Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: mája 2017

utorok 30. mája 2017

Brokolicovo-avokádové pesto a Buddha Bowls

Čo je teraz zase sezóna brokolice? Už druhý týždeň po sebe je v obchodoch nejaká lacná. A ja, ako správna ovca, som sa nechala nalákať a ako inak, hodila ju do košíka. Potom premýšľala, čo s ňou. Keď narazím na zaujímavý recept, just natruc nie je v obchodoch za ľudové ceny, ja na to časom zabudnem a keď príde na činy, som bezradná a neviem, čo som to vlastne kedysi dávno chcela. Odkazy a záložky na internetové stránky nepomáhajú, mám ich toľko, že si nimi môžem vytapetovať stenu. Ja viem, zavesiť ma do prievanu, nič iné si nezaslúžim. Ale sem-tam sa stane, že ma osvieti náhly záblesk inšpirácie. Tak nejak vzniklo i toto pesto. Je totálne zelené, rýchlo hotové, lahodné a hodí sa ako zložka na namáčanie ostatných surovín, ktoré vytvárajú Buddha misku. Pesto si môžeme urobiť do zásoby a podľa potreby vyťahovať a podávať s čím nám srdce ráči. Skvelé bude trebárs aj ako "kaša" k mäsu, nátierka na pečivo, náplň do slaných koláčov.. možnosti sú nespočetné. Zaujímalo by ma, čo napadne Vám, ako inak by ste s pestom naložili? A za odpoveď Vám poskytnem jednoduchý recept:
  • niekoľko ružičiek brokolice
  • ¼ avokáda
  • ¼ hrnčeka slnečnicových semienok
  • 1-2 PL olivového oleja
  • šťavu z citrónu, podľa potreby
  • 1-2 strúčiky cesnaku
  • trochu talianskeho korenia
  • {hrsť čerstvej bazalky - nemala som a bolo mi to ľúto, určite by pesto ešte viac oživila a bolo by sýtejšie zelené}
Brokolicu rozoberieme na ružičky a v ochutenej vode uvaríme domäkka. Preložíme ju do vysokej nádoby, doplníme štvrtinou avokáda {bazalkou, ak používame}, zalejeme olejom, šťavou z citrónu a ochutíme cesnakom s korením. Prisypeme slnečnicové jadierka a tyčovým mixérom zmixujeme na jemne zrnitú hmotu. Preložíme do misky, pofŕkame pár kvapkami oleja a ozdobíme ďalšou porciou semienok. 




Podávame napríklad ako dip v Buddha Bowl, v tomto prípade s ďalšou brokolicou, pečenou červenou repou a zvyšnou štvrtinou avokáda..



.. alebo vymeníme cvikľu za čerstvé reďkovky, utrhneme sa z reťaze a naflákame tam ešte viac slnečnice. (prečo nie?).



Ako som spomínala, spôsobov, ako naložiť s týmto pestom, je neúrekom. Ja by som ho pokojne mohla jesť i samotné na štýl hustého brokolicového krému, lebo to je podľa mňa najlepšia forma ak ide o "polievku". Pozor však na množstvo pochutín, ľahko sa stane, že to preženiete s cesnakom alebo citrónom, preto pridávajte postupne a opatrne. Všetko závisí od toho, v akom množstve plánujete pesto pripraviť. Tak sa nechajte nalákať a dajte mu zelenú (haha, som strašne vtipná..).
Och, posledná poznámka na záver: avokádo veľmi rado oxiduje a už po chvíli hnedne. Tým, že je v zmixovanej forme je tento proces ešte rýchlejší a nápadnejší, takže sa neľakajte, ak pesto necháte odstáť a ono chameleónsky skopíruje trebárs farbu vášho dreveného stolu. Stačí ho premiešať, vnútri bude opäť ako nové.
Krásny slnečný deň prajem!

