Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: mája 2016

pondelok 30. mája 2016

Kvázi šošovicový šalát s cuketovými čipsami

Ani neviem, ako toto jedlo pomenovať. Proste plná miska šošovice premiešaná s chrumkavou cuketou a vylepšená marinovanými artičokami. Neviem čím to je, ale obľúbenosť cukety u mňa v poslednej dobe klesá. Možno je to tým, nemá nejakú výraznú chuť a markantný znak, ktorý by mi zarezonoval. Jedinou výnimkou sú rezance z nej, tie však vždy dokážem vyladiť rôznymi inými surovinami a koreninami, ktoré zohrajú dôležitú úlohu vo výslednom efekte. Takže som hútala, ako ju úplne neodsunúť do úzadia. A myslím, že som na to prišla. Chrumkavé čipsy posypané dochucovadlom na pizzu? Áno, to je ono! Dovoľte mi však podotknúť jednu vec: kolieska nie sú zhorené, to len a) fotoaparát zase skresľuje; b) farbu ovplyvňuje korenie; c) aby čipsy boli naozaj správne krehké, potrebujú v rúre stráviť podstatne viac času, nech nie sú len rozpľasknuté čosi.
Nesmiem opomenúť skvelú šošovicu. Ona vlastne bola primárnou ingredienciou, ktorá iniciovala nasledovný recept. Mala som na ňu ohromnú chuť, v kombinácii s naším domácim kečupom je famózna a tak som vlastne len špekulovala, čo k nej dodať. Okrem toho sa na mňa z chladničky takmer prevrhol pohár s načatými artičokami a tak bol ich osud spečatený.
  • 1/2 hrnčeka šošovice, v suchom stave
  • trochu kokosového oleja
  • sušené oregano a bazalka
  • 1-2 PL domáceho kečupu
  • 1 PL balzamikového octu
  • 2 bobkové listy
  • 1 väčšia cuketa
  • koreniaca zmes na pizzu
  • 1/2 pohára marinovaných artičok
Šošovicu na noc namočíme do vody, necháme napučať a na druhý deň zlejeme. Do hrnca pridáme kokosový olej, vsypeme šošovicu, ochutíme octom a bylinkami a orestujeme. Podlejeme vodou, pridáme bobkové listy a varíme na skus. Necháme vodu úplne zredukovať (prípadne ju odlejeme, ak to nestihne) a šošovicu na záver premiešame s kečupom - nezabudneme vybrať bobkové listy. 

Cuketu nakrájame na šikmé kolieska, rozložíme na plech s papierom na pečenie, obložíme kokosovým olejom a poprášime korením na pizzu. Vo vyhriatej rúre pečieme 25-30 minút, kým kolieska nie sú chrumkavé. Priebežne ich otáčame, aby boli prepečené z oboch strán. 
Do misky umiestnime šošovicu, obložíme čipsami a artičokami.



Dnes to bolo opäť z jednoduchšieho súdka, ale v najbližšej dobe mám pre vás nachystané niečo, z čoho sa posadíte na zadok. Dovtedy neváhajte vyskúšať aj tento recept, možno nie je obzvlášť inovačný, avšak má niečo do seba. Cuketové čipsy sú určite príjemným spôsobom, ako netradičnejšie spotrebovať túto letnú zeleninu, ktorej bude na pultoch čoskoro habadej. 

nedeľa 29. mája 2016

Mrkvovo - petržlenové pyré s príchuťou kari

Skutočne nerozumiem jednej veci. Prečo človek musí dookola obhajovať zdravší životný štýl? Prečo, keď poviem, že nepijem alkohol na mňa skupina ostatných pozerá, akoby som spadla z jahody? To sa nevieme zabaviť inak, ako s podporou litrov chľastu? Prečo musím neustále vysvetľovať, že pre mňa to nie je utrpenie, ani za trest, je to proste cesta, ktorou som sa vybrala a ktorú nebudem porušovať, len preto, aby ma niekto videl váľať sa pod stolom s niekoľkými promile v krvi alebo s prúžkami masti stekajúcimi po brade? Prečo, na druhej strane, oni nevysvetľujú mne, aký majú dôvod na to, že si devastujú trebárs obličky, pečeň, srdce, fajčiari i pľúca? Prečo to dnes nie je naopak?

Nevysvetľujte si to zle. Neodcudzujem. Len nechápem. Dobre, raz za čas sa odviazať, občas si dopriať trojposchodovú tortu, zhrešiť - áno, padne to fajn. Jasné, ak chcete pokračovať v tom čo robíte, vaša vec. Ale prečo o svojej pravde presviedčať ostatných, ktorí nechcú ísť rovnakou cestou? Bolo mi povedané, že zásady sú na to, aby sa porušovali. Nie! Zásady formujú charakter človeka. To mi nikto nevyvráti. A aby som ich odignorovala iba preto, aby si so mnou kolega mohol nad pohárom tvrdého potykať, to mu radšej budem do konca života hovoriť "Pane". Okrem toho, družiť sa možno aj nad šálkou čaju (alebo nad "Spisovkou", však, Honzo?).

