Bravčové kocky s maslovou tekvicou dusené v mlieku

Priznajte sa, kto na ovládači môjho života spustil tlačítko rýchleho pretáčania?! Včera bol august, dneska máme skoro tretinu septembra za sebou. To ako vážne? Až na pár svetlých momentov (ďakujem, mamina) mám pocit, že mi všetko preteká pomedzi prsty. Preto ani na blog nemám už takú chuť, ako predtým. Ak mám trochu voľna, snažím sa ho netráviť za počítačom - v postate sa k nemu dostanem buď pozde večer po práci, alebo cez víkend, ak je vyslovene hnusne a von by ste nevyhodili ani to najotravnejšie psisko pod slnkom. Dobre, dnes to nie je až také katastrofálne a možno si to ešte rozmyslím (a prekonám svoje na nervy lezúce lenivé a lemravé ja) a prevetrám sa na vzduchu, ale momentálne som sa usalašila na stoličke a urputne sa snažím spomenúť si na všetky ingrediencie, ktoré som nahádzala do nasledujúceho jedla pri jeho príprave (jóóój, veď to bolo dávno a ja mám pamäť ako ementál..).

• (čo ja viem) 250 g bravčového stehna/pleca
• trochu masla (ochutený olej - my sme mali baklažánový!)
• 1 PL domáceho pesta z medvedieho cesnaku
• 1 ČL údenej papriky
• 1/2 ČL mletej kurkumy
• štipku mletého korenia 4 farieb
• niekoľko strúčikov cesnaku
• šťavu z 1/2 limetky
• 1/2 ČL sladkej čili omáčky
• 1/2 konzervy sterilizovaných baby šampiňónov
• 1/2 maslovej tekvice
• 2 - 2 1/2 hrnčeka mlieka 

Mäso umyjeme, zbavíme blán a nakrájame na kocky s veľkosťou sústa. Pridáme ho do woku na zohriatu kocku masla/rozhorúčený olej a ochutíme pestom, paprikou, kurkumou, korením, prelisovaným cesnakom, limetkovou šťavou a čili omáčkou. Sprudka opečieme, potom plameň zmiernime, podlejeme trochou vody a zakryté začíname dusiť.

Tekvicu zbavíme jadierok, umyjeme a nakrájame na kocky (šúpať netreba). Keď je mäso v polovici varenia, pridáme do woku tekvicu, šampiňóny a zalejeme mliekom. Zakryjeme a opäť dusíme, kým mäso nie je mäkké, tekvica hotová a väčšina tekutiny zredukovaná. Ak je to nutné, v priebehu dusenia ešte prilejeme mlieko. Hotovo, premiestnim do misiek a podávame!

Tiež máte pocit, že život ubieha lusknutím prsta? Alebo sa ten váš nekonečne vlečie a neviete čo od nudy/dobroty so sebou? Jasné, závisí to aj od situácie - veď to poznáte, keď prežívate ničo krásne, v momente je to preč, no ak sa deje nejaká katastrofa (hodina/prednáška v škole; týždeň pred výplatou..) na hodinách odrazu zastal čas a vy sekundovú ručičku (jasné, preber sa moja, v roku 2016 už majú takmer všetci digitálky=mobil) tlačíte očami. 

Všetko je relatívne. Aj ujo Einstein to vedel, vy to viete tiež (a to ani nemusíte byť nobelovaní fyzici) a nič s tým asi neurobíme. Preto neostáva nič iné, iba si želať a pokúsiť sa prepašovať do života čo najviac tých príjemných vecí, nech na staré kolená nemusíme ľutovať, že sme ho premrhali.