pondelok 29. mája 2017

Šalát s kozím syrom a horčično-paradajkovým prelivom

Dúfam, že ste postrehli tú nádhernú zmenu počasia. Snáď patríte k tým šťastlivcom, čo si ho môžu vychutnať aj na vlastnej koži a nielen túžobne hľadieť von oknom na to, ako hrejivé lúče láskajú listy stromov, teplý vánok ohýba nepokosené steblá trávy a príjemné podmienky vyháňajú zo svojich brlôžkov a zákutí všetky živočíšne druhy. Dobre, s výnimkou mojich frflajúcich kolegov, ktorí sa už teraz sťažujú, ako je strašne horúco, že prečo ešte nemáme klímu, ako budú robiť v záhrade v hektolitroch potu.. Ale ľudia, dajte sa vypchať! V lete má byť teplo! Krásne, slnko, sparno, sem-tam nejaká pozoruhodná búrka, príjemný dážď, ktorý trochu osvieži zem, ale netrvá dlho a opäť prenechá dominanciu na oblohe slnku.
Čo ste si tiež mohli všimnúť, je moja absencia na blogu. Súvisí to nejako? Pravdaže! Namiesto toho, aby som víkend strávila nad klávesnicou a premýšľala nad tým, aké múdro zase zo seba vyplodiť, využila som čas lepšie a oddávala sa idyle s knižkou na balkóne, či oslobodzujúcej prechádzke po meste (a teda chudera peňaženka plače, lebo moje venčenie spravidla končí v potravinách, kde NUTNE potrebujem to a ono a ešte tamto a chladnička praská vo švíkoch..). Snáď máte pre to pochopenie, nebudem predsa vysedávať doma, keď je konečne krásne. V práci, to je iné, namiesto toho aby som sa venovala štúdiu systému, smolím tieto riadky a obzerám sa cez plece, či ma pri tom nevidí niekto nepovolaný (rozumej, nadriadený).
No ale pointou je, že som sa konečne rozhodla ozvať a tak vám prinášam tento recept na primitívny, ale extrémne lahodný šalát. Už ste jeden s kozím syrom mohli vidieť >>TU<< , ale mala som k dispozícii ešte jeden kotúč syra a preto bolo iba otázkou času, kedy bude volať po spracovaní. Ten predchádzajúci je výborný, odkukala som ho z jednej reštaurácie a keď môžem, objednám si ho, ale v domácich podmienkach som mala chuť vyskúšať aj niečo iné. Spomenula som sa na iný zaujímavý recept z minulého roku. Pripravovala som vtedy >>omeletu s paradajkovo-horčicovým šalátom<<, ktorá bola letná, osviežujúca a nápad využiť práve paradajky na spôsob dresingu či prelivu sa mi okamžite zapáčil. Myslím si, že predstavuje výborný doplnok k chuťovo výraznému syru, najmä ak použijeme hrubozrnnú horčicu, ktorú teraz pchám úplne do všetkého (lebo je proste dobrá!). Ak nemáte práve takúto, nezúfajte, nahradiť sa dá kremžskou.
  • 100-120 g kozieho syra (takého v tej rolke s kôrkou)
  • trochu ochuteného oleja
  • zmes talianskeho korenia
  • 1 šálku cherry paradajok
  • 1-2 ČL hrubozrnnej horčice s bielym vínom (Lidl Deluxe - ak nemáte, dajte kremžskú, ale odporúčam pridať ešte trochu citrónovej šťavy, pre okyslenie) 
  • lyžičku ochuteného oleja
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
  • pažítku na ozdobu
Syr potrieme olejom, ochutíme korením a na rozpálenej grilovacej panvici grilujeme z oboch strán, kým sa na povrchu nevytvorí charakteristická vzorka. Vo veľkej mise zmiešame šalátové listy s trochou oleja a korením, dobre premiešame a vmasírujeme olej dnu. Paradajky nakrájame na kolieska, skombinujeme s horčicou a podľa potreby dochutíme citrónovou šťavou. Paradajkový preliv rozložíme na šalát, doplníme hotovým syrom a podávame. Pre efekt ozdobíme pažítkou.





