Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: februára 2015

piatok, 27. februára 2015

Koňakovo-šľahačkové rezy

Zhodou okolností, ktoré mi nie sú známe, sa stalo, že v chladničke sa nám vyskytlo podozrivo veľa šľahačky. Preto sme sa v rámci víkendového pečenia rozhodli, že bude najrozumnejšie nejak ju spracovať. Prvýkrát tieto rezy mamina piekla ujovi na päťdesiatku a zožali veľký úspech, nuž sme neváhali a rozhodli sa pečenie zopakovať. Ak ste sa teda ešte nerozhodli, akú sladkú pochúťku by ste si pripravili, navrhujem vrhnúť sa na tieto luxusne vyzerajúce zákusky!

Na piškótu potrebujeme:
  • 5 vajec - žĺtka a bielka zvlášť
  • 5 PL kryštálového alebo krupicového cukru
  • 1 PL horúcej vody
  • 3 PL oleja
  • 5 PL polohrubej múky
  • 1 balíček prášku do pečiva
  • 3 PL holandského kakaa
Na krém:
  • 2 hrnčeky (teda 500 ml) mlieka
  • 2 balíčky vanilkového pudingu
  • 1-2 PL kryštálového cukru
  • 2 dl vaječného koňaku
  • 250 g  masla
Na šľahačku:
  • 500 ml (rastlinnej) smotany na šľahanie
  • trochu vaječného koňaku
  • na dokončenie strúhanú čokoládu
Začneme prípravou koňakového krému. Časť mlieka necháme zovrieť a v zvyšku dobre rozmiešame dva balíky pudingového prášku. Do mlieka pridáme cukor, necháme ho rozpustiť a potom vlejeme zvyšnú časť mlieka. Uvaríme hustý krém a necháme ho dobre vychladnúť. 

Na piškótu oddelíme žĺtky od bielkov. Žĺtky vyšľaháme s cukrom a vodou do peny. Do toho zašľaháme olej. Pridáme múku, ktorú sme zmiešali s kakaom a práškom do pečiva, no tú už iba zľahka ručne premiešame. Na záver k cestu pridáme sneh ušľahaný z 5 bielkov. 


Cesto vlejeme na vymazaný a múkou vysypaný plech a dáme piecť do vyhriatej rúry na 15-20 min pri 180°. Či je piškóta hotová kontrolujeme špajdľou. 

Do vychladeného krému zašľaháme vaječný koňak a potom i zmäknuté maslo. Hmotu zmixujeme na hladký krém a rovnomerne ju nanesieme na studenú piškótu. 



Poslednou vrstvou je šľahačka: smotanu len vyšľaháme s trochou koňaku dotuha a nanesieme na koňakový krém. Tramtatatáááá, už sme takmer na konci -- rezy ozdobíme nastrúhanou čokoládou a necháme v chlade odpočinúť, aby sa všetky vrstvy dobre prepojili a piškóta nasiakla krémom. 


Nie som si istá, či by som tento zákusok odporúčala šoférom, hoci je pravda, že toho vaječného koňaku tam nie je príliš veľa, skôr len tak symbolicky, na chuť. Každopádne, za risk by to stálo. Keď už nič iné, skúste ho potom ponúknuť policajtovi, možno ho to obmäkčí. Vy ostatní, nebojte sa ničoho a smelo sa do neho pustite!






Ak máte radi tiramisu, som pevne presvedčená o tom, že aj tieto koňakové rezy si zamilujete. Určite sa hodia k popoludňajšej kávičke, či ako sladká bodka za obedom, no trebárs aj ako odmena po náročnom tréningu vo fitku alebo po zjazde na zasnežených kopcoch.
Ozaj, lyžujete? Snowboardujete? Chystáte sa niekam? Napíšte!

pondelok, 23. februára 2015

Brokolicovo hrášková omáčka na cestoviny

S týmto receptom dieru do sveta určite neurobím, ale mohol by sa hodiť všetkým, ktorí sú v kuchyni noví a ocitli sa v nej takpovediac náhodou. Pretože nie je nič jednoduchšie a študentskejšie ako uvariť cestoviny a niečo na ne nahádzať. Aby to však nebol len barbarský kečup so syrom alebo, nedajbože, nejaká zmes z obchodu, u ktorej pôvodom si nemôžete nikdy byť istí, siahnime po nejakej tej zelenine. A syre. Syr musí byť. Za každých okolností.

