Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: februára 2018

utorok 27. februára 2018

Šalát s marinovaným zelerom a Balkánskym syrom

Ahoj, milí moji, nie zatiaľ som nezmrzla. Hoci ďaleko k tomu nemám. Teploty - denné! - sa stále držia na úrovni -12 °C a meteorológovia sa vyhrážajú, že tento týždeň to pôjde ešte nižšie. Preboha, už nie, prosím! Mám tak-tak čo robiť, aby som si zo zadku nezoškrabovala námrazu. Ale to ste určite nechceli vedieť.
Jedlo je to, kvôli čomu tu sme, všakže? Nuž, hľaďte: ďalšia sľubovaná koreňová zelenina v plnej paráde! >>Včera<< som spomínala, že som sa v tomto smere poriadne zásobila a tak mi neostalo nič iné, iba prísť s nejakým zaujímavým a netradičným receptom. Priznajme si: nakrájať zeleninu, hodiť ju na plech a osoliť zvládne každý, na to sa nepotrebujete držať nejakého predpisu. Takže si to žiadalo trochu iný prístup.
Dobre, základ a podstata je rovnaká, revolúcia však prichádza v ochutení! Zeler, ktorý je hlavnou hviezdou tohto príspevku, nemusí pre svoju špecifickú chuť vyhovovať každému. Dokonca som sa stretla s názormi, že neskutočne smrdí. Nuž, to záleží na každom človeku, čo mu vonia a čo nie. Ak sa však obávate jeho výraznej chuti, napriek tomu by ste do seba tento koreň nejakým spôsobom radi dostali, odporúčam nižšie uvedené marinádu! Postará sa o správnu kombináciu ostrého a slaného, náramne ozvláštni jeho tóny. A pritom je jednoduchá a variabilná, rozhodne ju možno použiť aj na inú zeleninu.
Trio sójová omáčka, horčica a balzamikový ocot sú zárukou úspechu, verte mi. Okrem toho, nesmieme zabúdať ani na iné zložky, ktoré z tohto jedla vykúzlia nutričnú bombu.
Tak po prvé: kam by som nevopchala avokádo? Zdravé tuky zasýtia na dlhú dobu a krémová textúra tohto výnimočného plodu jemne chrumkavý povrch zeleru dokonale vyváži.
Po druhé: tak ako tuky, bielkoviny sú dôležitým prvkom pre náš organizmus a povedzme si úprimne, každé jedlo je o poznanie lepšie, ak do neho pridáme syr. Správne slaný Balkánsky syr je ideálnou voľbou.
Po tretie: ruka v rukáve so všetkými arómami idú sušené paradajky naložené v oleji a ochutené bylinkami či cesnakom. Je to fenomenálna delikatesa, takže som všetkými desiatimi za to, aby sa nevynechávali. Nielen kvôli zážitku pre jazykové receptory, ale aj kvôli farbe. Máme predsa podľa všetkých poradcov každý deň skonzumovať za tanier dúhy, no nie? A stehno z jednorožca 🦄🦄.. Či?
  • 1 gigantickú alebo dve menšie buľvy zeleru
  • dokonale zrelé avokádo
  • 75-100 g Balkánskeho syra
  • 6-8 sušených paradajok v oleji
  • čerstvé bylinky na ozdobu
  • Marináda:
    • 1 PL ochuteného oleja z paradajok
    • 1 PL sójovej omáčky
    • 1 ČL worchestrovej omáčky
    • 2 ČL dijónskej horčice
    • 1 ČL balzamikovej redukcie alebo 1 PL balzamikového octu
    • 1 ČL kyslého nálevu zo sterilizovaných uhoriek (naozaj, odporúčam, ale ak nemáte, tak citrónovú šťavu)
    • 1 ČL granulovaného cesnaku
    • 1 ČL cibuľových vločiek
    • štipku mletej údenej papriky, mletého čierneho korenia a soli
    • 1 ČL pálivej omáčky (alebo podľa potreby) 
Zeler ošúpeme, nakrájame na kolieska/kocky/hranolky/tvary podľa ľubovôle a namočíme do marinády. Tú pripravíme nasledovne: v mise zmiešame olej, sójovú a worchestrovú omáčku, horčicu, balzamico, uhorkový nálev alebo šťavu z citrónu, cesnak, cibuľové vločky, papriku, korenie, soľ a pálivú omáčku. Dobre premiešame na kompaktnú omáčku. 
Zeler necháme močiť pár minút, nech doň prestúpi chuť. Potom ho rozložíme sa plech s papierom na pečenie, môžeme poliať zvyškom marinády a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 20 či viac minút, kým povrch nie je zlatistý a chrumkavý. 
Zostavíme šalát: v mise premiešame upečený zeler, kúsky avokáda a posekané paradajky. Celé bohato zasypeme Balkánskym syrom a ozdobíme čerstvou vňaťou či bylinkami. Podávame ideálne teplé. 



