Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: júla 2013

nedeľa, 28. júla 2013

Pečené fazuľové struky s mrkvou a cuketou

Takto si predstavujem leto. Keď vonku praží slnko, na oblohe nie je ani mráčka, pod nohami sa vám roztápa asfalt a z čela steká pot. Asi si teraz ťukáte na hlavu a myslíte si o mne nelichotivé veci. Ale mne to takto vyhovuje. Pamätáte sa ešte na moje srdcervúce výlevy v príspevkoch z jari, kde som sa sťažovala na počasie v každej druhej vete? Tak dnes to nehrozí. Pretože kto sa vyberie von na pravé poludnie, keď teplomer ukazuje 37 °C? Ja! A kto v takýchto horúčavách zapína rúru a pečie? Správne, zase JA!

A prečo? Aby som vám prezentovala ďalší z jednoduchých a chutných obedov. Takže poďme k nemu.

Potrebujeme:

  • hrsť mladých fazuľových strukov
  • 1/2 cukety alebo jednu malú
  • 1 mrkvu
  • (olivový) olej
  • sójovú omáčku
  • mleté čierne korenie, údenú papriku

 Struky zbavíme koncov a fúzov, mrkvu ošúpeme a všetku zeleninu nakrájame na rovnako veľké kúsky. Do pekáča vložíme papier na pečenie, poukladáme zeleninu, zalejeme olejom a sójovou omáčkou podľa chuti, tak isto pridáme korenie a papriku (prípadne soľ, ale sójová omáčka je slaná). Pečieme asi 25 minút.

Ideálne by bolo zeleninku si ugrilovať, ale to od našej predpotopnej rúry nemôžem chcieť ani vo sne. Vy to určite skúste, dokonca si myslím, že na takú párty v rodinnom alebo priateľskom kruhu pri pivku, je to ideálna príloha k mäsu :)




Takže to by sme mali druhý príklad, ako využiť fazuľové struky, s ktorými mimochodom ja osobne pracujem toto leto prvýkrát v živote. V zálohe mám ešte jeden recept, ale na ten si chvíľku budete musieť počkať, pretože domovina volá a budúci týždeň sa varenie koná zase v mamkinej réžii :)

sobota, 27. júla 2013

Cuketová placka

Pôvodne malo byť cuketových placiek viac, ale doľahla na mňa večná lenivosť a tak som urobila iba jednu veľkú. Teda ani nie tak placku, ako už skôr omeletu. Nič to nemení na veci, že bola chutná a dokonalá pre ľahší letný obed. Takže šup - šup, spravte si aj vy!

Polku cukety (alebo jednu malú) umyjeme a nastrúhame nahrubo. Rovnako nastrúhame aj obľúbený syr (takže ako ste určite už mohli postrehnúť, u mňa vyhrala niva). Pridáme dve vajcia v prípade jednej veľkej placko-omelety, prípadne stačí jedno, ak chceme tvoriť jednotlivé menšie placky. Dochutíme mletým čiernym korením a údenou paprikou (kto chce, tak aj soľou) a opekáme na kvapke (arašidového) oleja.

(Uff, nejako som sa rozzátvorkovala :D)



Z tejto fešandy veru fotomodelka nebude, ale do rebríčka obľúbených jedál sa určite dostane. 
Pekný deň prajem všetkým :)

piatok, 26. júla 2013

Fazuľové struky v Schwarzwaldskej šunke

Dnes som si pripadala ako v nejakej nóbl reštaurácii. Spôsobil to obed, ktorým by som sa vám chcela pochváliť. Pritom ide znovu o jedno jednoduché a primitívne jedlo, ale strašne dobre vypadá a kombinácia chutí je podľa mňa úplne dokonalá a vyvážená.

Tento týždeň mi z domu opäť prišiel balíček prvej pomoci, rozumej: mamka mi poslala cestovnú tašku vrchovate naplnenú jedlom. Okrem iného obsahovala aj časť zo starkinej záhrady, napríklad aj mladé fazuľové struky, ktoré som sa rozhodla spracovať nasledovne:

Hrsť strukov očistíme, odkrojíme oba konce a snažíme sa vyťahať z nich fúzy ako sa tomu u nás nadáva :D Na kvapke olivového (či hocijakého iného) oleja osmahneme fazuľku, aby chytila trochu farby, posypeme mletým čiernym korením a potom podlejeme vodou, nech sa dusí až kým nie je mäkká.