Môj srdcový výlev nemá nič spoločné s nasledujúcim receptom, ale považovala som za dôležité vyjadriť svoj názor a budem viac ako rada, ak mi do komentárov napíšete, ako to vidíte vy. Nech máme o čom diskutovať, polemizovať alebo sa hádať. A teraz už k podstate veci:
  • 3 mrkvy
  • 2 petržleny
  • trochu kokosového oleja
  • 1 ČL mletého kari
  • trochu bylinkovej soli
  • trochu citrónovej šťavy
  • hrsť tekvicových jadierok
Mrkvu a petržlen očistíme, nakrájame na kolieska a v hrnci na horúcom oleji orestujeme do zlata. Ochutíme soľou a kari a zalejeme vodou. Varíme, kým zelenina nie je mäkká. Menšiu naberačku mrkvy odložíme bokom, väčšinu tekutiny zlejeme z hrnca, ale preventívne ju ušetríme. Mrkvu a petržlen ponorným mixérom zmixujeme na hladké pyré, podľa potreby rozriedime vývarom, ale po malých dávkach, kontrolujeme konzistenciu. Ochutíme citrónovou šťavou a podľa potreby soľou a kari korením. Prelejeme do misky, obložíme odloženou mrkvou a štedro posypeme tekvicovými jadierkami.





Zrejme trochu ťažšia téma na nedeľné predpoludnie, ale nenechajte sa znechutiť, všetkým prajem krásny pokojný a slnečný deň. Ak budete mať možnosť, rozhodne ho nepreseďte doma!

streda 25. mája 2016

Stredomorský šalát: grilovaná panenka, cibuľové krúžky a domáce Aioli (majonéza)

Momentálne mám, na svoje pomery, k dispozícii veľa vajec (dokonca domácich! od kolegu v práci) a tak sa ich snažím tu a tam vpašovať do jedla. Už dlho predlho mám poznačenú záložku pri recepte na Aioli, čo je vlastne honosnejší názov pre majonézu, nuž som cez víkend prekonala obavy a rešpekt a opäť experimentovala. S úspechom! Využila som ho teda okamžite ako dresing k čerstvému šalátu, zástupcu bielkovín vyfasovala panenka inšpirovaná stredomorskou chuťou a pre ešte väčšiu pestrosť som cibuľové krúžky vykúpala v zvyšných bielkach a opiekla na panvici. Ak vás tento hravý šalát zaujal, čítajte ďalej!

Stejky z panenky:
  • celá bravčová panenka
  • šťavu z 1/2 citrónu
  • 1 ČL sušeného oregano
  • 1 ČL sušenej bazalky
  • 1 ČL údenej papriky
  • 1 PL olivového oleja
  • 1 veľký strúčik cesnaku
Aioli:
  • 2 žĺtky
  • 3/4 šálky ochuteného oleja
  • šťavu z 1/2 citróna
  • 1 veľký strúčik cesnaku
  • soľ a korenie podľa chuti
  • 1 ČL dijónskej horčice
  • pár čerstvých listov bazalky
Šalát + cibuľové krúžky:
  • 1 cibuľa
  • 2 bielky
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • hrsť cherry paradajok
  • 2 ks stonkového zeleru
Panenku nakrájame na centimeter hrubé stejky, vložíme do misky, ochutíme organom, bazalkou, paprikou, olejom, strúhaným cesnakom a citrónovou šťavou. Necháme chvíľu marinovať a venujeme sa aioli. 

Vo vysokej nádobe zmiešame žĺtky, citrónovú šťavu, strúhaný cesnak, soľ a korenie. Ručným mixérom vyšľaháme do peny a malým stabilným prúdom popri tom vlievame olej. S úsmevom na tvári sledujeme, ako tekutina hustne a nadobúda svetlú farbu. Na záver vmiešame horčicu a posekanú bazalku, dobre premiešame a podľa potreby dochutíme. 

Panenku krátko z oboch strán opečieme na grilovacej panvici (ešte lepšie na skutočnom grile), dávame však pozor, aby sme to neprehnali a stejky nevysušili. 


Cibuľu nakrájame na krúžky, namočíme v ochutených bielkach a v rovnakej panvici opečieme do zlatista. Ak sa vajcia príliš lepia na panvicu, podlejeme trochou vody, len aby sa aktivoval výpek. 