Pre prezentačné účely som avokádo a syr nezamiešala priamo do šalátu, nechceli by ste sa predsa dívať na jeden veľký neforemný bordel v miske.







Mimochodom, čo hovoríte na moje zelerové kvetinky? Keď to vonku ani náhodou nepripomína jar, na ktorú sa to spočiatku schyľovalo, nechala som rozpučať aspoň tento šalát. Nech sa už tieto mrazy skončia, nie som na ne stavaná! Slnko, teplo, vtáčiky a nová trávička, to je to, po čom moje srdce prahne. Ako ste na tom vy?
Medzitým ale prečkajme zimu aspoň v spoločnosti hrejivých jedál. Neváhajte a pustite sa do výživného a bohatého chodu plného zeleniny, syra a avokáda.

pondelok 26. februára 2018

Grilované kuracie prsia na južanský spôsob s dvomi druhmi hranoliek

Prečo sa uspokojiť s jednými, keď môžeme mať dvoje, no nie?
Krásny dobrý deň, priatelia! Pripravte si oslavné fanfáry, po takmer nekonečne dlhej dobe tu máme recept na niečo mäsité. Naposledy som vám prezentovala >>stejk zo pstruha<<, ale to už tiež bolo takmer pred mesiacom. Nieže by som sa dala na vegetariánstvo, to predpokladám u mňa nikdy hroziť nebude, ale ak už, uprednostňujem rybacie konzervy (hanba mi), likvidujem zásoby paštét (ešte väčšia hanba - idem sa posadiť do kúta) alebo siahnem po kvalitnej šunke. A to si recept nezasluhuje. Vo väčšine prípadoch - toto je rozhodne výnimka: >>slaná jogurtová miska<<.
Ide o to, že vždy nakúpim plné koše zeleniny v obave, že nebodaj nebudem mať čo jesť a potom tú hromadu zásob musím likvidovať. Som nepoučiteľná, ale na druhej strane, neprekáža mi to. Podobné jedlá ma bavia a nesmierne mi chutia, takže načo opravovať niečo, čo nie je pokazené, všakže?
Tu sa dostávam k jadru pudla (neznášam toto prirovnanie, ale dala som ho sem preto, aby ste mi v komentári napísali, čo rovnako odpudzujúco pôsobí aj na vás. Ja mám z neho zimomriavky odporu po celom tele. Čo vy? 👇👇).
Vypadá to tak, že sme sa dostali do sezóny koreňovej zeleniny, respektíve, nie je žiadna iná, ktorá by prebila ponuku v obchodoch a tak neostáva nič iné, než siahnuť po tomto druhu.
V poriadnu, veď mrkvu, petržlen a dokonca zeler mám rada, takže nejaké zaujímavé recepty, sem s nimi!
Momentálne to nebude nič svetoborné, iba obyčajne neobyčajné hranolky, pečené v rúre, správne korenené (na kreatívnejší recept si počkajte, objaví sa zajtra, ak vesmírne mocnosti dovolia). Výborná príloha ku grilovanému mäsu!