Struky vyberieme, položíme na plátky Schwarzwaldskej šunky (mne to vyšlo na tri kusy), zvinieme do roládky, pozaisťujeme špáradlami a vrátime naspäť na panvicu, aby sa aj šunka trochu opiekla. Viete si predstaviť, ako rozvoniavala celá kuchyňa? 

Voila, to je celé, za pár minút máme hotovo. Môžeme to podávať ako prílohu k mäsu, jednoduchý predkrm, alebo ak k tomu pridáme nejaké tie tuky alebo bielkoviny, poslúži nám to ako samostatný obed.
Ja som fazuľku zládovala s avokádom a bola to naozaj delikatesa!





utorok, 23. júla 2013

Vajíčka s karamelizovanou cibuľkou

Včera som prišla z brigády a to by som nebola ja, keby mi už tradične v žalúdku nevyhrával celý orchester. V takej chvíli postupujem väčšinou rovnako: rozčapím dvere chladničky, zhodnotím situáciu, čo sa týka stavu zásob, v hlave premietnem stráviteľné kombinácie a časovú náročnosť.. a väčšinou to zachraňujú práve vajíčka v akejkoľvek podobe. Najjednoduchšie je splácať z nich praženicu s niečím :D

Aby to však nebola stále nuda, tentokrát som to poňala vo variácii, ktorú som ešte neskúšala, ale už raz som sa na ňu chystala, ako som avizovala v jednom z predošlých príspevkov.  Na sladko, s karamelizovanou červenou cibuľkou.

Potrebujeme:

  • 2 vajcia
  • (arašidový) olej
  • pol červenej cibule
  • lyžička medu
  • lyžička balsamico octa
Na troche oleja do sklovita opražíme cibuľu, primiešame lyžičku medu a octa a necháme skaramelizovať.  Potom už len pridáme vajcia, výdatne zamiešame a hotovo. Doplníme nejakou zeleninou a veselo sa napchávame ;)




Žiadali sa mi k tomu ešte nejaké semienka, napríklad tekvicové, či slnečnicové, ale tie už dlho nemám a akosi ich vždy zabudnem prihodiť do košíka :( Pretože to, čo si nenapíšem na debilníček, to nekúpim. Nuž, keď mám deravú hlavu, aj žalúdok trpí :D Ale nie úplne, pretože aj keď sa toto zdá ako prinajmenšom divná, ak nie šialená kombinácia, bolo to veľmi chutné jedlo.

pondelok, 22. júla 2013

Mrkva s bylinkovým maslom

Také jednoduché a pritom také geniálne! Varená mrkva preliata maslom, ako príloha k nejakému mäsku či len tak samotná.. proste ma uchvátila a ja sa s týmto tipom na obed musím s vami podeliť.

Nehľadajte v tom nič zapeklité, je to tak prosté ako to znie. Lenže ak viete ako na to, vypadá to dosť efektne na tanieri a chuť je, samozrejme, božská.

Očistíme mrkvu a varíme tak 15 minút, kým nie je hotová na skus (teda nie úplne mäkká). Medzitým si roztopíme maslo a primiešame do neho bylinky, ideálne čerstvé, v horšom prípade poslúžia aj sušené. Výborná je napríklad petržlenová vňať, bazalka, pažítka.. tu sa fantázii medze nekladú.

Ako prvá prišla s týmto nápadom u nás mamka. Mrkvu sme mali ako prílohu k opekanému lososovi, keď som bola naposledy navštíviť domovský kus zeme :D Ona to doviedla do dokonalosti tým, že nám ju servírovala previazanú údenými korbáčikmi.