Určite potrebujeme:
  • malú hlávku brokolice
  • 2 hrste mrazeného hrášku (alebo malú konzervu)
  • 115 g syra s modrou plesňou (také to trojuholníkové balenie nivy či rivalu a podobne)
  • 1 strúčik cesnaku
  • trochu masla
  • asi hrnček mlieka
  • samozrejme, cestoviny
Cestoviny dáme variť podľa návodu na obale aby boli na skus. Na masle orestujeme cesnak nakrájaný na plátky, kým nezačne voňať. Pridáme brokolicu rozdelenú na malé ružičky a trochu ju opečieme, kým nezíska farbu. Zalejeme ju mliekom a privedieme do varu. Následne pridáme plesňový syr nakrájaný na menšie kúsky a necháme ho úplne roztopiť. Zmes priebežne miešame, kým nie je brokolica hotová. Na záver už len pridáme hrášok, prípadne omáčku dochutíme. Treba však koštovať, syr už je slaný a ak použijeme konzervovaný hrach, ten tiež býva v slanom náleve. Servírujeme s cestovinami, v mojom prípade so špaldovými vývrtkami.




Začal nový týždeň a nie práve ideálne. Napočudovanie, meteorológom tentokrát predpoveď vyšla a je hnusne, mrholí, vlezlý vlhký chlad sa zahrýza do kostí. Nenechajme si však pokaziť plány a povedzte mi, čo sa chystáte podniknúť? 

piatok, 20. februára 2015

Čokoládové raňajkové buchty z laminovaného cesta

Popadla ma konečne nálada na pečenie. Volajte sláva, radujte a veseľte sa! Opadol stres, nervozita a tak bolo len otázkou času, kedy to na mňa doľahne a nastane stav, kedy mám chuť zase niečo tvoriť. Čo znamená trochu sa realizovať v kuchyni.

Laminované cesto ma oslovilo z toho dôvodu, že ho vnímam ako akúsi pred prípravu pri tvorbe vlastného lístkového cesta na croissanty. Na tie mám zálusk už niekoľko rokov, no stále mi to príde ako veľká alchýmia a neodhodlala som sa do nich pustiť. Cesto laminované sa mu v niečom podobá, ale nie je prípravou až tak zdĺhavé a zdá sa mi, že v ňom existuje viac priestoru na prípadné pochybenie, ktoré by hneď nemuselo skončiť katastrofou. Nuž, tak som si vykasala rukávy, navliekla zásteru a zapratala kuchyňu miskami od podlahy po plafón.

Ak sa aj vy chcete pustiť so mnou do týchto buchiet, respektíve závinov plných čokolády, smelo čítajte ako na to! Nebojte sa, keď som to zvládla ja, určite to i vám pôjde ľavou zadnou.

Kvások:
  • 1 šálku (250 ml) hladkej múky
  • na špičku lyžičky sušeného droždia
  • 1/2 šálky teplej vody 
Kysnuté cesto:
  • 1 šálku a 2 PL hladkej múky
  • 1/4 šálky kryštálového cukru
  • 2 PL holandského kakaa
  • 1 ČL sušeného droždia
  • 1/4 ČL soli
  • 1/3 šálky teplého mlieka
Maslové cesto:
  • 140 g studeného masla
  • 3 PL hladkej múky
Na náplň:
  • čokoládovú nátierku podľa vlastného výberu (v mojom prípade som použila nejakú lieskoorieškovo-čokoládovú a domácu slivkovú nutellu - mňam!)
Najprv si pripravíme kvások zmiešaním múky, sušeného droždia a teplej vody. Vodu môžeme ohriať v mikrovlnke (stačí 40 s pri plnom výkone) - mala by byť takej teploty, aby sme v nej ešte dokázali udržať namočený prst. Kvások necháme odpočívať asi pol hodinu. 

Medzitým si pripravíme maslové cesto. Zmiešame maslo s múkou na hladkú pastu a odložíme bokom. Nie je nutné udržiavať ho v chlade, naopak, bude sa potom lepšie roztierať. 

Vo veľkej mise zmiešame hladkú múku, kryštálový cukor, kakao, droždie a soľ ako základ na kysnuté cesto. K sypkým surovinám potom pridáme podkysnutý kvások a všetko zalejeme teplým mliekom. O teplote platí to čo pri vode, stačí ho ohriať v mikrovlnke. Cesto dobre vymiesime: bude síce mierne lepkavé, ale pružné a elastické a musí sa odliepať od misy i od prstov. Vtedy je dokonalej konzistencie. 