Našla som v mrazničke ešte jeden kus kuracieho prsa (a kačacieho, ktoré zhodou okolností môžete vidieť na fotkách) a keďže som s ním chcela urobiť krátky proces, voľba padla na rýchle grilovanie. Neobyčajnosť mu dodávajú pochutiny inšpirované južanskými arómami, takže ak máte radi pikantnejšie chody, tento rozhodne bude na vašu nôtu. A keďže pre teplé podnebie je charakteristické lokálne exotické ovocie, muselo v tanieri bezpodmienečne figurovať avokádo. Ak sa nájde príležitosť ho niekam vtesnať, okamžite sa jej chopím, veď ma poznáte.
Ak máte teda už po krk zemiakov alebo len chcete trochu odľahčiť jedálniček o škroby, privítajte na stole iné druhy zeleninových hranoliek. Neobanujete, najmä nie v spojení s lahodným šťavnatým mäsom.
  • 2 kuracie (kačacie) prsia
  • 1 ČL mletého koriandru
  • 1 ČL granulovanej cibule
  • štipku soli
  • štipku paprikových vločiek
  • 1 ČL mletej údenej papriky
  • 1 Čl granulovaného cesnaku
  • 1 PL kvalitného oleja
  • •••••••••••
  • 2 veľké mrkvy
  • 2 veľké petržleny
  • 1 PL oleja
  • kreolské korenie podľa chuti (dá sa nahradiť iným pikantnejším)
  • trochu citrónovej šťavy
  • granulovaný cesnak a soľ podľa chuti
  • •••••••••••
  • avokádo
  • niekoľko čerstvých šalátových listov
  • hrsť cherry paradajok
  • kus šalátovej uhorky
  • petržlenovú vňať
Prsia umyjeme a uložíme do misky, posypeme koriandrom, cibuľou, soľou, paprikovými vločkami, paprikou, cesnakom a prelejeme olejom. Dobre zamiešame a necháme odstáť aspoň na 15 minút, nech mäso vstrebe chuť korenín.
Na rozpálenej grilovacej panvici prsia sprudka z oboch strán opečieme a potom na miernejšom ohni grilujeme, kým na povrchu nie je charakteristická vzorka a vnútro je mäkké a šťavnaté. Nevysušiť! Aby sa prepieklo rovnomerne, odporúčam najhrubšie časti pred opekaním narezať pomocou "motýlikovej" metódy na tenšie plátky. 
Mrkvu a petržlen ošúpeme a pokrájame na tenké hranolčeky. Premiešame ich s olejom, korením, citrónom, cesnakom a soľou a v rovnomernej vrstve ich rozprestrieme na plech s papierom na pečenie. V rúre vyhriatej na 180 °C pečieme 15-20 minút, kým na povrchu nie sú chrumkavé a zlatisté. 
Nasleduje zostavenie taniera: na dno uložíme lôžko šalátu, pridáme kôpky hranoliek, grilované mäso, avokádo (celú polku, nakrájané, či dokonca rozpučené, na spôsob dipu/guacamole - nechám na vás), plátky uhorky a cherry paradajky. Pokropíme citrónom a ak sa nám žiada, posypeme koreninami naviac. Ozdobíme čerstvou vňaťou a podávame!