Mrkvička s korbáčikmi, bylinkové maslo, 2 kúsky lososa a vzorka kuracieho prsa ♥



Včera som podľa jej vzoru postupovala aj ja, akurát som nemala korbáčiky a tak ako bielkovinová zložka poslúžil môj obľúbený syr niva :) Zbožňujem jedlá, ktoré sú nenáročné, skladajú sa z troch ingrediencií a pritom si na nich človek tak pošmákne.





nedeľa, 21. júla 2013

Kalerábové "sendviče" s pomazánkou z bielej fazule

Znovu mám pre vás jednu alternatívu ku klasickému pečivu, ak vás už omrzelo neustále natierať pomazánkami iba chleby a rožky. Určite by to mohlo inšpirovať vyznávačov PALEO stravy. Po sendvičoch baklažánových, sú to tentokrát kalerábové, nemenej chutné ako tie predošlé. Dokonca aj ich príprava je rýchlejšia, čo je určite výhodou, ak neradi trávite leto nad sporákom :)

Na jeden obed potrebujeme:

  • stredne veľký kaleráb
  • trochu masla
  • 3 lyžice bielej fazule
  • 3 lyžičky gervais
  • 1 strúčik cesnaku
  •  mleté čierne korenie
Kaleráb ošúpeme a nakrájame na asi pol centimetra hrubé plátky. Orestujeme ich na kúsku masla dozlatista z oboch strán a podlejeme troškou vody. Dusíme, kým plátky nie sú mäkké. Celý proces trvá tak 10-15 minút.

Medzitým sa venujeme výrobe pomazánky. Bielu fazuľu rozpučíme vidličkou na kašu, zmiešame s prelisovaným alebo nadrobno nakrájaným cesnakom a gervais (či akýmkoľvek iným krémovým syrom). Dochutíme korením, prípadne soľou.


Potom neostáva nič iné, iba to celé zostaviť dohromady :D Medzi plátky kalerábu napatláme pomazánku a veselo konzumujeme :) 





Samozrejme, nikomu nezakazujem nátierku jesť s chlebíkom. Taký poctivý domáci, to je už iná kapitola. Ale prečo nevyužiť zeleninu, keď jej dnes máme toľko k dispozícii? Tak teda dobrú chuť! :)

sobota, 20. júla 2013

Šalát z bielej fazule a dusených šampiňónov

Pokračujeme ďalej v odľahčenej nôte, jednak v jednoduchosti prípravy jedál a po druhé v nezaťažovaní žalúdka. I keď.. niekomu by mohli v trávení prekážať šampiňóny. Ja s nimi ale problém nemám a preto vznikol tento chutný, trochu netradičný šalát.

Zoženieme si nasledovné ingrediencie:

  • bielu fazuľu (buď suchú, ale to nám značne predĺži dobu varenia, alebo konzervovanú - na jednu porciu bude stačiť necelá polovica plechovky)
  • 10 malých šampiňónov
  • dve hrste hrachu
  • 1/4 avokáda
  • dubákové korenie
Šampiňóny umyjeme, očistíme, väčšie kusy prepolíme (alebo i preštvrtíme :D) a na kúsku masla ich orestujeme, kým nechytia zlatistú farbu. Pridáme hrášok, podlejeme vodou a dusíme pod pokrievkou 10-15 minút. Medzitým si nakrájame avokádo na menšie kocky a pripravíme fazuľu. Kto chce, môže ju prepláchnuť od nálevu, ale nie je to nutné. Na tanieri všetko zmiešame do hromady: avokádo, fazuľu aj šampiňóny s hráškom a posypeme dubákovým korením.
Komu by sa málil zástup bielkovín vo fazuli, pokojne môže doplniť syrom, napríklad by sa k tomu hodil nejaký balkánskeho typu, prípadne moja milovaná niva.





piatok, 19. júla 2013

Rezance s avokádovou omáčkou

Bez nejakého zbytočného úvodu, poďme sa rovno podívať receptu na zub. Dnes opäť v réžii štíhlych nudlí, o ktorých som písala už v TOMTO príspevku. Keďže sa im končil dátum spotreby, musela som rýchlo kúzliť, aby nevyšli nazmar. Bola by to predsa škoda.