Pracovnú dosku poprášime trochou múky a vyvaľkáme cesto na obdĺžnik zhruba s rozmermi 12 x 60 cm. Na cesto v konštantných rozostupoch po kopčekoch naukladáme hŕbky maslového cesta. To sa snažíme po celej dĺžke rozotrieť v tenšej vrstve, môžeme si pomôcť rukami, no ide to aj opakom lyžice. Cesto na 5-krát prehneme a koniec dobre pritlačíme, aby sa neotváral. 

Takto vzniknutý bochník otočíme o 90° a na pár miestach ho prepichneme nožom, aby z neho unikol vzduch. Znovu ho vyvaľkáme, opačným smerom, ako predtým (preto sme ho otáčali..) tento raz na rozmer asi 12 x 50 cm (naozaj nepotrebujete pravítko, pokojne od oka). Cesto preložíme 4-krát a hotovo, zabalíme ho do potravinovej fólie a minimálne na 2 hodiny uložíme do chladu. 

Po uplynutí tejto doby, cesto znovu položíme na pomúčenú pracovnú dosku a vyvaľkáme ho na obdĺžnik 20 x 40 cm. Štedro ho potrieme čokoládovou nátierkou (ale určite by nebola zlá napríklad aj škoricová náplň) a zvinieme do rolády. Ostrým nožom krájame kolieska, koľko záleží od toho, akej hrúbky ich chcete. Ja som sa rozhodla pre 12, aby to bolo presne do formy na muffiny. Formu vyložíme papierovými košíkmi a do každého vložíme čokoládové koliesko. Takto necháme buchty podkysnúť 1 1/2 - 2 hodiny na teplom mieste. Je možné ich nechať kysnúť aj cez noc, vtedy ich ale treba uložiť do chladničky. A ráno potom už len stačí zapnúť rúru a do pol hodinky máte čerstvé čokoládové hniezda!


Rúru predhrejeme na 200° a pri tejto teplote pečieme 15-20 minút, kontrolujeme to radšej špajdľou. Cesto je trochu krehkejšie a nadýchanejšie oproti bežnému kysnutému, preto to neprežeňme! Dobrú chuť!


Pridávam aj obrázok, ktorého som sa držala pri postupe, myslím, že je dostatočne názorný a malo by sa vám to pomocou neho bez problémov podariť. 

zdroj

Moje buchty nie sú práve krásavci, no nemala som k dispozícii väčšie formičky, ako tú silikónovú na muffiny, preto sa veľmi rozliezli a nevypadali ako krásne hríbiky. Skôr ako opití mutanti vyliezajúci na svet zo svojho brloha. Odpustite mi toto nehorázne fóó-páá, veď som len začiatočník a snažím sa čo mi sily stačia. Dúfam, že na chuti im to neubralo.






Viete, ako sa hovorí: tréning robí majstra! A tak trénujem. Ale to mi nebráni v tom, aby som sa o svoje výsledky podelila s vami. Na nič sa nehrám a naozaj sa nikoho nesnažím presvedčiť, že som spadla z neba dokonalá. No ale to predsa viete. 
Takže krásny víkend všetkým, zlepšite si ho napríklad aj týmito buchtami, určite neobanujete, keď sa vám ráno bude z rúry vinúť omamná vôňa čokolády!

utorok, 17. februára 2015

Mrkva pod vajíčkovou prikrývkou

Spomínate si na tento recept na tuniakové prekvapenie? Nuž, tak teraz vám prinášam ďalšiu variáciu na to, ako skombinovať vajce s mrkvou. Zrejme ste sa už dovtípili, že to patrí ku mojim obľúbeným spojeniam. Aby to však nebolo stále dookola to isté, snažím sa to tu a tam trochu vylepšiť. Čo sa pod vajcom ukrývalo tentokrát?

