Škvarkové kúsky

Mamina sa zberala s kolegyňami z práce osláviť ich úspešné ukončenie štúdia. Pôvodne si mysleli, že pôjde o klasickú opekačku pri ohníku so špekáčikmi a klobáskami, no napokon niektorá prisľúbila gril, takže preč s otvoreným plameňom a tradíciami. To však nič nemenilo na tom, že mamka ako preslávená kuchárka/pekárka musela doniesť niečo výborné pod zub. Niečo, čoho sa urobí na mraky, aby to zasýtilo všetkých. No a keďže som teraz doma ja a mám tak nejak viac voľného času (prokrastinácia vládne svetu, diplomku stále odsúvam..), chopila som sa pečenia ja.

Takže, milovníci zdravého životného štýlu, prosím, neukameňujte ma! Nasledujúce dva recepty budú z tej odvrátenej strany kuchyne.

Na milión tonu štyri plechy kúskov budeme potrebovať:

• 1/2 kg hladkej múky
• 2 žĺtky
• 3 ČL soli
• 350 g masla (Palmarin) alebo 250 g masla a 100 g pomletých škvariek
• 100 g strúhaného syra
• 1 kocku (42 g) droždia 
• 200 ml mlieka
• syr a semienka na posypanie

Do vlažného mlieka rozdrobíme droždie a necháme vzísť kvások. Múku preosejeme a premiešame so soľou. Pridáme žĺtka, maslo nakrájané na kocky, pomleté škvarky a syr. Bielka nevyhadzujeme, poslúžia na potrerie kúskov. Suroviny zalejeme kváskom a vypracujeme na cesto trochu redšej konzistencie. Musí sa celkom odliepať od stien nádoby, takže ak to bude nutné, dolejme mlieko (ale tie dva deci by mali byť akurát). Cesto necháme kysnúť 12 hodín v chladničke. 

Po uplynutí tejto doby ho ešte mierne premiesime, rozdelíme na 5 - 6 bochníkov a rozvaľkáme na hrúbku asi 5 mm. Vykrajujeme z neho rôzne tvary, čím menšie, tým rozkošnejšie budú kúsky (no potom je s tým zdĺhavá piplačka pri zdobení), potierame ich bielkami a posýpame syrom či tekvicovými alebo slnečnicovými semienkami. 

Kúsky ukladáme na plech s papierom na pečenie a v predhriatej rúre pri 180° pečieme 10 - 15 minút, kým na povrchu nie sú zlatisté. 

Snáď ste tento nie až tak celkom zdravý recept predýchali, ešte stále je totiž v našej rozvetvenej rodine viac normálnych členov, ktorí sa stravujú.. hm, tak obyčajne, povedala by som. Určite nie nezdravo, jasné, že sa od rána do večera nepchajú vyprážanými rezňami, klobásami a ktovie čím ešte. Jesť by sa zrejme malo všetko, ale s mierou. Ten, kto sa toho drží, má vyhraté a nemusí riešiť kalórie, kilá, hodinky a vlny a podobné nezmysly. 

V prvom rade by som sa tým mala riadiť ja, ale je to ťažké. Viem, že by som sa mala zmeniť, rozumovo to chápem a je mi to krištáľovo jasné, moje zlé ja s tým však stále nie je stotožnené. To len tak na okraj..

Ak vám, naopak, takáto u mňa neobyčajná vsuvka nevadí, dokonca ste ju uvítali, niekedy nabudúce (možno už zajtra) si dáme pokračovanie, tento raz na sladkú nôtu. Dúfam, že som vás navnadila, snáď do skorého videnia čítania!