Najlepšie je, samozrejme, konzumovať tento šalát ihneď, rovno z grilu, ale ak táto možnosť nie je a plánujete sa oddať jeho famóznej chuti napríklad v práci, ľahká pomoc. Pred podávaním syr samotný ohrejeme v mikrovlnke a potom vrátime naspäť na tanier/do misky. 
Aký je váš vzťah ku koziemu syru? Nevyhovuje totiž všetkým, mnohí jeho chuť nemusia. Ja, naopak, som z neho celá bez seba a tú výraznú chuť si užívam. Na druhej strane, asi neexistuje syr, ktorý by mi nechutil. Ako ste na tom vy?

streda 24. mája 2017

Mrkvový "perkelt" na cibuli

Prosím, hneď na úvod chcem poznamenať, že tento názov som si nevymyslela sama. Predávam tak, ako som nakúpila. Je totiž inšpiráciou z receptu v Mačingovej diéte. Vec sa má tak, že keď som bola naposledy doma, pripravila nám ho mamina k obedu. Ona ho pochytila od kolegýň, ktoré túto diétu (s väčším či menším úspechom) dodržiavali. Vychvaľovali ho do neba, údajne bol jedným z mála, na ktorom si mohli v obmedzenom režime skutočne pochutnať, takže nečudo, že sa nechala navnadiť. A veru, neurobila zle, podusená mrkva na sójovej omáčke je napriek svojej ohromnej jednoduchosti naozaj výborná. Mamka síce vynechala cibuľu, ale ja som trochu googlila a dozvedela sa, že pôvodne má byť jednou z ingrediencií. Aby sa to skutočne ponášalo na niečo ako perkelt. Od toho pravého je to na míle vzdialené, ale bežne sa stretávame s tým, že každý si nejaký predpis upraví podľa svojich preferencií, až to nakoniec dopadne tak, že sa k pôvodnému neblíži ani omylom. Ale názov ostáva. Mne to nevadí i keď už sa mi párkrát stalo, že som na internete klikla na odkaz len kvôli jeho nadpisu a potom ostala nemálo prekvapená. Ale to je s niektorými mojimi príspevkami presne rovnako, takže zlodej predsa nebude kričať Chyťte zlodeja. Základom je teda mrkva, cibuľa, sójová omáčka a potom koreniny. Tu už to také jednoznačné nie je, niekto pridáva rascu a koriander, niekto kari či kurkumu, cesnak a papriku. To je na každého zvážení, obľube, nálade a aktuálnych kuchynských zásobách. Ja som si zvolila koriander, pretože k sladkastej mrkve sa hodí ideálne a kurkumu, ktorá nielenže dodá farbu a orientálny podtón, naviac je to skvelý antioxidant, takže organizmus sa poďakuje. Tento perkelt môžeme konzumovať ako samostatné hlavné jedlo, ale ako som už spomínala, pochádza z diétneho jedálneho lístka, preto by to chcelo ešte nejaký doplnok. Respektíve opačne - podávať ho ako prílohu k niečomu. Ak ste videli posledné >>bleskovky<<, viete, že sme ho mali k duseným bravčovým plátkom. Teraz som skombinovala do misky baklažánové minipizze s hráškom, ktoré mi ostali z predchádzajúceho varenia a vytvorila tak plnohodnotný chod.
  • 1 veľkú mrkvu
  • 1 väčšiu cibuľu
  • 2 ČL kokosového oleja
  • ½ ČL mletého koriandra 
  • ½ ČL kurkumy
  • 2-3 PL sójovej omáčky
  • trochu pažítky na ozdobu
Cibuľu nakrájame na drobné kúsky a pridáme ju do panvice s kokosovým olejom. Na miernom ohni ju smažíme do sklovita a ochutíme kurkumou a koriandrom. Po pár minútach, keď je mäkká, pridáme mrkvu nakrájanú na kolieska. Opečieme ju, aby získala farbu a následne podlejeme sójovou omáčkou. Všetko dusíme, kým zelenina nie je mäkká a cibuľa akoby rozvarená, konzistenciou pripomínajúcou perkelt. Hotovo, servírujeme posypané posekanou pažítkou.