Na dve zapekacie misky potrebujeme:
  • 3 mrkvy
  • hrsť cherry paradajok
  • kvapku oleja
  • 2 vajcia
  • 2 ČL (domáceho) kečupu
  • oregano podľa chuti
Misky vytrieme olejom a na dno poukladáme mrkvu nakrájanú na šikmé tenké kolieska. Na ňu príde vrstva kečupu. Ten posypeme oreganom a uložíme naň cherry paradajky nakrájané na kolieska. Posledná časť pozostáva z vyklepnutých vajíčok, ktoré znovu dochutíme oreganom. Misky vložíme do vyhriatej rúry a pri 180° zapekáme 20 minút. To mrkva ešte nie je úplne uvarená, ale stále trochu chrumkavá, takže pokojne ju môžeme nechať v rúre i dlhšie, potom ale odporúčam pridať vajce do misiek o niečo neskôr, aby sa úplne nespieklo. 





Vysokoškolákom tento týždeň začal nový semester, naopak žiaci zo stredného Slovenska majú ako prví jarné prázdniny. Napíšte mi teda, do ktorej skupiny patríte a ako si užívate voľno, prípadne ako ste vstúpili do nového študijného obdobia. 
Mimochodom, zdá sa mi, že tie jarné prázdniny sú nejak privčas, nie? Čo myslíte?

nedeľa, 15. februára 2015

Vysokoškolák sa raduje z maličkostí

Zišlo mi na um, že by možno nezaškodilo, keby bol môj blog zase o trochu osobnejší. Viem, že by sa to mohlo aj obrátiť proti mne, predsa len, v dnešnej dobe všemocného internetu, keď naň raz niečo zavesíte, už to tam ostane na veky vekov. Na druhej strane, nebude to nič až tak intímne, aby sa mi to raz mohlo kruto vypomstiť. Neviem nakoľko sú takéto príspevky príjemné vám, no teraz, keď zo mňa opadol stres a nastavila sa vo mne akási hladina úľavy, mám chuť napísať niečo len tak, od veci. Ak by vám to však bolo proti srsti pokojne sa vyjadrite v komentároch, pokúsim sa podľa toho do budúcna zariadiť.

V prvom rade, musím vybaviť ešte nejaké vianočné záležitosti. Neviem či ste si všimli, ale pred sviatkami bežala na stránkach Lidla akási adventná súťaž, kde sa malo tipovať číslo na nejakú konkrétnu otázku. Čo ja viem, napríklad aká je rozloha predajne v meste Kremžské Horčicovo. Kto bol najbližšie získal aktuálnu cenu pre ten daný deň. No a mne sa pošťastilo vyhrať skvelú keramickú panvicu!


Musím povedať, že tento darček ma nesmierne potešil, pretože som sa chvíľu pohrávala s myšlienkou, že by som si nejakú väčšiu panvicu kúpila. Zatiaľ však nebola príležitosť, aby som ju otestovala. Zneužiť ju na obyčajné volské oči mi príde barbarské a dosiaľ som nenatrafila na nejaký recept, ktorý by si zaslúžil mať tú česť pokrstiť ju. A len tak na okraj, trochu i ju šetrím, nechcem ju zničiť hneď pri prvom pokuse.

Čo sa darčekov týka, spolubývajúca mi, vraj, bola dlžná ešte ten vianočný a tak to skĺbila s blahoželaním k titulu a predvčerom ku mne putoval tento fantastický balíček: telové mlieko a deodorant z Avonu a lahodný sypaný Darjeeling. Ten ja veru môžem, takmer vždy, keď ideme s kamarátom do čajovne si ho objednávam, najmä keď je jeho sezóna. Takže ďakujem, Z.!


Spolubývajúce už zrejme nemohli zniesť pohľad na moju vystresovanú a nešťastnú maličkosť, chodiacu po byte ako telo bez duše, inak si neviem vysvetliť ďalšiu maličkosť, ktorou sa mi snažilo zdvihnúť náladu iné pôvabné žieňa. Dostala som totiž tieto primule. Vraj len tak. Lebo že je nedeľa. No nie je fantastická?




Poslednú radosť som si už urobila sama, skompletizovala som svoju zbierku pyramídových čajov o Mirabelky a dule. Vonia naozaj omamne a dopovala som sa ním pri učení. Okrem iného aj sypaným zeleným Green Monkey, ten ale vyfotený nemám..


Och a ešte na záver, tento úlovok ste už mohli vidieť v bleskovkách, ale jeden škaredý deň som sa odtrepala do M&S a ulakomila sa na tieto dva poháre plnené orieškovou drogou.