Vo svojej podstate veľmi jednoduché a relatívne rýchle jedlo, ktorým sa určite zavďačíte mnohým stolovníkom. Hranolky sú bez debaty jedným zo spôsobov, ako nenápadnou formou do deciek dostať viac zeleniny. Má to požadovaný tvar? Má. Chrumká to ako klasické? Áno. A sú chutnejšie. vyhrali sme! Ak nemáte radi avokádo (tak vás nechápem), pokojne ho vynechajte, potom však možno nezaškodí zauvažovať o nejakom dresingu, ak k hranolkám nutne potrebujeme niečo na namáčanie. Nebojte sa prehľadať blog, mám ich tu asi miliardu, preto verím, že si nájdete nejaký, ktorý vám padne do oka. A ak áno, napíšte mi, čo by ste k pokrmu podávali, zaujímalo by ma, aké máte preferencie.
Zatiaľ si užite tento tanier a príjemný začiatok týždňa prajem!

utorok 20. februára 2018

Brokolicový šalát s citrónovo makovým Ranch dresingom

Jedna prudko zelená misa v tretej tretine februára si priam zasluhuje uzrieť svetlo sveta! Nie je nič lepšie, ako rozbiť to šedivé prítmie za oknom niečím žiarivým a elektrizujúcim. Dúfam, že sa s týmto názorom plne stotožňujete. Vidieť, že som plne naštartovaná na jar a neviem sa jej dočkať.
Už som bola pokarhaná (vďaka, Pavle..), že som nerozumná a nemyslím na dôsledky, ktoré plynú z tejto čudnej zimy. Bolo v podstate teplo, žiadna výrazná snehová pokrývka, príroda si neoddýchla a do pôdy nemohlo vsiaknuť dostatočné množstvo vlahy. Všade je sucho a v nasledujúcich mesiacoch to určite pocítime. Vraj by som sa mala modliť, aby poriadna fujavica ešte prišla.
No neviem, priatelia, ak už sa tak nestalo doteraz, nebolo by to skôr na škodu? Rastlinstvo sa začína drať na povrch a keby teraz všetko zamrzlo, aj tak smola. Ale príroda je mocná, vysporiadala sa už s horšími vecami, tak jej verme, že to nejak rozdýcha a šalamúnsky vyrieši.
Ja si budem užívať to, čo nám ponúka. Respektíve reťazce, pretože tie dnes pokojne zaplavia pulty produktmi, ktoré so sezónnosťou nemajú nič spoločné. Neviem, v tomto som ako koza záhradníkom, netuším, či je práve obdobie brokolice, ale niekoľkokrát po sebe sa vyskytla v akcii a ja som sa jej chopila za pačesy. Či skôr brčky a kučery.
Predstavujem vám šalát nabitý vitamínmi, jednak práve z tejto hlúbovitej zeleniny, potom tam máme ľadový šalát pre čerstvosť, avokádo ako zdroj dôležitých prírodných tukov, sušené čerešne, ktoré sú nápaditým a prekvapivým prvkom a celé to zavŕšime dresingom na báze jogurtu, nech nám nechýbajú ani nejaké tie bielkoviny.
Tento špeciálny Ranch dresing je možno trochu zvláštny, ale veľmi pôsobivý. Určite vám neuniklo, že mnoho ľudí tak rado kombinuje mak a citrón, či už vo forme bábovky, koláčov alebo muffinov. A presne toto spojenie funguje aj v tomto prípade. Kyslé tóny citrónu sú podčiarknuté horkými zrnkami maku a keď k tomu pridáme ešte nejaké to korenie a hlavne priehrštie cesnaku, výsledkom je bombastická zálievka na šalát. Môžete ju použiť i v iných receptoch, nielen tomto, takže odporúčam si recept dobre zapísať či zapamätať a vrátiť sa k nemu.
Medzitým si však bezpodmienečne urobte tento!
  • menšiu brokolicu
  • niekoľko listov ľadového šalátu
  • dokonale zrelé avokádo
  • zo dve hrste sušených čerešní (ale napríklad aj brusníc či sliviek)
  • 1 PL slnečnicových semienok
  • Makový Ranch dressing:
    • malý téglik bieleho jogurtu
    • 1-2 strúčiky cesnaku
    • 2 ČL citrónovej šťavy
    • 1 PL celého maku
    • 1 ČL sušeného petržlenu
    • 1 ČL sušeného oregana
    • ½ ČL granulovaného cesnaku
    • ½ ČL granulovanej cibule
    • štipku papriky
    • štipku soli a mletého korenia
Brokolicu rozoberieme na ružičky, hlúbik nakrájame na malé kúsky a udusíme nad parou na skus. Do veľkej misy uložíme šalát, pridáme brokolicu, kocky či plátky avokáda, prisypeme sušené ovocie a slnečnicové semienka a zalejeme dresingom. 
Ten pripravíme nasledovne: v miske zmiešame jogurt, prelisovaný cesnak, šťavu z citrónu, mak, sušené bylinky, koreniny a soľ a poriadne premiešame. Koštujeme a upravujeme podľa chuťových preferencií. 
Odporúčam zálievku pripraviť vopred a nechať ju niekoľko hodín odstáť, vtedy sa naplno rozvinú všetky jej zložky. 










Ak nie ste prílišným fanúšikom sušeného ovocia v šalátoch, skúste aspoň sušené paradajky. Alebo pokojne čerstvé, rozhodne si to však nejakú živú farbu pýta. A dresingom nešetrite, čo ako milujem čerstvé chrumkavé šalátové listy, len tak samotné sú vhodné skôr pre králika, takže citrónovo-makový "obal" im len prospeje. Avšak, asi ani nemusím zdôrazňovať, mojou najobľúbenejšou časťou bolo, samozrejme, avokádo! 🥑🥑 Predvídateľné..