Nasleduje zostavenie misky: nakrájame hlávkový šalát na prúžky, pridáme prekrojené paradajky a na malé polmesiačiky nasekaný zeler, naaranžujeme cibuľové krúžky, umiestnime kúsky panenky a celý pokrm prelejeme Aioli. Mimochodom, jedlo sa dá zabaliť aj do cestovnej nádoby - stačí ak mäso oddelíme od zvyšku, aby sme ho v prípade potreby mohli ohriať a ak nemáte radi nasiaknutý a rozmočený šalát, dresing rovnako možno preliať do osobitného kontajnera a zapracovať ho až pri servírovaní. Jednoduché!






Možno sa zdá, že príprava tohto jedla je príliš prácna, avšak, keď si to tak vezmeme: stejky ugrilujeme za okamih, medzitým vyšľaháme aioli, nakrájanie zeleniny zaberie pár sekúnd a cibuľové krúžky nie sú povinnosť, na vašom mieste by som ich však nevynechávala. Sú zaujímavým elementom celkom vyvážene zostaveného šalátu. Dobre, nie je to práve jeden z tých ultra nízko kalorických, ale Aioli je domáce, viete, čo do neho išlo a ak zvolíte kvalitné suroviny, pár joulov naviac vás nezabije. Dúfam, že súhlasíte!

utorok 24. mája 2016

Buddha Bowl: baklažán, guacamole a marinované artičoky

Moje stredné meno by asi malo byť Výhovorka. Z víkendu som vám dlžná niekoľko receptov, ale, samozrejme, mám tisíc a milión dobrých dôvodov, prečo som sa neozvala skôr. Namiesto toho, aby som ich všetky dôkladne menovala, len virtuálne posielam smutné očká a prosím o odpustenie a skúsim si to vynahradiť nasledujúcim receptom. Či skôr inšpiráciou. Pretože toto opäť bola miska presne podľa môjho gusta: baklažán a avokádo? V minulom živote som musela byť niečo z toho, inak si svoju obsesiu neviem vysvetliť..
  • 1 veľký baklažán
  • 1 dokonale zrelé avokádo
  • hrsť cherry paradajok
  • šťavu z citrónu
  • trochu bylinkovej soli
  • malý strúčik cesnaku
  • niekoľko artičok marinovaných v oleji
Baklažán nakrájame na centimetrové kolieska, osolíme a necháme vypotiť. Tekutinu odsajeme kuchynskou utierkou, kolieska rozložíme na plech s papierom na pečenie, pokropíme olejom a do vyhriatej rúry dáme piecť na 15 minút. 
Guacamole: dužinu z avokáda rozpučíme vidličkou, pridáme na malé kúsky nakrájané cherry, strúhaný cesnak, ochutíme soľou a citrónovou šťavou a dobre premiešame. 
Všetko naaranžujeme do misky: upečený a na menšie kusy nakrájaný baklažán, kôpku kopec guacamole a artičoky. Podľa chuti môžeme ešte vylepšiť korením alebo paprikovými vločkami a degustujeme!




V jednoduchosti je krása, toto jedlo máte hotové za chvíľku, to však neznamená, že by mu niečo chýbalo, ba naopak, také zastúpenie jedinečných ingrediencií sa nepodarí skĺbiť každý deň. Tak neváhajte a pusťte sa do práce!

sobota 21. mája 2016

Arašidové cuketové Pad Thai

Pad Thai; čo na to hovorí teta Wiki?
Pokrm pozostávajúci zo smažených sklených rezancov obvykle servírovaný ako "pouličné jedlo" a objavuje sa v miestnych thajských reštauráciách. Pripravuje sa z instantných sklených rezancov, namočených a potom upražených s vajciami, tvrdým tofu a ochutených tamarindom, rybacou omáčkou, sušenými krevetami, cesnakom alebo šalotkou, čili a palmovým cukrom. Servíruje sa s limetkou a častokrát aj sekanými praženými arašidmi. Navyše toto jedlo môže obsahovať aj rôzne druhy zeleniny ako klíčky, pažítku, čerstvý koriander, nakladané reďkovky alebo kvaku či repu a surové banánové kvety. Nie je neobvyklé, že sa do neho pridávajú aj čerstvé krevety, mäso z kraba, chobotnice, kurčaťa, prípadne iné formy proteínov. Pre vegetariánsku verziu stačí nahradiť rybaciu omáčku sójovou a vynechať morské potvory. [voľnejší preklad] 
Ja som sa, ako inak, nevybrala úplne klasickou cestou a uskutočnila niekoľko úprav k obrazu svojmu - rezance som si vyrobila z cukety, odstránila príliš exotické pochutiny, ktoré proste vo svojej špajzi nemám (ehm, tamarind, krevety a iné morské obludy, banánové kvety?! nie, ďakujem..), naopak, rozšupla sa s navýšením obsahu arašidov v podobe chrumkavého masla. Veľmi dlho som váhala, či pridať kúsok kuracieho mäsa, alebo nie, napokon som ale usúdila, že bielkoviny sú už predsa vo vajciach a nechcela som to prekombinovať s už aj tak rozmanitými chuťami. Tu je teda moja verzia:
  • 1 veľká cuketa
  • kokosový olej
  • 2 vajcia
  • 1 cibuľa
  • 1 PL jablčného octu
  • 1 PL sójovej omáčky
  • 1-2 ČL sladkej čili omáčky
  • trochu bylinkovej soli
  • 1 GIGANTICKÁ PL arašidového masla - chrumkavého!
  • hrsť naturálnych arašidov
Cuketu pomocou škrabky nakrájame na rezance. V hlbokej panvici roztopíme kokosový olej a pridáme na tenké polmesiace nakrájanú cibuľu. Vlejeme vajcia a pripravíme, zatiaľ, veľmi tekutú praženicu. Pracujeme rýchlo: ochutíme ju octom, soľou, sójovou a čili omáčkou, dobre premiešame a okamžite doložíme cuketové rezance. Na miernom plameni dusíme, kým cuketa nepustí šťavu a nezmäkne. Až k záveru vmiešame arašidové maslo a necháme ho kompletne rozpustiť a obaliť rezance. Pad Thai servírujeme s arašidmi a keďže ja v poslednej dobe žeriem všetko ako kyselina, do ďalšej misky som si pripravila hlávkový šalát s klasickou zálievkou - zeleniny nikdy nie je dosť!