Aké sú tie vaše maličkosti, ktoré vám prinášajú radosť? Máte niečo, čo vám za každých okolností zdvihne náladu? Sú to materiálne veci, či vám ku šťastiu stačí len milé slovo a pekný úsmev? Mimochodom, to je niekedy na nezaplatenie a cením si to rozhodne viac, ako akékoľvek hodnotné dary. Rozprávajte, napíšte komentár, som zvedavá!

(A už naozaj na záver: viete, že toto je môj príspevok s číslom 400?! Neskutočné! Ja toho toľko nadrístam..)

(Prisahám, že toto je už naozaj, NAOZAJ záver! To si snáď robíte srandu?! Existuje niečo ako blogová telepatia? pár minút po tom, čo som zverejnila svoj príspevok o radostiach, takmer rovnaký napísala i Markét z Eat Run Love! > klik <
Nemyslite si, že sa po niekom opičím, toto je fakt len neskutočná zhoda náhod! No chápete to?)

sobota, 14. februára 2015

Cesnakovo - bazalkové horné kuracie stehná pečené v alobale

Dobojované! Včerajší piatok trinásteho mi, chvalabohu, nepriniesol smolu a už som oficiálne M(a)g(o)r. Tým sa vysvetľujú hneď dve veci: a) moja neaktivita na blogu, pretože celý týždeň som sa snažila naliať do mozgu čo najviac informácií a nebol čas na nič, na varenie, na žitie, na dýchanie.. b) zároveň to znamená, že dnes som konečne mala príležitosť trochu sa pozvŕtať v kuchyni a pripraviť si niečo poriadne a nielen to nahádzať na tanier.

Panebože, ľudia! Zrazu zisťujem, že deň nemá 14 hodín, ako sa mi predtým zdalo, ale 270, mám neobvykle veľa voľného času, konečne môžem čítať nenáročnú beletriu, pozrieť nejaké filmy a diely seriálov, ktoré som zmeškala. Zvláštne, ako sa vám odrazu nafúkne celý vesmír, keď z vás opadne všetok stres a nervy. Ale to som sa zase dostala niekam, čo nebolo primárnym dôvodom tohto príspevku.

Vráťme sa ku kuracím stehnám. Šťavnatým, prešpikovaným cesnakom, vylepšeným sýtou chuťou bazalky. Och a trošku pikantným vďaka čili. Ale to nie je všetko! Pozrime sa na zoznam ingrediencií podrobnejšie a odškrtávajme položky v ňom. Máme:
  • horné kuracie stehná
  • 2-3 strúčiky cesnaku
  • (cesnakový) olivový olej
  • sušenú bazalku
  • mleté čierne korenie
  • sójovú omáčku
  • čili omáčku
  • červenú mletú papriku 
* Množstvo neuvádzam zámerne všetko závisí od toho, koľko stehien použijete a od osobných chuťových preferencií. Aj tak som to hádzala od oka..

Stehná umyjeme, vložíme do veľkej misy a pridáme k nim všetky ingrediencie. Cesnak nasekaný nadrobno, bazalku, korenia aj omáčky, pokropíme olejom a dobre premiešame, aby sa mäso obalilo zmesou. Stehná zabalíme do alobalu a vložíme do rozohriatej rúry. Pečieme 45 minút na 180°. Potom balíček pootvoríme, aby mäso dostalo trochu farby a chrumkavú kôrku. Dopekáme minimálne 15 minút, podľa toho, ako veľmi chceme opečený povrch.



Samozrejme, bez mrkvového šalátu by to u mňa neprešlo, ale vy zvoľte prílohu, ktorá sa vám k tomu najviac hodí. Ryžu, kašu, polentu, či len hlávkový šalát, všetko je na vás!




Ozaj, ako vy trávite svoj voľný čas? Aktívnym spôsobom, alebo patríte medzi tých gaučových povaľačov? Nejaké tipy, čo podniknúť, keď už mám konečne možnosť? Prispejte nápadmi! Krásny víkend všetkým!

nedeľa, 8. februára 2015

Vysokoškolák sa sťažuje & nezaujímavý nerecept s mrkvou a vajíčkami

Počasie si z nás dnes robilo bláznov. Fakt, nestíhala som vyjsť z údivu pri pohľadoch von oknom. Kam sa na mňa hrabe Alica z krajiny zázrakov. Ráno odhrniem záves: zase bielo! Dobre, už som si zvykla za posledných pár dní a tentokrát ma to nerozhodilo. Pripravujem si raňajky, pomaly vykúka spoza mraku slniečko. Výborne, aspoň sa mi bude lepšie učiť.