pondelok 19. februára 2018

Baklažánové rolky ochutené korenistou datlovou pastou/karamelom

Upozorňovala, dokonca vyhrážala som sa! V tomto príspevku na >>baklažánové loďky<padlo moje rozhodnutie tak trochu ignorovať sezónnosť a urobiť si radosť častejším zaraďovaním tejto fialovej plodiny do repertoáru. Zima na môj vkus trvá už príliš dlho a nebaví ma, preto to rebelstvo. Baklažán patrí medzi moju najobľúbenejšiu zeleninu (alebo je to ovocie? Tak ako paradajka? Myslím, že je to z príbuznej čeľade, ale to by chcelo pár minút googlenia. Túto časť rada prenechám vám..), takže sa netreba čudovať, že sa u mňa začínali prejavovať abstinenčné príznaky.
V poslednom čase experimentujem so slanými jogurtovými miskami. Jogurt som mala vždy zaškatuľkovaný ako niečo, čo ide vyslovene so sladkým, ale pozrime ho, vôbec to tak neplatí. Veľmi príjemným a lahodným spôsobom ho možno vpašovať aj do slaných pokrmov a nie je to čudné. Teda, možno je, ale nie je to zlé, nejedlé či nedajbože hnusné. Práve naopak!
Uvedené baklažánové rolky sú však hybridom na pomedzí oboch verzií. Sú potreté korenisto-sladkou pastou z datlí. Je to niečo ako prírodný karamel! Podobné pokrmy možno typicky zahliadnuť na tanieroch ľudí v Maroku, ale tam to nekončí, vzhľadom k ich jedinečnej chuti sa poľahky rozšírili do celého sveta. Pre hravosť, pútavosť a ešte väčší šmrnc sa obvykle stretneme aj s posýpkou z granátových jadierok a práve tým jogurtom, ktorý je zárukou nevídaného osvieženia.
Seriózne, najlepšie spárenie vôbec: ešte horúce slimáky vytiahnuté priamo z rúry, preplnené krémovou pastou, ktorá vplyvom tepla jemne skaramelizuje, spolu so studeným jogurtom sú darom z nebies do akéhokoľvek ročného obdobia. V zime vďačne zahreje pečený baklažán, v lete zase príjemne ochladí biely preliv. To najlepšie z oboch svetov.
Ak si myslíte, že to s tými oslavnými rečami a fanfárami preháňam a som značne neobjektívna a predpojatá, pretože na baklažány mám proste slabosť, verte, že to nie je celkom pravda. Myslím si, že aj niekto skeptickejší by tento pokrm ocenil nielen pre jeho bohatú nádielku chutí, ale aj čo sa prezentačnej stránky týka. Málokedy som spokojná s tým, ako dané jedlo na mojom tanieri vypadá, ale tento raz sa musím aspoň trochu poklepať po pleci. Je to nádherne farebné, rubíny granátových jadierok vyvažuje trochu zelene v podobe čerstvých byliniek. tmavá fialová je v peknom kontraste s bielym základom. Preto sa pripravte na priehrštie fotiek, napriek tomu, že ich kvalita nie je na jednotku, nemohla som sa rozhodnúť, ktoré vybrať. Tak som pridala čo najviac, nech si môžete utvoriť čo najlepší obraz. A pripraviť si korenisté rolky s dekadentným nádychom sladkých ingrediencií.
  • 1 veľký baklažán
  • dve hrste čerstvého koriandru
  • 2 PL olivového oleja
  • ¾ hrnčeka datlí + vriacu vodu
  • 2 strúčiky cesnaku
  • 1 ČL mletého koriandru
  • ½ ČL mletej údenej papriky
  • štipku čili vločiek
  • štipku korenia a soli
  • 1 ČL škorice
  • hŕstku jadierok z granátového jablka
  • malý téglik smotanového/gréckeho bieleho jogurtu
  • bylinky na ozdobu
Datle vložíme do misky a zalejeme vriacou vodou. Necháme ich odstáť, ideálne niekoľko hodín, najlepšie cez noc aby dostatočne zmäkli (ak máme Medjool odrodu, nebude potrebné lúhovať ich tak dlho). V deň prípravy ich scedíme, vložíme do vysokej nádoby alebo mixéru a s trochou novej vody zmixujeme na hladkú pastu karamelovej konzistencie. Začíname s malým objemom vody a podľa potreby riedime. 
Baklažán nakrájame na pozdĺžne tenké plátky (mandolína príde vhod), čím tenšie, tým lepšie. Posypeme ich soľou a necháme na 10-15 minút odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Odsajeme ju kuchynskou servítkou a plátky potrieme náplňou.
Tú pripravíme nasledovne. Do pripravenej datlovej pasty (zrejme nebude treba celé množstvo - časť si odložte na inokedy) pridáme čerstvý koriander, olej, cesnak, mletý koriander, papriku, čili vločky, korenie, soľ a škoricu. 
Naplnený baklažán zvinieme do roládok a uložíme na plech s papierom na pečenie. Ak to nejde a plátky boli aj napriek všetkým snahám príliš hrubé, ponecháme ich roztvorené a dáme predpiecť na 5 minút. Po tom, čo zmäknú, ich stočíme a pečieme ďalších 10, kým nie sú úplne mäkké a vnútro horúce a karamelové so stopami sirupu. 
Slimáky uložíme na tanier s vrstvou jogurtu, posypeme granátovými jadierkami a bylinkami (koriandrom a mätou) a okamžite podávame, nech baklažán nevychladne. Výborným prídavkom by boli posekané pistácie! 
