 Viete, čo na tom celom bolo najlepšie? Áno, asi ma už poznáte: jednoznačne arašidové maslo! Jedlu dodalo nezameniteľnú chuť, navyše ak použijete to s kúskami arašidov, sem a tam narazíte na chrumkavý element, ktorý celú štruktúru krásne oživí. Jasné, myslím si, verzia Pad Thai bez neho by bola viac ako fantastická, ale s arašidovým maslom je hneď všetko o triedu vyššie!

piatok 20. mája 2016

Štvorvrstvový sendvič z červenej repy

Ooooch, mňam, hmmm, pochúťka.. tak toto a veci podobné si budete hovoriť, keď vám predstavím nasledujúci recept. Nielenže je plný rozmanitých chutí a zaujímavých kombinácií, je neuveriteľne farebný a veselý, výživný a vyvážený, no proste neobyčajný sendvič! Klasický z krajcov chleba sa môže strčiť do myšacej dierky. Oproti nemu má totiž tento vysoký obsah nutrientov a vitamínov, ktoré naše telo rozhodne využije a spotrebuje v maximálnej možnej miere. Pusťme sa už do toho:

4 sendviče:
  • 3 malé červené repy, upečené v alobale
  • 1 veľké vajce
  • 50 g tvrdého syra (dobre taviteľného)
  • 1 strúčik cesnaku
  • náprstok balzamikového octu
  • trochu soli a korenia podľa chuti
Náplň:
  • 1 vajce - volské oko
  • 2+2 ČL domáceho pesta z medvedieho cesnaku
  • 1 ČL dijónskej horčice
  • 2-4 listy hlávkového šalátu
Upečenú repu ošúpeme a pomocou robota rozmixujeme na čo najdrobnejšie. Zabalíme ju do kuchynskej gázy a vyžmýkame čo najviac tekutiny. Hmotu vložíme do misy, pridáme vajce, strúhaný cesnak a tvrdý syr, ochutíme soľou, korením a octom. Poriadne premiešame a na plechu vyloženom papierom na pečenie potretým olejom rukami sformujeme 4 rovnaké štvorce. Dáme piecť do vyhriatej rúry na 10 minút, sendviče potom otočíme a dopečieme aj z druhej strany. 



Nasleduje vrstvenie: na prvý plát roztrieme 2 ČL pesta z medvedieho cesnaku, navrch umiestnime volské oko a naň druhý repový sendvič. Potrieme ho horčicou a prilepíme k nemu listy hlávkového šalátu. Umiestnime tretí plát, opäť potrieme pestom a priklopíme posledným plátom. Ako bonus si pripravíme zeleninovú prílohu: hlávkový šalát so zálievkou z olivového oleja, balzamikového octu a bylinkovej soli. Sendviče sa perfektne hodia do cestovných misiek, preto tento pokrm vrelo odporúčam všetkým, ktorí nemajú tú možnosť stravovať sa doma alebo v nejakom zariadení.


Škoda, že vám tento fantastický sendvič nemôžem predstaviť v reze, bohužiaľ, zostavovala som ho priamo v miske, ktorú som ťahala so sebou do práce. A ešte väčšia škoda, že vám nemôžem dať ochutnať. Je teda len na vás, aby ste vyskúšali a potom mi dali za pravdu, že nekecám. (Rozpory nepripúšťam, neobsahuje nič, čo by sa malo priečiť akémukoľvek maškrtnému jazyku..)