Čo dodať na záver? Neviem, všetko už bolo povedané, tak snáď len: vyskúšajte! Pohrajte sa s koreninami, použite tie, ktoré máte najradšej, na cibuli nešetrite a sójovú omáčku skúste vybrať čo najkvalitnejšiu, nech nie je plná samých glutamátov, či čo ja viem z čoho sa to skladá. A potom mi dajte vedieť, čo si o "perkelte" myslíte. Dobrú chuť!

pondelok 22. mája 2017

Bleskovky z kuchyne (45)

Mesiac ubehol ako voda, zomlelo sa toľko vecí, že vlastne už ani neviem čo všetko, mojím krkom a žalúdkom prešlo nespočetné množstvo jedál a foťák opäť prekypuje fotkami, vydarenými či menej, ktoré potrebujú opustiť pamäťovú kartu. Nerobím to zámerne, ale zatiaľ sa mi akosi darí sa spamätať a spomenúť si na túto rubriku v pravidelných mesačných intervaloch. Keďže sa nechcem dostať do situácie asi spred roka a pol, kedy som bola v beznádejnom sklze a v septembri publikovala snímky snáď ešte z januára, je načase prihodiť zase jedno polienko do ohníka a zaplniť to tu fotkami.
Vopred sa ospravedlňujem, pochádzajú ešte z doby predtým, než som bola upozornená, že aj v časovej tiesni sa to dá robiť elegantnejšie, takže skúste prižmúriť oko (alebo obe) a predstavte si najmä ten chuťový pôžitok. Ku koncu to už bude vypadať trochu lepšie. Okrem toho, stále mám ešte v zložke niekoľko nešťastníkov, na ktorých dnes nevyšiel rad. I tak si myslím, že je tu toho viac než dosť a väčší nával nahraných dát by môj prehliadač a Blogger nemusel zniesť.
Dominovať budú, ako obvykle, jogurtové raňajšie misky, v hlavnej úlohe tentokrát čučoriedky, ktoré sú nielen výborné, ale zároveň nádherne fotogenické. S nimi všetko vypadá krajšie. Potom sa tu mihne pár Meze podnosov, pretože som si tento štýl prestierania veľmi obľúbila a malá ukážka toho, na čom som si pochutnávala doma pri poslednej návšteve Slovenska.

Po dlhom čase som sa plesla po vrecku a investovala do pekanových orechov. 


Luxusné banánové smoothie s arašidovým maslom! Neverili by ste, aký nový rozmer to pridá do chuti. 


Tu som po prvýkrát skúsila paštrnákové korenené lupienky a poviem vám, nikdy som to nemala robiť. Sú návykové. Lidl posielam do horúcich pekiel!
Ako bonus k pečenej mrkve s tvarohom - moja klasika. 


Z poslednej marcovej návštevy v Nórsku som si priniesla ich fantastický syr z kravského a ovčieho mlieka, ktorý sa varí tak dlho, až mliečne cukry pomaly karamelizujú a pridávajú mu nádhernú hnedastú farbu. Vytiahla som jednu dávku z mrazničky a pripomenula si tak našu malú služobnú cestu. 



Prvý z Meze podnosov: mozzarella marinovaná so sušenými paradajkami, pečená mrkva, ančovičky (filety), olivy, bazalkové pesto a reďkovka. 


Druhá verzia, ktorú som takto naskladanú v miskách trepala dokonca do roboty: opäť marinovaná mozzarella so sušenými paradajkami, sardelové filety aj olivy, pečená mrkva a bazalkové pesto, naviac však aj hrubozrnná horčica s bielym vínom, pečené šampiňóny a nejaká tá čerstvá zelenina, nech je to rozmanité a plné vitamínov. 


Jednoduché, ale veľmi chutné - pečený batát s vajcom natvrdo a ako dip cícerová pomazánka s príchuťou chrenu. 


A vitajme doma, moje raňajky po dlhom čase na mieste, kde panuje iná kráľovná, totiž moja mamina. 


Z jej dielne: pečená ryba a neopísateľne dobrý dip/pasta zo sardel a olív, ktorú budem musieť určite niekoľkokrát pripraviť aj sama. Mám to v pláne, preto čakajte recept, avšak neviem v akom časovom horizonte. 




Druhá inšpirácia, ktorú som si z domu odniesla je na mrkvový perkelt, ktorý odkukala od kolegýň. Vraj si ho pripravovali v rámci Mačingovej diéty. Diéta ne-diéta, mrkvička bola chutná a tak si nájde miesto aj v mojom jedálničku. 
Okrem toho dusené bravčové plátky a vynikajúce šampiňóny plnené mäkkým syrom. Nahovorila som ju na ne v Kauflande a obom nám veľmi chutili.   


