakteristická vzorka.


Hotové kolieska baklažánu štedro namažeme pestom, na jedno uložíme syr, jeho povrch pofŕkame balzamikovým krémom, obložíme kolieskami paradajok a priklopíme druhým baklažánom. Podávame s ďalšími paradajkami a zvyšným pečeným baklažánom s čerstvou bazalkou. 






Ponáhľajte sa, rozpáľte gril, nech ešte stihnete využiť posledné príležitosti tohtoročnej sezóny. Bohužiaľ, leto sa nám kráti a ja nechcem ani pomyslieť na to, že už bude pomaly koniec augusta. Znamená to totiž, že aj v práci už zase vhupneme do starého známeho (a šialeného) tempa, kedy sa všetci nadriadení vrátia z dovolenky a začnú úradovať kolektívne, nie len jeden tu a tam. Och, hrôza! Ale nepredbiehajme zbytočne, užívajme si kým sa ešte dá, napríklad v spoločnosti príjemných ľudí a dobrého jedla (ako je toto)!