štvrtok 19. mája 2016

Dusené hovädzie v garam masala paradajkovej omáčke so stonkovým zelerom

Mala som v pláne ozvať sa oveľa skôr. Ale.. z práce chodím tento týždeň ešte o niečo neskôr, ako zvyčajne, nejak sa toho nakopilo a mňa pomaly, ale nebezpečne začínajú transformovať na nedobrovoľne dobrovoľného workoholika. Toto nekresťanské pracovné nasadenie je treba podporiť výživnou stravou, preto sa snažím do seba dostať kvalitné pokrmy. Občas dokonca vykročím zo svojej komfortnej zóny a na tanieri mi pristane niečo vôbec prvýkrát. Ako stonkový zeler. Viem, viem, som milión rokov za opicami, ale lepšie neskoro, ako nikdy a tak vám môžem predstaviť tento čosi ako guľáš z hovädziny.
  • 250 g hovädzieho stehna
  • 1 veľkú cibuľu
  • trochu kokosového oleja
  • 1 vrchovatú ČL garam masala korenia
  • 1 ČL údenej papriky
  • trochu mletého čierneho korenia a bylinkovej soli
  • 1 PL balzamikového octu
  • 1-2 ČL sladkej čili omáčky
  • (takmer) celý balík stonkového zeleru
  • 1 konzervu (400 g) lúpaných paradajok v celku 
  • 1 pohár domácich sterilizovaných hríbíkov (u mňa václavky [podľa wiki >> podpňovky..<<])
Mäso umyjeme, zbavíme blán a nakrájame na kocky s veľkosťou sústa. Cibuľu nasekáme nadrobno a na kokosovom oleji v dostatočne hlbokom hrnci speníme do sklovita. Pridáme pochutiny: garam masalu, údenú papriku, soľ, korenie, ocot, čili omáčku a premiešame, kým sa nerozvinie vôňa. Do hrnca pridáme hovädzinu a zo všetkých strán opečieme. Stonkový zeler nakrájame na zhruba centimetrové kúsky a pridáme k mäsu. Na miernom ohni dusíme, kým zeler trochu nezmäkne, následne vlejeme celú konzervu lúpaných paradajok (môžeme prekrojiť na menšie časti) a dusíme, kým mäso nie je mäkké a poddajné a omáčka hustá, podľa vlastných preferencií. Na záver vlejeme dnu sterilizované hríby, poriadne premiešame a odstavíme zo sporáka. Servírujeme, alebo delíme do misiek.




Ako to u gulášov často býva, myslím, že na druhý deň sú ešte lepšie, ako ten prvý, pretože všetky ingrediencie získajú dostatok času na to, aby sa naplno rozvinuli a prejavili. Osobne som trošičku prestrelila s garam masalou, ale ako veľkému fanúšikovi východnej kuchyne mi to zas extrémne neprekážalo (len záha si o tom myslela svoje..) a čo sa týka premiéry stonkového zeleru: všetky palce hore. Chuť je obyčajná, normálna, proste "zelerová", no pridružil sa k nej vítaný bonus v podobe chrumkavosti a to my zajkovia máme nesmierne radi.

nedeľa 15. mája 2016

Brokolicovo-hráškový krém, pečená tekvica a korenený cícer

Ja a moje experimentovanie - občas sa stane, že sa popálim. Ani nie tak v tom prenesenom slova zmysle, už sa poznám, viem čo od seba môžem čakať a akú chuť obľubujem (myslím, že som dokonca ešte nemusela sebou vytvorené jedlo s hnusom vyhodiť), skôr si nedám pozor a skončím s nepeknými jazvami a pľuzgierami, porezanými prstami a podobne. Čo sa mi však stáva so zdrvujúcou pravidelnosťou, je hotový výbuch v kuchyni. Po mojom pôsobení to tam vypadá ako po vyčíňaní piatich armád s príspevkom prírodnej katastrofy. Ale ono to za to stojí, keď je výsledkom podobná delikatesa ako dnes. A to som opäť len skombinovala niekoľko ingrediencií nutne sa dožadujúcich pozornosti. Nie je nič horšie ako zvädnutá brokolica so žltými výtrusmi všade naokolo a podozrivo mäkká tekvica..

Pečený cícer:
  • 1/2 hrnčeka cíceru, v suchom stave
  • 1 ČL sójovej omáčky
  • 1 ČL worchestrovej omáčky
  • 1 ČL sladkej čili omáčky
  • 1 ČL kokosového oleja
  • 1/2 ČL údenej papriky
Krém:
  • 1/2 brokolice
  • 1/2 veľkej konzervy hrachu
  • trochu bylinkovej soli
Na dokončenie:
  • 1/2 maslovej tekvice
  • 2 ČL kokosového oleja
  • 2-3 strúčiky cesnaku
  • bylinkovú soľ podľa chuti
Večer namočíme cícer do vody a necháme ho napučať. Na druhý deň vodu zlejeme a uvaríme ho v novej. Hotový cícer v miske ochutíme sójovou, worchestrovou a čili omáčkou, kokosovým olejom a paprikou. Rozložíme ho na plech s papierom na pečenie. Pridáme k nemu tekvicu, zbavenú jadierok, nakrájanú na kocky, obložíme kôpkami kokosového tuku a cesnakom, osolíme. Na plechu poriadne premiešame a vložíme do vyhriatej rúry piecť na 15 minút (prípadne viac, aby bol cícer opečený a chrumkavý).