A opäť v Brne, pre zmenu hruška, ktoré si nekupujem často, pretože v porovnaní s jablkami sú podstatne drahšie. Avšak, túto som mala pribalenú z domu, takže vítaná zmena. 


Sľubovala som, že otestujem, ako >>oblačné žemle<< znesú zmrazenie. Výsledok? Viac než dobre! Sú na nerozoznanie od čerstvých, takže sa nebojte, pokojne pripravte niekoľko žemlí do zásoby a pomaly vyťahujte v čase núdze. Mimochodom, sú neodolateľné s arašidovým maslom! Ja ho mám rada nielen v sladkej verzii, ale aj v kombinácii so syrom, za veľmi vydarenú považujem tú s camembertom. Skúste!



Omeleta plnená ochuteným tvarohom s príchuťou baklažán-sušené paradajky. Pochádza opäť z Lidlu, kde ho mali v akcii v rámci gréckeho týždňa. Okrem toho nemohli chýbať reďkovky, veď bola konečne ich sezóna, takže som ich jedla snáď ku všetkému (okrem jogurtu s ovocím na raňajky.. ale ja mám podivné chute, možno raz príde aj na to).
P.S. Oceňte prosím to servírovanie, snažila som sa štvrť hodinu (a nakoniec prekombinovala, ale čo už..). 



Úspešne sme sa prebojovali až na koniec, dúfam, že sa vám dnešný diel páčil, našli ste si v ňom trochu inšpirácie a podelíte sa so mnou, napríklad na čom aktuálne fičíte vy a čo by som bezpodmienečne mala vyskúšať. Pretože viete, rada experimentujem a objavujem nové veci. 

piatok 19. mája 2017

Spoločný menovateľ: šunka a pór - 2v1: pečené vaječné košíčky & zabalená mrkva

Dnes tu mám pre vás dve malé inšpirácie ako efektne a chutne zlikvidovať chladničkové zásoby, ktoré nutne volajú po spracovaní. Ako ste si iste všimli, celý týždeň fičím na póre, najprv to bolo >>šalátové Taco s baklažánom<<, potom >>tuniakové rillettes<<. I napriek tomu mi ešte nezanedbateľné množstvo tejto zeleniny zostalo, preto som ju pchala do všetkého, kam sa dalo. Okrem toho, náhodou som zočila dátum spotreby na balenej šunke a bolo na nasledujúce dni o mojom jedálnom lístku rozhodnuté. Ako však tieto veci skombinovať? Nápady prišli ľahko, nemusela som dlho premýšľať. Niekedy ma osvieti aj bez toho, aby to bolelo.

Takže po prvé: šunka plus vajíčka, to je nehynúca klasika. Aby som si ušetrila čas strávený nad panvicou, rozhodla som sa hodiť ich do keramických misiek a potrápiť v rúre. S malým srdcom som dúfala, že to konečne raz ustriehnem a podarí sa mi vybrať tieto šunkové košíčky von práve v okamihu, kedy bude bielok už dostatočne tepelne upravený, ale žĺtko ešte krásne polotekuté. Oslavné fanfáry, misia splnená. Do vnútra som vpašovala ešte práve spomínaný pór a kus mozzarelly, ktorá sa takisto už hlásila o slovo, pre ešte lepšiu chuť a správnu "lepkavú" štruktúru. Roztopený syr, áno, to môžem kedykoľvek.

K druhému pokrmu môžem povedať len toľko, že som sa inšpirovala výtvorom, ktorý som spáchala tiež len nedávno: >>špargľou zavinutou v šunke<<. Špargľu som, bohužiaľ, už nemala, ale ako výborná alternatíva sa javila mrkva (ktorá mi rovnako z komory vysielala varovné signály, že ak si ju nezačnem okamžite všímať, od zlosti zozelenie a sčernie). Partnera na plechu jej robil pór, ktorý sa vždy snažím tepelne upraviť, pretože v surovom stave je pre môj žalúdok (a záhu) príliš agresívny. Takto mi príde ľahšie stráviteľný a určite o niečo chutnejší, najmä ak ho doplním obľúbeným korením a ochuteným olejom. Čo sa toho oleja týka, musím priznať, že na ňom príliš nešetrím, ale rúra je niekedy zákerná a aj napriek tomu niektoré suroviny dokáže neľútostne vysušiť. Toto nebol ten prípad, ale ako poistku som do misky pribalila poriadnu dávku olivového hummusu, ktorý poslúžil ako skvelý dip. Na záver, zdalo sa mi, že je to stále nejaké fádne, minimálne čo sa počtu ingrediencií týka a tak som sa rozhodla moju bentó krabičku obohatiť ešte korenenými paštrnákovými čipsami. Chrumkavé zeleninové lupienky ponoriť do hummusu, jóóój, lahôdka!