Nikdy by som si nepomyslela, že raz dospejem do štádia, kedy budem na svojich tanieroch vídať takého kreácie. Jednak by to bolo na moje staré ja príliš exotické, potom príliš farebné a naaranžované, v neposlednom rade by som ohrnula nosom, že je to nejaká čudná zelenina (taká 15 ročná hus ťažko vedela, čo je dobré..) a naviac tieto sladko-slané kombinácie spolu?! V jednom jedle? Akože čerstvé i sušené ovocie? Za éry olympských bohov a mocných monštier bola pizza Havaj (rozumej s ananásom) najväčším prípustným výstrelkom v tomto smere. 
Čo bolo bolo, vekom človek múdrie a za to som rada. Inak by som navždy ostala ukrátená o poklady ako je tento. Vy tiež neváhajte a vykročte z tej komfortnej zóny! Zázraky sa dejú mimo nej!

štvrtok 15. februára 2018

Ružičkový kel s kaparami a syrom Feta

Dnešný recept ma zaskočil. Ale veľmi príjemným spôsobom! Napriek svojej jednoduchosti obsahuje toľko arómy, že vás takmer prevalcuje. Čo môže byť dvojsečná zbraň, pretože sa domnievam, že toto je práve jedno z tých jedál, ktoré buď milujete alebo nenávidíte.
Tak po prvé: ružičkový kel. Už vidím zástupy ľudí ohŕňajúce nosom (prevažnú časť mojej rodiny nevynímajúc) a ich kyslé tváre pri predstave, že by tieto zelené guľôčky mali strčiť do úst. Potom sú tu však jedinci ako ja, nachystaní napísať siahodlhú sťažnosť do parlamentu, ako si to reťazce v republike predstavujú neponúkať na pultoch túto výnimočnú zeleninu! (Vďaka bohu za Tesco, ktoré moje prosby vyslyšalo a pol kráľovstva za mamku, ktorá prekonáva aj hraničné prechody, aby potešila svoju dcéru).
Po druhé: kapary! Ďalšie diskutabilné guľky, ktoré niekomu nesedia a vyhýba sa im oblúkom. Sú kyslé a slané, ale na to má vplyv aj nálev, v ktorom ich kúpite. Čerstvé som jedla raz, niekde v reštaurácii a bohužiaľ si nepamätám, ako chutia. Ale tieto v pohári mi ulahodili, zrejme si ich budem kupovať častejšie. Podobne ako olivy, príjemne osviežia každý pokrm, či už nejaký šalát, cestoviny, ale dobré sú i v mäsitej omáčke.
Po tretie: Feta! Tá je väčšinou obľúbená, výraznejšie slaná, intenzívna, podľa značky buď extrémne drobivá, ale aj krémová. Ak nemáte radi tieto slané pevnejšie typy, s kelom dobre pasuje aj plesňový syr, napríklad gorgonzola, niva, všetky modro sfarbené verzie.
Prekvapivým momentom tohto pokrmu je samotné spracovanie. Dôležité je použiť práve kapary v náleve, pretože ten použijeme ako médium, v ktorom budeme dusiť ružičkový kel. Na rozdiel od vody takto zelenina nadobudne chuť naviac, čo posúva pár neobyčajne obyčajných surovín na úplne inú úroveň. Môžete s týmto tvrdením nesúhlasiť: kapary, Feta - to má byť obyčajné? Záleží od uhla pohľadu. V mojej kuchyni sa vyskytli už omnoho exotickejšie potraviny, podobné položky sa tam udomácnili, preto ja to tak neberiem. Ale jasné, keby som sa pozrela do špajze mojej tety na dedine, našla by som tam diametrálne odlišné zoskupenie surovín.
Preto si však myslím, že je dôležité nebáť sa a trochu experimentovať. Ktovie, možno sa napokon natoľko zamilujete do nejakej potraviny, že sa stane právoplatným členom domácnosti a budete si búchať hlavu o stenu, že ste si k nej cestu nenašli skôr. Ja to mám takto s avokádom a baklažánom. Kde by som si v takých 15 rokoch pomyslela, že by som také niečo dala do úst? Och, niekedy by som svojmu mladšiemu ja dala facku. Ale to i tomu súčasnému..
  • 350 g ružičkového kelu
  • malú červenú cibuľu alebo šalotku
  • trochu masla
  • 1 pohárik sterilizovaných kapár + nálev
  • 100 g syra typu Feta
  • za hrsť mandľových plátkov/hranolčekov
  • mleté biele korenie, červenú papriku, soľ podľa chuti
Cibuľu nakrájame na tenké polmesiace, hlavičky kelu prekrojíme na polovice. Na masle oboje sprudka opečieme, ochutíme korením, soľou a paprikou a dobre premiešame. Podlejeme nálevom z kapár a dodusíme, kým kel nie je na skus. Tesne pred koncom vmiešame dnu kapary a zmes chvíľu opekáme, aby sa jednotlivé zložky dobre prepojili. Na záver posypeme plátkami/kúskami mandlí a rozdrobeným syrom Feta. Servírujeme do misiek či tanierov samotné, prípadne so zeleninovým šalátom bokom alebo ako prílohu k mäsu či doplnok ryže.