Na krém umyjeme a rozoberieme brokolicu, dáme variť do posolenej vody spolu s hrachom až domäkka. Väčšinu tekutiny zlejeme, aby sme dosiahli naozaj hustý krém a zeleninu premiestnime do smoothie makera (alebo zvolíme ponorný mixér) a rozmixujeme úplne na jemno. 
Krém vlejeme do misky a navrstvíme naň upečenú tekvicu a cícer. 





Musím priznať, že dnes mi horúca miska lahodného krému a náznak štipľavého padli mimoriadne vhod, pretože hoci sa sem-tam spoza mrakov objavilo slniečko, inak bola celkom klendra. Takže čo? Telo treba prehriať, zvonka svetrom, zvnútra napríklad touto výbornou kombináciou zeleniny a strukovín. Samé vitamíny!

sobota 14. mája 2016

Luxusná omeleta s parmezánom a paradajkovo-horčicovým šalátom

Poviete si, obyčajná omeleta, na tú predsa netreba recept, no nie? Chyba! Ja sa na internete nechám rada inšpirovať na aj napohľad jednoduchými jedlami. Pretože čo napadne niekomu inému, nemusí mne a som tak ukrátená o množstvo netradičných a zaujímavých kombinácií, prísad a vylepšení. Preto si myslím, že prispievanie jednoduchých tipov, ako ozvláštniť určité jedlá, nie je nosením dreva do lesa. Urobte si túto, pre mňa trochu luxusnú, omeletu plnú samých dobrôt!
  • 2 vajcia
  • 50 g parmezánu
  • trochu kokosového oleja
  • štipku bylinkovej soli a údenej papriky
  • 5-6 čerstvých listov bazalky
  • 2-3 sušené paradajky
  • 1/2 pohárika čiernych olív
  • hrsť hrášku
  • dve hrste mini Roma paradajok
  • 1 ČL dijónskej horčice
  • trochu citrónovej šťavy
  • náprstok olivového oleja
  • korenie na paradajky podľa chuti
Vajcia v miske ochutíme soľou a paprikou, nasekanou bazalkou, rozšľaháme a vmiešame dnu postrúhaný parmezán. V panvici ohrejeme kokosový olej a vlejeme dnu vaječnú zmes. Chvíľu opekáme a ešte kým je povrch tekutý, rovnomerne naň rozložíme pokrájané sušené paradajky, olivy na kolieska a hrášok. Smažíme ďalej, kým spodok nespevnie a potom: a) prikryjeme pokrievkou a na malom ohni opekáme, kým vajcia viac nestuhnú; b) pomocou taniera obrátime a opečieme aj vrchnú časť. Ja mám rada omeletu pripravenú práve podľa varianty b), je však na vás, aký postup zvolíte. 


Zároveň si pripravíme šalát: paradajky pokrájame na malé kolieska a zmiešame so zálievkou z horčice, oleja a citrónovej šťavy. Nakoniec ochutíme korením na paradajky a dobre premiešame. 
Hotovú omeletu preložíme ako list, navrstvíme šalát a ozdobíme ďalšími listami bazalky. 





Už to konečne začína vyzerať viac letno (nebudeme myslieť na vyhrážky meteorológov o dažďoch nasledujúci týždeň) a ja sa až trasiem od nedočkavosti, kedy už konečne zaplavím svoj tanier, chladničku a celú kuchyňu sezónnymi produktmi. Jasné, cuketa a baklažán už aj teraz okupujú špajzu a čakajú na spracovanie, ale hneď to všetko tak inak chutí, keď viete, že to nebolo vypestované v skleníkoch pomocou kadejakých podporných látok (o ktorých radšej nechcem nič vedieť.. i keď, to mi nezaručí nikdy nikto ani u "čerstvých" potravín - ale môžem si to aspoň nahovárať). A domáce paradajky, uhorky, hrášok..oooch, mňam, dala by som si okamžite! Starká, neprídeš mi do Brna robiť osobného záhradníka?