Takže si to zrekapitulujme.

Pečené šunkovo-vaječné košíčky (2 ks):
  • 2 veľké plátky šunky
  • 10 cm kus póru
  • 2 ČL kokosového oleja
  • 1 ČL talianskeho korenia
  • ½ balíčka mozzarelly
  • 2 vajcia
Keramické misky vystelieme plátkami šunky tak, aby vytvorili "obal" naších košíčkov. Pór nakrájame na kolieska, pridáme do panvice s kokosovým olejom, posypeme korením a osmažíme, kým nie je mäkký a zlatistý. Pórovú zmes uložíme do misiek. Navrch umiestnime na plátky nakrájanú mozzarellu a na ňu rozklepneme vajcia. Posypeme ešte trochou korenia pre chuť a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Pečieme 8-10 minút, podľa toho, akú konzistenciu vajec chceme dosiahnuť. Necháme vychladnúť a potom vyklopíme z foriem. 



Mám pre vás aj fotky po "rozpitvaní", aby ste videli, čo sa ukrývalo vnútri. Ako som však už písala, konečne sa mi podarilo vystihnúť správny okamih a vybrať košíčky z rúry tak, aby mali vajcia dokonalú tekutú konzistenciu. Preto to vypadá len ako bordel na tanieri..



Mrkva obalená šunkou a pečený pór:
  • 2 veľké mrkvy
  • 3 veľké plátky šunky
  • 5-7 cm kus póru
  • ochutený olej (napríklad zo sušených paradajok, ten je výborný)
  • štipku talianskeho korenia
  • ½ kelímka hummusu (napríklad olivový - Lidl)
  • porciu korenených paštrnákových lupienkov (takisto Lidl)
Mrkvu po dĺžke prerežeme na polovice a rozložíme na plech s papierom na pečenie. Pór nakrájame na hrubé kolieska. Zeleninu poriadne polejeme olejom, posypeme korením a vložíme do rúry vyhriatej na 180 °C. Po 10 minútach pór vyberieme (mal by byť dostatočne upečený) a odložíme bokom, mrkvu ovinieme šunkou, ktorú sme si narezali na tenšie pásiky. Vložíme ju naspäť do rúry a dopekáme ďalších 10 minút, kým nie je hotová tak na skus a šunka upečená. Následne zostavíme misku: uložíme do nej obalenú mrkvu, pór, kopec hummusu a podávame s paštrnákovými (alebo inými zeleninovými) čipsami. 




Dúfam, že vás zaujalo aspoň jedno z týchto jedál a v okamihu časovej tiesne po nich siahnete. Sú to naozaj rýchlovky hotové za pár minút, naviac, keď ich vrazíte do rúry, máte nejaký ten priestor venovať sa aj veciam okolo. Ale prosím vás, nezabudnite na ne, nech nakoniec nevytiahnete von len čierne uhlíky (to je moja špecialita!). 
Snáď máte zaujímavé plány cez víkend, ja mám zase hlavu v smútku, pretože hlásia rapídne zhoršenie počasia. Klasika, cez týždeň slniečko, trópy, idylka, ale voľno pod psa, ani toho by ste tam nevyhodili. Nuž, uvidíme..

utorok 16. mája 2017

Tuniakové rillettes s pórom

Pri potulkách internetom som natrafila na jeden zaujímavý recept. Obsahoval rybu (konkrétne makrelu) a bol vo forme akoby pomazánky až majonézového šalátu. Pýšil sa honosným názvom z francúzštiny rillettes a ktovie prečo, hneď upútal moju pozornosť. I keď, príčina je zrejmá: dokonalé fotky. A ryba? To ja môžem, navyše, chcela by som opäť zaradiť do repertoáru častejší výskyt vodných živočíchov (ale bez exotiky - chobotnice, krevety a mušle nemusím. Nieže by som ich skúšala, ale neláka ma to. Možno v ďalekej budúcnosti..). Samozrejme, recept som si upravila podľa toho, aby mi bol milý a srdcu blízky, s chladničkou korešpondujúci a k peňaženke milosrdný. Ono to vlastne nie je žiadna veda, prepychový názov v sebe skrýva jednoduché jedlo.