Zaujímavé spojenie kelu, Fety a kapár si ma bezpodmienečne získalo. Ak by ste chceli presvedčiť niekoho z okolia, aby jedno, druhé či tretie konečne prvýkrát vyskúšal, stavte na tento pokrm. Ak ho nenaladí na správnu vlnu toto jedlo, potom už máločo. Ale pri varení trochu opatrne! Nebojte sa priebežne koštovať, pretože skutočne záleží, po akom produkte siahnete. Sterilizovaný nálev môže byť príliš slaný či kyslý a úplne tak pokaziť tento výnimočný chod. Ochucujte a nalievajte preto obozretne. Ak sa vám bude zdať, že tekutina je príliš výrazná, radšej ju rozrieďte v panvici vodou. Potom by ste len veľmi ťažko stravníkov prehovárali, že toto im MUSÍ šmakovať.

streda 14. februára 2018

Baklažánové loďky 2v1: dubákové kari & hráškovo-paradajková zmes

Zima nezima, baklažán mimo sezóny, kašlem na to, aj tak som sa rozhodla, že som až príliš dlho bola bez neho a začínam ho kupovať napriek nekresťanskej cene. Vždy, keď sa objaví na mojom tanieri, som vo vytržení, pomaly nemôžem dočkať sekundy, kedy už do neho konečne zahryznem. Obvykle sa spolieham na neodmysliteľné minipizze, ktoré ste na blogu videli už toľkokrát, že sa to ani nedá spočítať. Preto ak vyhútam niečo iné, zaslúži si to obrovské ovácie.
Natrafila som na veľmi zaujímavý recept na Skagen, ktorý, ako už jeho názov napovedá, pochádza zo Škandinávie, konkrétne z Dánska, pričom bol pomenovaný práve podľa tohto rybárskeho mestečka. Traduje sa, že istý Švéd (Tore Wretman) ho tam pripravil pre svoju reštauráciu ako pomazánku na toasty. Odvtedy sa udomácnil aj v iných receptoch, napríklad existuje Skagencheesecake, čiže syrový koláč na slano s touto náplňou. Zmes obsahuje krémový syr alebo tvaroh a najmä kaviár: najlepšie v dvoch formách, ako celé malé guľky ikier a kaviárovú pastu.
Môj recept napokon s pôvodným nemá nič spoločné. Touto obsiahlou odbočkou som sa pokúšala vysvetliť, ako niekedy pracujú moje myšlienkové pochody. Priviedlo ma to na ideu vytvoriť nejakú pomazánku, náplň, pomocou ktorej by som spotrebovala cottage s blížiacim sa odporučeným dátumom spotreby.
Ten recept na Skagen som našla u jednej švédskej dievčiny, ktorá okrem tradičného predpisu ponúkla aj inú verziu: príchuť vegánske kuracie kari! Ona tieto plnky použila do sladkého batátu, lenže ten som ja spracovala deň predtým iným spôsobom. Pozrite sa na >>Hot Dog zo včerajšieho príspevku<<. Ale alternatíva vyskočila v mojom mozgu okamžite ⇒ baklažán sa na to náramne hodí!
Potom to už išlo voľným spádom. Hútala som, aké ingrediencie použiť, čo mám v komore, čo musím zlikvidovať v chladničke, na čo mám chuť, čo k sebe bude aspoň trochu pasovať.
Ach, ja viem, je ťažké sledovať tieto riadky a uchopiť moje myšlienky, je to ako búrka v nočníku, ak sa tak môžem vyjadriť. Zrejme iba pletiem piate cez deviate a všetko čo som pred chvíľou napísala nedáva zmysel. Podstatou je, že sa zrodil recept, respektíve dva, ktoré môžu byť pre vás nejakým spôsobom podnetné a rovnako vás navnadia niečo podobné vykúzliť v kuchyni.