Túúúúdle, o hodinu na to: tma, des a hrôza, hotový Mordor, vonk sa ženili všetci čerti. Takú fujavicu, aká prišla som už dávno nemala možnosť vidieť na svoje vlastné zrakové orgány.

Okej, víchor prestal, počasie sa trochu upokojilo, sneh si pomaličky vo veľkých vločkách veselo padal na záhradu.


Ani nie o hodinu na to, vonku jasno, slnko zase hreje, vtáčiky štebocú a keby zem nebola pokrytá bielou prikrývkou, až by ma to nútilo vytiahnuť plavky a opaľovací krém.

Dlho to nevydržalo. O ďalšie dve hodinky sa situácia zopakovala. Zotmelo sa, musela som si zapaľovať lamu aby som vôbec videla na tie hrôzostrašné vzorce. Kydalo snehu, ako keby niekomu tam hore za to platili. A takto dookola. Celý deň.


Povedzte, to len Brno oscilovalo medzi dvomi vesmírmi, v ktorých boli úplne iné poveternostné podmienky, alebo aj niekde inde sa diali podobné zázračnosti?

Nuž, dušu som si vyliala, na dlhú dobu mám zase pokoj a aby to nebolo len tak úplne o ničom (iba tak jemne), pridám inšpiráciu na obed, kedy sa vám naozaj, ale NAOZAJ nechce variť.

Na masle opečieme dve gigantické mrkvy nakrájané na tenké plátky, ochutíme bylinkovou soľou a do toho zabijeme dve vajcia. Dusíme pod pokrievkou, kým bielka nespevnia a servírujeme.




Dúfam, že to takto nebude vypadať celý týždeň, inak neviem ako by som sa v závejoch brodila do školy..

štvrtok, 5. februára 2015

Toskánsky šalát z bielej fazule

Strukoviny sú podľa môjho skromného názoru nedocenenou potravinou. A pritom majú toľko zdraviu prospešných živín! Ale to všetci iste dobre viete. Horšie je to, že črevnému traktu dávajú celkom zabrať (tomu môjmu určite, ehm.. toľko k osobným veciam, ktoré som si mohla odpustiť), preto sa v našom jedálničku neobjavujú až tak často. Raz za čas ale nezaškodí si ich dopriať, napríklad v podobe teplého šalátu.

Budeme potrebovať:
  • 100 g bielej fazule (v suchom stave) alebo 1 konzervu (400 g) 
  • 1 (červenú) cibuľu
  • 1 strúčik cesnaku
  • trochu olivového oleja
  • sušený rozmarín, soľ a červenú (údenú) papriku podľa chuti
  • (paradajky) - priznávam, tentokrát som ich vynechala, pretože proste nie je ich sezóna a buď sú úplne bez chuti, alebo drahé, ani čo by boli zo zlata
  • (pár hobliniek parmezánu pre fajnšmekrov)
Fazuľu na noc necháme napučať vo vode. Na oleji orestujeme nadrobno nakrájanú cibuľu a cesnak pokrájaný na tenké plátky. Ochutíme rozmarínom, soľou a paprikou a pridáme scedenú fazuľu. Konzervovanú len necháme prehriať, suchú podlejeme čistou vodou a dusíme domäkka. (Kto chce, na záver pridá nakrájané paradajky). Servírujeme posypané hoblinkami parmezánu.



Ako ste prežili dnešný štvrtkový deň? Tešíte sa už na víkend? Pochváľte sa, čo máte v pláne?

utorok, 3. februára 2015

Bleskovky z kuchyne (25)

S bleskovkami som zase trochu pozadu, v zložke sa mi nahromadilo zopár fotiek ešte z druhej polky decembra, preto som sa rozhodla, že nastal čas ich vypustiť do sveta. Aby tam zbytočne nestrašili (a nezaberali počítačovú pamäť..). Nečakajte však nič prevratné, stravujem sa v podstate takmer rovnako. Našla som si veci, ktoré mi chutia a vyhovujú preto sa do extrémnych experimentov nepúšťam. Hoci niekedy sa vybočenie zo stereotypu pritrafí. No dobre, nebudem už viac drístať, a to zrejme aj tak nikto nie je zvedavý. Vychutnajte si teda nasledujúce snímky (ktorých kvalita je zase prudko pofidérna, ale čo už so mnou..).