Po správnosti, slovom rillettes by sa mal označovať pokrm z bravčového bôčika, ale dá sa použiť akékoľvek iné mäso, napríklad kačacie, husacie a pokojne práve rybacie. Kúzlo spočíva v tom, že sa veľmi pomaly pečie v rúre, dokonca aj viac ako osem hodín, čoho výsledkom je, že sa úplne rozpadne a vytvorí kompaktnú hmotu podobnú paštéte. Tá sa potom natiera na pečivo, najčastejšie na francúzske bagety. Jednotlivé oblasti vo Francúzsku majú svoju špecifickú receptúru, už ťažko povedať, ktorá je tá "správna", ale to je u všetkých tradičných jedál tak. Za dlhé roky prejdú toľkými rukami (krkmi), krajinami a kultúrami, že existuje milión a pol variácií. A preto i tú moju s tuniakom a pórom môžem smelo označiť za rillettes, aj keď nemá takú jemnú a hladkú štruktúru ako pomazánka, pretože to by som ju musela mixovať. A ja nerada - preferujem kúsky surovín, ktorými môžem zamestnať svoje zuby. Či už si túto tuniakovú verziu budete natierať na krajce alebo ju budete jesť samotnú ako šalát ako ja, neváhajte sa do nej pustiť.
  • veľkú konzervu tuniaka (150 g mäsového podielu) 
  • 120 g (malý téglik) bieleho jogurtu
  • 2 ČL hrubozrnnej francúzskej horčice s bielym vínom (Deluxe Lidl)
  • 5-7 cm kus póru (bielej aj zelenej časti, pre farebnosť)
  • trochu kokosového oleja
  • citrónovú šťavu
  • koreniny podľa chuti
Pór nakrájame na kolieska a vložíme ho do panvice s kokosovým olejom. Ochutíme koreninami a chvíľu opekáme, kým nie je zlatistý a mäkký. Tuniaka pridáme do misy spolu s jogurtom, restovaným pórom a horčicou. Pomazánku ochutíme korením, citrónovou šťavou a dobre premiešame. Podávame s čerstvou zeleninou a plátkom citrónu na ozdobu.





Myslím si, že toto je veľmi príjemná verzia na rybaciu nátierku, ktorú poznám aj z domu. Ak obľubujete skôr jemnejšiu štruktúru, neváhajte a prežeňte celú zmes mixérom, prikláňam sa však k tomu, aby ostala takáto kúskovaná, pretože viac vyniknú jednotlivé zložky. Kde tu hrudka tuniaka, premiešané s kolieskami póru a to hneď v dvoch farbách a naviac, famózna hrubozrnná horčica, ktorá ma prekvapila. Je pikantná a zároveň zvláštne kyslastá vďaka bielemu vínu v nej. Ale zvláštna v tom najlepšom zmysle slova. Uvedomujem si, že to nie je bežná položka vašej komory preto ju nahraďte kremžskou, tá bude takisto vhodná.