Viem, že mnohým avokádo na prvýkrát príliš nesadne a už mu nedajú ďalšiu šancu. Iným nesadne ani na tretí či piaty raz. Sú prípady, kedy sa to obráti o stoosemdesiat stupňov a po počiatočnom odpore sa z týchto jedincov stanú požierači avokád :D Nepatrím ani k jednej skupine. Ja som si obrovskú lásku k nemu vypestovala už po prvom zahryznutí  Ako som bez neho dovtedy mohla žiť?! Hlavne, keď obsahuje toľko živín prospešných pre naše telo.

Ale to som odbočila a sľubovala som, že hneď prejdeme k veci :D Takže poďme na to.

Na omáčku potrebujeme:

  • 1/2 avokáda
  • 1 lyžičku olivového oleja
  • 1 strúčik cesnaku
  • bazalku
  • korenie, prípadne citrónovú šťavu
Postup je, ako inak, jednoduchý: Rezance som tentokrát iba zaliala vriacou vodou a nechala 3 minútky postáť. Potom som ich scedila a pustila sa do omáčky. 

Avokádo rozpučíme vidličkou, pridáme lyžičku oleja, nadrobno nakrájaný alebo prelisovaný cesnak a dochutíme bylinkami, korením či soľou (a prípadne pokvapkáme šťavou z citróna). Túto zmes premiešame s rezancami a servírujeme :) Samozrejme, možno použiť aj obyčajné cestoviny. Navyše, možno pridať do omáčky aj trochu vody, aby bola o niečo redšia a zaliať ňou hoci aj varenú zeleninu. Alebo vmiešať nejaký krémový syr a máme z toho skvelú nátierku.. Vidíte aký je to variabilný a vďačný pokrm? :D





štvrtok, 18. júla 2013

Pomazánka z reďkoviek

Je to skoro až na neuverenie, ale aj mne sa niekedy omrzia tradičné večerné šalátiky. Občas to treba prestriedať a keď už nie celkom vymeniť zeleninu a syry za niečo iné, tak tomu dať aspoň novú vizuálnu stránku :D Preto som si pripravila túto veľmi jednoduchú a rýchlu pomazánku z červených reďkoviek.

Pre jeden hladný krk budeme potrebovať (množstvo si prispôsobte podľa počtu stravníkov):

  • 3 reďkovky
  • 2 lyžičky gervais (či lučiny alebo iného krémového syra)
  • 1 lyžička cottage
  • provensálske korenie
navyše:

  • uhorku
  • čierne olivy
Reďkovky nakrájame na maličké kúsky (komu sa nechce babrať, môže postrúhať), zmiešame s gervais a cottage syrom, dochutíme bylinkami a korením. Prípadne môžeme pridať horčicu či jogurt, ale nie je to nutné. Celkom fajn by bola aj jarná cibuľka (ale nemala som :D). Všetko dobre premiešame a hotovo. Môžeme klasicky namazať na chlebík, alebo si vytvoriť jednohubky na párty a nakôpkovať pomazánku na krúžky uhorky a ozdobiť olivou. 





streda, 17. júla 2013

Piknikujete? ..a trochu rečí o sladených nápojoch

Dobré ránko sa praje!

U mňa celkom netradične, ale dnešný príspevok sa vôbec nebude týkať jedla (dobre, kecám, zase to bude aj o papkaní, ale len tak okrajovo :D), pretože mám náladu sa jemne vyrečniť. Ale naozaj len jemne, nemusíte sa báť, že by to bola slohová práca na niekoľko strán.

Včera som sa bola slniť a chytať trochu vitamínu D na Monte Boo (pre Nebrňákov na Kravej hore) a napadlo mi povliecť so sebou aj foťák, takže vám priblížim tú idylickú atmosféru. Slnko pálilo, ale vetrík to teplo občas veľmi spríjemňoval, no čo viac si priať. Už by to chcelo iba šumenie mora a fešáka, ktorý by bol ochotný natrieť vám chrbát opaľovacím krémom. K tomu moru.. ak by vám to nutne chýbalo k pocitu najväčšej slasti, na Kraváku je bazén, takže ako náhrada to určite poteší :) S fešáčiskom si to už nejako budete musieť vyriešiť sami..