Najprv posledné jedlo v Brne pred odchodom domov na sviatky. Dusená mrkva, camembert a zelené olivy. To bolo treba zlikvidovať posledné zásoby v kuchyni..


Potom ma doma čakal tento utešený košíček - prekvapenie od mamky. Zloženie: mango, granátové jablko, karambola, avokádo a tá rohatá vec navrchu je kiwano. 


Nuž, takto.. kiwano u mňa nezabodovalo. Chutilo to úplne ako uhorka. Dokonca prerastená, s veľkými semiačkami. Veď sa tomuto exotickému ovociu aj zvykne hovoriť rohatá uhorka. Bohužiaľ, nezachránil to ani jogurt s vlašskými orechmi. 


Karambola je už na tom o čosi lepšie, tú som mala už raz aj predtým. Keď sa nechá úplne dozrieť, je príjemne sladká. Spoločnosť v miske jej robí kiwi a lieskovce (a samozrejme, naspodku jogurt). 


Pokračujeme na mierne exotickej vlne, veď vianočné sviatky sa mi spájajú práve s tropickým ovocím. Je to čas, kedy aj kaki v obchodoch možno nájsť za pár centov, takže nutne muselo skončiť v raňajkovej miske. 


Dajme si skromné literárne okienko. Ježiško nám so sestrou pod stromček nadelil aj pár kníh. Gaiman patrí medzi mojich obľúbených autorov a hoci som Amerických bohov už predtým čítala v anglickom originále, prečítala som si ich znovu i po slovensky (veď čo ak by niečo blbo preložili.. chvalabohu, nie!) Och a vedľa je ananás, jogurt a lieskovce. 


Čo sa teda pána Gaimana týka, Graveyard Book mi požičala kamarátka a musím skonštatovať, že je to jeho majstrovské dielo. Myslím, že zatiaľ sa mi zo všetkých prečítaných táto knižka páčila najviac. V miske je jogurt, jablko a kešu. Jablká (a banány) mám zo všetkého najradšej a jedávam ich preto najčastejšie. Lenže také fotky často nepublikujem, veď by vás to časom začalo nudiť.


Pána Clarka mám aktuálne rozčítaného takže zatiaľ vám na toto sci-fi dielko neviem podať nejaký ucelený názor, som ešte len niekde v prvých kapitolách, pretože momentálne jedinou literatúrou, ktorá mi "spríjemňuje" život je tá povinná, ktorú musím šrotiť na štátnice. A tu je spomínaný banán, bez toho by to nebolo ono..


No dobre, pre zmenu hruška, lebo boli v akcii. 


Tohto žraloka ste už raz mohli vidieť v recepte, myslím, že tu som len zmenila prílohu za brokolicu. Inak je robený na kokosovom oleji, dodal mu netradičnú príchuť a keď sa zase vrátim domov, budem musieť tomuto oleju venovať viac pozornosti. 


Toto je výtvor mamkinej kuchyne: bravčová rolka plnená šunkou, syrom a horčicou. A mrkvového šalátu sa nikdy neviem dojesť.


Jeden prudko nefotogenický tanier: avokádo, camembert a cherry paradajky - vtedy, keď ste z učenia  tak znechutení a vyžmýkaní, že ani nemáte hlad. 


Podobná situácia s trochu vzhľadnejším výsledkom: kukuričná kocka s tvarohom a bylinovou soľou a chrumkavým arašidovým maslom!


 Na záver priznávam bez mučenia: áno, aj ja som podľahla! Nechala som sa nalákať toľkými blogermi a vydala sa jeden škaredý deň do Marks & Spencer po zázrak v pohári. Arašidové maslá, jedno s príchuťou pekanových orechov a javorového sirupu, druhé navyše s kešu orechmi. Ooooch tá slasť! Bežte si po ne, ak máte možnosť. 


Alebo radšej nie, zostane viac pre mňa..


Zase na kocke, tento raz špaldovej.  


Hotovo, to je koniec dnešného vydania. Dnes večer už síce do skrípt pozrieť nemienim, ale deň D sa nebezpečne blíži, takže neviem, nakoľko aktívna budem na blogu. Dúfam, že mi to odpustíte a zachováte mi priazeň aj naďalej.