pondelok 15. mája 2017

Šalátové Taco s baklažánom a pórom

Ako ste si určite všimli, nedávno som objavila (pre mňa) prevratný spôsob čím nahradiť v mexických receptoch na Tacos klasickú tortillu. Jednoducho stačí náplň vtesnať do listu hlávkového šalátu a máme tak plnohodnotnú, chutnú a dokonca výživnejšiu (minimálne čo sa vitamínov týka) verziu. Skúšala som >>tekvicu a mrkvové rezance<< a >>karfiol so šampiňónmi<<, ale bolo len otázkou času, kedy som musela vpašovať dnu moju najobľúbenejšiu zeleninu vôbec (ja viem, technicky je to ovocie, ale písať to tak mi príde maximálne zavádzajúce). No samozrejme, baklažán! Nehovorte, že ste to nečakali. Okrem toho, aby mu nebolo smutno, spárovala som ho s restovaným pórom, pretože to vypadá, že momentálne je jeho sezóna. Vždy sa snažím voliť plodiny podľa ich prirodzeného ročného obdobia, pretože vtedy je vyššia pravdepodobnosť, že nebudú napumpované chemikáliami a vypestované niekde v petriho miske (a možno som úplne vedľa a zase je to marketingový ťah reťazcov, ako práve takéto čudá čo najrýchlejšie predať). Výnimku som ochotná urobiť pri exotickom ovocí, to sa k nám tak či tak dostane po dlhej ceste a je vlastne jedno v akom ročnom období. Áno, avokádo má u mňa veľké privilégium. Ako podkladovú bázu som opäť zvolila hummus, tentokrát olivový, ktorý sa u mňa takisto teší značnej pozornosti (hneď po paradajkovo-bazalkovom). Možno je to pre niekoho z vás divočina, ale baví ma kombinovať rôzne druhy zeleniny, nátierky, pochutiny, aby to stále nebolo o tom istom. Veď niekedy stačí vymeniť jednu surovinu a hneď máte k dispozícii akoby úplne nové jedlo. Ono aj tá malá zmena niekedy podstatne zaváži. Je to o skúšaní, prispôsobovaní a triafaní sa do chuti vášho maškrtného jazyka. V tomto prípade sa zlúčenie týchto ingrediencií vydarilo náramne, všetko do seba zapadlo ako dieliky puzzle. Preto ak vás nedesí pomiešať (skoro) všetko možné, vrhnite sa ďalej na recept:
  • 1 baklažán
  • 1 ČL talianskeho korenia 
  • 1 ČL škorice
  • 1-2 PL olivového oleja
  • polovicu veľkého póru - bielu aj zelenú časť
  • kokosový olej
  • trochu korenia
  • 2 PL (olivového) hummusu
  • pol avokáda
  • pol mozzarelly
  • trochu citrónovej šťavy
  • niekoľko listov hlávkového šalátu
Baklažán nakrájame na hranolčeky a vo veľkej mise premiešame s korením, škoricou a olejom. Rozložíme ho na plech s papierom na pečenie a vo vyhriatej rúre pri 180 °C pečieme 15 minút, kým nie je mäkký.
Pór nakrájame na kolieska, vhodíme ho na panvicu s kokosovým olejom, ochutíme korením poľa nálady a osmažíme, kým nie je miestami zlatistý a mäkký.


Šalátové listy rozložíme na kuchynskú dosku, každý potrieme vrstvou hummusu a naň umiestnime baklažánové hranolčeky. Navrch pridáme kôpku póru, pár mesiačikov nakrájaného avokáda a plátok mozzarelly. Všetko posypeme ľubovoľným korením a pokropíme citrónovou šťavou. Šalátové Tacos konzumujeme najlepšie rukami. Ak by ste nevedeli ako na to, pozrite si názornú inštruktáž na obrázku, ako správne jesť Tacos.

No Biology example guy, that is not how you eat a taco...

Uznávam, nie je to práve jedno z tých jedál, ktoré vypadajú elegantne v spoločnosti (vôbec mi neprekáža vziať si ho k zákazníkovi a pustiť sa doň v spoločnej kantíne), ale čo tam po tom, trochu zamazaných rúk prežijeme, hlavne, že je to dokonalá pochúťka. 






Dúfam, že vás tieto mexické recepty neotravujú, viem, že ich je v poslednej dobe neúrekom, ale čo už so mnou, keď som sa do nich zamilovala. Dúfam, že aj vy si k nim nájdete cestu a pustíte sa do prípravy. A ak už si máte vybrať jeden zo všetkých zmieňovaných, hlasujem práve za tento, pretože viete.. baklažán (to bolo hneď jasné.. mimochodom, nie je tých zátvoriek v dnešnom príspevku viac než by bolo vhodné? {nie, zátvoriek nikdy nie je dosť..}). 
Pekný začiatok týždňa prajem!