štvrtok 12. mája 2016

Bezlaktózová kakaová torta s ovocím

Spolubývajúca mala tento týždeň narodeniny a keďže minule jej veľmi chutil >>mrkvový koláč<<, ktorý som pripravovala, rozhodla som sa potešiť ju ďalšou sladkosťou a upiekla jej personalizovanú tortu. Podmienka? Bez mliečnych výrobkov. Preto som miesto maslového krému zvolila domáci "kompóto-džem" a povrch zaliala kvalitnou čokoládou. Je mi jasné, že nie každý bude mať k dispozícii tento domáci produkt, preto ho možno nahradiť trebárs hustým džemom s veľkými kusmi ovocia (taký jahodový je fajn), rovnako dobre môže poslúžiť aj kompót z konzervy, hlavne aby v tom bolo trochu tekutiny, ktorú využijeme pri piškóte. Aby nebola príliš suchá a napila sa šťavami. Ďalším návrhom je ľubovoľné ovocie (slivky, maliny, čerešne..) hodiť na sporák, aby sa rozvarilo a vytvorilo tak požadovanú konzistenciu. Takže čo potrebujeme?

Na jednu piškótu:
  • 3 vajcia
  • 3 PL cukru
  • 3 PL múky (radšej polohrubej, ale aj hladká môže byť)
  • 1/2 balíčka prášku do pečiva
  • 1 a 1/2 PL holandského kakaa
  • pohár domáceho slivkového kompóto/džemu (alebo adekvátnej náhrady)
  • 100 g 74% (a viac) čokolády
  • 1 ČL kokosového oleja
  • cukrárske zdobenie
Vajcia s cukrom v mise vyšľaháme mixérom do svetlej nadýchanej peny. Dnu opatrne preosejeme múku zmiešanú s kakaom a práškom do pečiva. Varechou premiešame, poriadne zotrieme cesto aj zo stien nádoby, aby v ňom neostali vrstvy múky. Cesto vlejeme do tortovej formy (moja má priemer 24 cm a bola zbytočne veľká, preto odporúčam niečo menšie) vystlanej papierom na pečenie (alebo vymazanej maslom vysypanej múkou). Formu vložíme do rúry vyhriatej na 200 °C, takto pečieme asi 10 minút, potom teplotu znížime na 180 ° a dopekáme ďalších 5 minút, respektíve kým špajdľa nevyjde čistá bez cesta.


Korpus necháme trochu vychladnúť a potom na povrch nanesieme hrubú vrstvu ovocia aj s tekutinou, aby piškóta nasala vlhkosť. Čokoládu s trochou kokosového oleja nad parným kúpeľom roztopíme a celý povrch torty pokryjeme polevou. Ozdobíme veselými cukríkmi podľa vlastného uváženia, fantázie a estetického cítenia a vložíme na chladné miesto, aby poleva stuhla. Oslavné fanfáry, fľaša šampusu, môžeme oslavovať!






 Najväčším zadosťučinením pre mňa bolo, keď mi Nika prezradila, že si z nej musela dať trochu aj na raňajky, lebo bola tak dobrá. Dúfam, že to myslela naozaj úprimne a nie len, aby ma nejako učučíkala, vtedy to skutočne hreje pri srdci a dodáva ďalší elán do varenia, pečenia, experimentovania a zdokonaľovania sa. Ak by ste aj vy chceli niekomu urobiť radosť, pripraviť mu prekvapenie, prípadne si niečo vyžehliť, neváhajte a rozhorúčte rúru!

utorok 10. mája 2016

Grécke hovädzie Souvlaki so salsou z pečených paradajok a baklažánu

Tradičné Souvlaki pochádzajúce z Grécka sa síce vyhotovuje z jahňacieho mäsa, takýto luxus však k dispozícii nemám. Dokonca aj zvolené hovädzie je u mňa v kuchyni pomerne zriedkavé. Avšak, dovolím si tvrdiť, že táto obmena daný pokrm nijako nedegradovala a podarilo sa mi vytvoriť opäť niečo, čo je vhodné na zverejnenie. Do pozornosti však dávam fantastickú salsu, ktorá dokonca tromfne i tieto esteticky vypadajúce špízy. Fakt, je tak dobrá, že by vám nevadilo konzumovať ju len tak samotnú, bez akýchkoľvek ďalších zbytočností (a to vám hovorí mäsožravec!).

Hovädzie Souvlaki:
  • 400 g hovädzieho stehna
  • šťavu z 1/2 citróna
  • 2 PL oleja (ochuteného pikantnými koreninami)
  • 3 veľké strúčiky cesnaku
  • 2 ČL údenej papriky
  • hrsť čerstvých listov bazalky
  • soľ a mleté čierne korenie podľa chuti
Salsa:
  • 5 veľkých koktejlových paradajok
  • 1 cibuľu
  • 2-3 strúčiky cesnaku
  • 1/2 baklažánu
  • 5-6 listov bazalky
  • oregano, korenie na paradajky a soľ na ochutenie
Hovädzie umyjeme, zbavíme blán a nakrájame na kocky s veľkosťou sústa. V miske zmiešame s citrónovou šťavou, olejom, prelisovanými strúčikmi cesnaku, nasekanou bazalkou, paprikou, soľou a korením a necháme marinovať minimálne hodinu. Potom jednotlivé kúsky mäsa napichujeme na špajdle. Tie uložíme na plech s papierom na pečenie a vo vyhriatej rúre pečieme pri 180 °C takých 45 minút - priebežne otáčame, aby bolo mäso opečené rovnomerne zo všetkých strán.