Dubáková kari zmes:
  • pol téglika syra cottage
  • dve hrste sušených dubákov
  • kúsok masla
  • pol červenej cibule
  • ½ ČL mletého kari
  • ½ ČL mletej údenej papriky
  • ½ granulovaného cesnaku
Hráškovo-paradajková zmes:
  • druhá ½ téglika syra cottage
  • ½ šálky mrazeného hrášku
  • 5-7 sušených paradajok v oleji (domácich, od mamky, s cesnakom, semienkami a bylinkami)
  • trochu póru, ideálne mix bielej aj zelenej časti
  • 1 ČL jablčného octu
  • ½ ČL granulovaného cesnaku
  • štipku soli a mletého korenia
Sušené dubáky zalejeme vriacou vodou a necháme odstáť minimálne na 15 minút, nech napučia. Potom ich na hrudke masla opečieme v panvici, kým nie sú zlatisté. Samostatne, či rovno spolu s dubákmi opečieme na masle aj tenučké kolieska červenej cibule. Huby a cibuľu pridáme do misky, zmiešame spolu s prvou polkou cottage, ochutíme kari korením, paprikou a cesnakom. Zamiešame a zatiaľ odložíme bokom. 
Mrazený hrášok zohrejeme, zmiešame so zvyšným cottage, pridáme nakrájané sušené paradajky a pór. Ten môžeme použiť surový alebo pre zjemnenie pikantnosti osmažiť na masle. Do zmesi prilejeme ocot, ochutíme cesnakom, soľou a korením, premiešame a podávame. 
Odporúčam náplň roztrieť na upečené baklažánové lodičky. 
Celý baklažán rozrežeme po dĺžke na polky, do dužiny urobíme mriežkované zárezy, ale tak, aby sme neprekrojili dno. Kožu z druhej strany poprepichujeme vidličkou. Baklažán dobre osolíme, snažíme sa dostať aj do vnútra rezov a necháme ho odstáť, kým na povrch nevystúpi horká tekutina. Tú odsajeme kuchynskou utierkou a potom ho uložíme na plech s papierom na pečenie, šupkou smerom nadol. Pečieme pri 180 °C takých 10-15 minút, potom ho obrátime a dopekáme ďalších 5-10 minút, kým dužina nie je zlatistá a veľmi mäkká. 
Lodičky naplníme obomi nátierkami a servírujeme, ideálne posypané bylinkami na spestrenie. 


Takto nejak by mali vypadať upečené loďky:









Dúfam, že ste sa zdarne dostali až na koniec tohto príspevku, ospravedlňujem sa za moje nesúvislé bľabotanie. V poslednom čase mám skutočne problém v rozumnej forme dostať von to, čo sa mi preháňa hlavou. Zrejme je toho na mňa veľa a preskakuje mi z práce. Alebo to tak bolo vždy, len si to teraz konečne uvedomujem? To by chcelo nejaké objektívne hodnotenie z vonka. Tak mi pokojne dajte vedieť. Ak považujete moje siahodlhé kvákanie za otravné a uvítate len pozdrav, recept a dovi-dopo, budem to rešpektovať.
Och, a skoro by som zabudla: veselého Valentína, ak ho oslavujete! Ja tento dátum úspešne ignorujem, jediná láska, ktorú prechovávam je tá k jedlu. A na to nepotrebujem špeciálne dni, aby som ju vyjadrila..