Príliš veľa ľudí sa tam nenachádzalo, možno to bolo tým, v akom čase som sa tam vybrala, ale aspoň tam nebolo príliš veľa očumovateľov. Nieže by sa bolo na čo dívať, ale ja nie som práve typ, ktorý sa rád vystavuje na verejnosti. Rozprestrela som si deku, vytiahla knižku, zhodila tričko a poďho chytať bronz (respektíve u mňa skôr fľakatý ružový náter, ja sa dohneda fakt nikdy neopálim :D). No a čo k tomu chýba? V čase olovrantu niečo na zahryznutie a samozrejme, nezabúdajme na pitný režim ;) Chodíte takto do prírody na piknik? Alebo máte to šťastie, že sa môžete vyvaliť na záhradke?



Tradičný olovrant: biely jogurt, lieskovce a kešu oriešky

Vydržala som sa opekať asi hodinku a pol, bála som sa, že sa spečiem, pretože opaľovací krém nemám :D Radšej som to teda zabalila, rakovina kože nie je práve to, čo by som na pikniku chcela stretnúť :D

Stretla som ale niekoho iného. Cestou domou ma zastavili dve slečny, propagujúce Colu bez cukru. Strčili mi do ruky brčko, či uhádnem, ktorá verzia sa ukrýva v plechovke. Tipla som to na Zero a mala som pravdu, takže mi ju vrazili do ruky a zdrhli preč. Zostala som zaskočená. Tieto cukrové vody som nepila už najmenej rok!! Ak si dobre spomínam, tak naposledy minulé leto tuším čapovanú kofolu. Naozaj sa im snažím vyhýbať, pretože sú to len prázdne kalórie, ktoré smäd vôbec nezaženú. Radšej mám čistú vodu alebo čaje.



Pôvodne som bola skalopevne presvedčená, že ju ponúknem doma niektorej zo spolubývajúcich, ale ako som zliezala dole kopcom, nakoniec som tú 1 a pol decovú plechovku do seba kopla. Preto, lebo bola príjemne vychladená, vôbec nie preto, lebo by mi podobné sračky žbrndy chutili, nedajbože chýbali. Ale bolo teplo. A povedzme si narovinu, z tých 150 ml cukrovej vody človek nepriberie, no nie?

Čo som tých chcela vlastne povedať? Nebojím sa, že by mi z toho narástla druhá hlava, ale ide o to, že mi takto nanútili niečo, čo som vlastne ani nechcela a musela som tak poprieť moje zásady. Jasné, mohla som odmietnuť, poviete si. Samozrejme, napadlo mi to minútu po tom, čo odišli. Slečny ma trochu zaskočili a v danom momente mi to nenapadlo. Mohla som ju napríklad vyhodiť, môžete poznamenať. Mohla. Ale to by bolo plytvanie jedlom (vodou v tomto prípade). Čo by ste vlastne robili na mojom mieste? (Aj keď si myslím, že v prvom rade by ste to neriešili toľko ako ja a pustili to za hlavu :D čo už, som osoba, ktorá všetko rozpitváva :D)

Nuž a to je na dnes všetko. Končím s prianím krásneho rána a celého dňa, bodaj by aj dnes bolo tak krásne. A vlastne celý zvyšok leta :)

utorok, 16. júla 2013

Arašidové bravčové rezance

Hoci som v predošlých článkoch tvrdila, že k letu patrí na tanier najmä zelenina všetkého druhu, občas nezaškodí urobiť výnimku a nadopovať telo kvalitnými bielkovinami v podobe mäsa. Určite by sa skôr malo jednať o chudé mäsko z hydiny alebo rýb, ale ja mám ešte stále zásoby bravčového z domu od mamky. Jedná sa však o pekné rezníky, ktoré nie sú prerastené špekom, takže nie sú ťažko stráviteľné. Keďže ja som mäsožravec (a keby som nebola lenivá ho pripravovať, mohla by som ho jesť aj každý deň :D), pochutila som si nadmieru aj na tejto, pre niekoho možno prapodivnej variante.

