Vysokoškolák sa sťažuje & nezaujímavý nerecept s mrkvou a vajíčkami

Počasie si z nás dnes robilo bláznov. Fakt, nestíhala som vyjsť z údivu pri pohľadoch von oknom. Kam sa na mňa hrabe Alica z krajiny zázrakov. Ráno odhrniem záves: zase bielo! Dobre, už som si zvykla za posledných pár dní a tentokrát ma to nerozhodilo. Pripravujem si raňajky, pomaly vykúka spoza mraku slniečko. Výborne, aspoň sa mi bude lepšie učiť.

Túúúúdle, o hodinu na to: tma, des a hrôza, hotový Mordor, vonk sa ženili všetci čerti. Takú fujavicu, aká prišla som už dávno nemala možnosť vidieť na svoje vlastné zrakové orgány.

Okej, víchor prestal, počasie sa trochu upokojilo, sneh si pomaličky vo veľkých vločkách veselo padal na záhradu.

Ani nie o hodinu na to, vonku jasno, slnko zase hreje, vtáčiky štebocú a keby zem nebola pokrytá bielou prikrývkou, až by ma to nútilo vytiahnuť plavky a opaľovací krém.

Dlho to nevydržalo. O ďalšie dve hodinky sa situácia zopakovala. Zotmelo sa, musela som si zapaľovať lamu aby som vôbec videla na tie hrôzostrašné vzorce. Kydalo snehu, ako keby niekomu tam hore za to platili. A takto dookola. Celý deň.

Povedzte, to len Brno oscilovalo medzi dvomi vesmírmi, v ktorých boli úplne iné poveternostné podmienky, alebo aj niekde inde sa diali podobné zázračnosti?

Nuž, dušu som si vyliala, na dlhú dobu mám zase pokoj a aby to nebolo len tak úplne o ničom (iba tak jemne), pridám inšpiráciu na obed, kedy sa vám naozaj, ale NAOZAJ nechce variť.

Na masle opečieme dve gigantické mrkvy nakrájané na tenké plátky, ochutíme bylinkovou soľou a do toho zabijeme dve vajcia. Dusíme pod pokrievkou, kým bielka nespevnia a servírujeme.

Dúfam, že to takto nebude vypadať celý týždeň, inak neviem ako by som sa v závejoch brodila do školy..