Salsu pripravíme nasledovne: paradajky prekrojíme na polky, reznou stranou ich položíme na plech s papierom na pečenie, pridáme na kolieska pokrájaný baklažán, celé strúčiky cesnaku a cibuľu nakrájanú nahrubo. Ochutíme korením, soľou a oreganom a pečieme 15 minút, kým sa povrch paradajok neopečie. Hotovú zeleninu preložíme do kuchynského robota a pomocou niekoľkých pulzov zmixujeme na hrubo. Na záver pridáme bazalku, opäť mierne premixujeme a v prípade potreby dochutíme. 


Hotové špízy servírujeme preliate salsou, ak nemáme takú možnosť, snímeme kúsky mäsa zo špajdle, transportujeme do misky a konzumujeme v práci, na cestách, v škole, kdekoľvek. Popri tom, samozrejme, nezabudneme na salsu a bohato si hovädzie namáčame!




Gréci by zrejme krútili hlavou, že čo je to za nápad Souvlaki piecť, pretože správne by sa malo pripravovať na grile, avšak mala som už pustenú rúru a na salsu ju i tak budete potrebovať, preto som zabila hneď niekoľko múch jednou ranou. Viem si však tieto fajnové špízy predstaviť na letnej opekačke, preto si recept uložte alebo dobre zapamätajte a rozhodne sa k nemu vráťte. A bezpodmienečne aj k salse! Tú sa neoplatí vynechávať. 

nedeľa 8. mája 2016

Kokosové baklažánovo-fazuľové kari

Jáj, ľudia moji, lenivá som. Nie vo varení, to robím poctivo každý deň, ale v písaní príspevkov. Možno by to chcelo trochu motivácie od vás, čo poviete? Pretože týždeň čo týždeň sa rozprávať sama so sebou je tak trochu na diagnózu. Porozmýšľajte o tom, akákoľvek interakcia s vonkajším svetom by pre mňa znamenala veľmi veľa. A ja sa na oplátku budem snažiť byť lepšou blogerkou, podávať stále kvalitnejšie výkony a zdokonaľovať sa vo všetkých smeroch (mojím zbožným želaním je aspoň trochu sa priblížiť profesionálom čo sa fotografovania týka, ale priznajme si, na to asi nemám ani vlohy, ani čas - pretože niekedy proste musím hodiť pokrm do škatuľky a neriešiť žiadnu estetiku).

Venujme sa však radšej tomu, o čo na týchto stránkach ide: receptu! Ja a baklažán sme si súdení, preto niet divu, že sa na mojom tanieri objavuje možno častejšie, ako by bolo vhodné, no ak zdieľate túto čudnú úchylku, verím, že vás osloví aj nasledujúce kari:
  • 1 veľký baklažán
  • trochu bylinkovej soli
  • 1 ČL provensálskych byliniek
  • kokosový olej
  • 3/4 hrnčeka fazule
  • hrsť sušených dubákov
  • korenie na paradajky
  • 1 kopcovitá ČL mletého kari
  • 400 ml konzerva kokosového mlieka
Deň vopred fazuľu namočíme do vody, na druhý deň ju zlejeme a uvaríme v novej, ochutenej korením na paradajky, takmer do mäkka. Baklažán nakrájame na hrubé kolieska a posypeme bylinkovou soľou. Necháme vypotiť, zotrieme tekutinu a pokrájame na menšie kúsky. Na kokosovom oleji orestujeme dozlatista. Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou, necháme chvíľu odstáť a potom scedíme. Pridáme do panvice k baklažánu, posypeme provensálskymi bylinami a dobre premiešame. Prihodíme fazuľu a vlejeme dnu obsah konzervy kokosového mlieka. Ochutíme mletým kari, poriadne premiešame a dusíme, kým mlieko nezredukuje do požadovanej konzistencie. Tak, hotovo! Servírujeme podľa preferencií so všetkým, čo ku kari máme radi (Ryža? Naan? Paradajkovo-cibuľový šalát? Jak je libo!).






Nabonzujem na seba, že fazuľa bola tak trochu z núdze cnosť, viac by sa mi k baklažánu hodil cícer - bolo by to aj indickejšie (ale nemala som), prekvapivo však aj táto kombinácia funguje dokonale, preto ak cícer nie je stálicou vo vašej kuchyni, fazuľa je v oblasti Slovenska a Čiech viac ako bežná. Bežte k orientálnym vplyvom s náručou dokorán a uvítajte toto kari vo svojom tanieri!