Pre milovníkov arašidového masla to však nebude vôbec žiadna novinka, ale ak ste náhodou ešte mäso s touto lahôdkou neskúšali, je načase to zmeniť ;)

Potrebujeme 3 (!) ingrediencie (no dobre, 4 ak počítam aj pochutiny :D):

  • bravčové (či akékoľvek iné, aj kuracie k tomu pasuje) mäso
  • 1-2 lyžičky (3, 4, 5.. podľa závažnosti vašej závislosti :D) arašidového masla
  • olej (najlepšie arašidový)
  • mleté čierne korenie, prípadne soľ (ale ja som nedávala, predsa, maslo má svoju charakteristickú chuť a nebudeme ju kaziť, no nie? :D)
Mäso som si na noc naložila do arašidového oleja. Myslím, že to nie je úplne nutné, ale nasiakne trochu jeho arómou.


Na druhý deň ho nakrájame na tenké rezance (ak sme tak neurobili ešte predtým) a osmahneme na panvici, kým sa nezatiahne. Môžeme ochutiť podľa ľubovôle, ja som pridávala iba mleté čierne korenie, ale nezakazujem žiadne experimenty :D Prikryjeme pokrievkou a dusíme 5-10 minút. Ku koncu pridáme arašidové maslo, dobre zamiešame, aby sa spustilo a obalilo kúsky mäsa a môžeme podliať vodou, ak chceme trochu redšiu omáčku. Dusíme už len 5 minút a máme hotovo. 


Podávame so zeleninou, napríklad hlávkovým šalátom so zálievkou z balsamico octa (1-2 lyžičky), olivového oleja (1 lyžička), provensálskeho korenia a čiernych olív (zbožňujem a pchám ich všade :D). 





Týmto počinom sa mi rapídne zmenšil obsah pohárika masla z Marks & Spencer :D Ešteže mám ďalších dvoch krásavcov z Lidlu. Ale budem sa musieť trochu krotiť a nemíňať ho na varenie a pečenie. Predsa len, masielko je najlepšie namazať na knäckebrot/chleba/čokolvek.. alebo ho len bágrovať lyžičkou :D Tiež to tak máte? ;)

pondelok, 15. júla 2013

Rezance s hráškom a cottage

Dnešný príspevok je venovaný mojej mamke. Ako dôkaz, že plním čo som sľúbila. Podľa nej musím jesť viac sacharidov, takže by som do seba ideálne mala celý týždeň ládovať cestoviny a zemiaky, chlieb a rožky a tak podobne. Dohodli sme sa na kompromise. Nedávno som totiž objavila v jednej zdravej výžive Štíhlé nudle (blbý názov), u ktorých ma zaujalo ich zloženie. Nie sú to úplne klasické cestoviny, majú vyvážený pomer sacharidov a bielkovín, čo mi prišlo ako dobrá stredná cesta.

Dnes som teda dopochodovala do výživy a mala šťastie. Dokonca boli v akcii kvôli blížiacej končiacej sa dobe trvanlivosti. A tak som sa rozhodla ich vyskúšať.
Ak by ste ich hľadali, vypadajú nejako takto:


Vôbec ich netreba variť, stačí buď vložiť do mikrovlnky alebo na 2 minútky zaliať vriacou vodou, ale ja som sa rozhodla spraviť ich na panvici. 

Na kvapke arašidového oleja som ich premiešala, aby sa obalili a prisypala k nim hrášok (domáci, od starkej, vytiahnutý z mrazáku :D). Podliala kvapkou vody a čakala, kým sa hrach rozmrazí. 


Potom už len pridáme cottage syr, dobre premiešame, posypame provensálskymi bylinkami a hotovo :)



Chuťovo sa rezance cestovinám príliš nepodobajú, skôr mi vzdialene pripomínali nejaký syr (možno srvátkový z Lidlu?) a aj vypadali takmer ako mozzarella nastrúhaná na hrubé rezance :D Inak nemajú špecifickú príchuť, preto sa k nim hodia akékoľvek bylinky, dokonca sa uvádza, že sú vhodné aj pri príprave na sladko. Ktovie, možno najbližšie skúsim rezance s tvarohom. Alebo vlašskými orechmi? 

P.S. Mami, dúfam, že si spokojná :)