Peeling Banana Nemehlo v kuchyni: Bleskovky z kuchyne (41) + malý kúsok Nórska na tanieri

nedeľa, 22. januára 2017

Bleskovky z kuchyne (41) + malý kúsok Nórska na tanieri

Ahoj, moji drahí, dúfam, že si užívate pokojnú a nerušenú nedeľu. Ja som lenivá ako voš pod chrastou, navyše nejaká unavená a rozlámaná. Neviem, na čo to zvaliť. Počasie? Prepracovanosť? Ťažko povedať. Usilujem sa udržať v bdelom stave aspoň písaním článku, i keď toho najmenej náročného na myslenie. Áno, podujala som sa opäť prevetrať zložku s odloženými fotkami, keď už na ne >>včera<< padla reč. Aby sa toho nenakopilo milión a čoraz menej a menej sa mi chcelo pustiť do ich triedenia. Nič extra však nečakajte, vlastne dookola točím to isté. Čo už so mnou.. Viem, obesiť za rebro do prievanu.

Kaki. Čo viac dodať? Zbožňujem ho. 


A milujem aj hummus a všemožné orieškové maslá. 
V tomto prípade: hummus s čiernymi olivami; kešu maslo, pekanové a mandľový krém so škoricou. 


Jeden víkend som potrebovala zlikvidovať tvaroh, pretože už sa blížil k dátumu spotreby. Avšak, ozvali sa moje sladké chúťky a povedala som si, že je načase pomaly sa zbavovať niekoľkoročných zásob potravín. Zapekané müsli už nie je niečo, po čom by moje srdce prahlo, na druhej strane, som starý kolenovrt a je mi ľúto to len tak vyhodiť. Keďže, okrem mnohých iných, zastávam názor, že aspoň jedno jedlo za deň musí byť teplé, hodila som banán na grilovaciu panvicu. Óch, moja nová láska, grilovaný banán, to je senzačná vec! Aj to jablkovo-brusnicové müsli s ním bolo znesiteľné..


Sezóna manga je tiež už takmer v nenávratne, škoda 😭.


Tvaroh však jem väčšinou na slano: prihodím buď pečenú zeleninu alebo napríklad pečený cícer so škoricou. Niečo k tomu ako chuťovku ⇨ sušené paradajky, plus chrumkavý prvok ⇨ semienková zmes, ktorú som dostala na Vianoce od Hell. Sú v tom tmavé a zlaté ľanové semienka, slnečnicové a mandľové plátky. Pôvodne aj hrozienka, ale tie som všetky vybrala 😁


Prvýkrát v živote som si kúpila čerstvý kokos. Ježišmária, to bol boj ho otvoriť! Ale stálo za to ho podstúpiť, odmenou mi boli lahodné kokosové kocky, ktorými som doplnila moju rannú misku s jogurtom namiesto orieškov. 


Kokos bol skvelý hlavne s kaki, jedno mäkké, druhé tvrdé, protiklady sa predsa priťahujú..


Za toto by som Monču Gavlovskú najradšej poslala do horúcich pekiel. Len vďaka nej som objavila stránky LifeLike, kde moja peňaženka, respektíve účet zahučal žmurknutím oka. Stopercentný kokosový krém? Mandľový krém so škoricou  a chia semienkami? Kešu krém s belgickou čokoládou a kusmi sušeného banánu?! Dá sa tomu povedať nie?


Kokosový krém je však konzistenciou takmer ako kokosový olej: tuhý a neroztierateľný. Preto som ho pred podávaním vrazila do mikrovlnky. Akurát som to neodhadla s dobou ohrevu, takže nastal druhý extrém, že bol príliš tekutý a vylieval sa z tortilly. Nevadí, po čase zase spevnel. A hlavne, bol výborný, tak ako jeho dvaja spoločníci. O tom snáď ani nemusíme debatovať. A len pre úplnosť, tortillu dopĺňal hummus v mojej najobľúbenejšej príchuti: paradajkovo bazalkový.


Citrusy jedávam málo, ale kupovala som si celé vrecko v akcii na prípravu pomarančovej omáčky, takže pomaranče, ktoré ostali, putovali do jogurtu. 


A grilovaný banán, klapka druhá. 


Po dlhom čase opäť batát, posypaný škoricou, posledné plátky Schwarzwaldskej šunky, vajíčko natvrdo a jemne pikantná cícerová pomazánka. Tie si vždy kupujem masovo, keď sú v akcii. 


Ani nepamätám, kedy som mala naposledy hrušku! Nieže by som ich nemala rada, práve naopak, ale vždy sú strašne drahé a tak siaham najmä po jablkách. Táto však bola "ukradnutá" zo švédskeho stolu v Nórsku, že ju zjem na olovrant cestou v lietadle. Nestihla som, preto to zvládla až do Brna. Bola maličká, preto jej robil spoločnosť ešte banán.


No a čo sa Nórska týka.. Prvý večer sme si sadli do miestnej pizzerie, kde ostatní mali logicky práve pizzu, ale ja som okamžite skočila po šaláte. Lebo: kuracie prsia, anglická slanina, avokádo, trochu šošovice, nejaký dressing, cibuľa a paradajky, mladý čerstvý špenát. Treba viac vysvetľovať? Myslím, že nie, proste trefa do čierneho!


Hotelové raňajky sú proste bomba. Prvé ráno som zostala verná mojim zvyklostiam a nabrala si klasicky jogurt s nekonečným množstvom ovocia a vlašskými orechmi. Druhé ráno som si však povedala, že preboha, som v Kongsbergu, musím ochutnať aj niečo iné. Jogurty si budem jesť doma. Akurát, to som si zaumienila až vo chvíli, keď už predo mnou trónila preplnená miska. No a čo, vrátila som sa pre druhú a naplnila aj tú. Takže, sčítané a podčiarknuté:
1.) jogurt, celé jablko, zmes nakrájného ovocia, vlašské orechy, trochu avokáda a cottage syra. 
  

2.) nórsky syr Gjetost, eidam alebo gouda, údený losos, ryba v paradajkovej omáčke, ďalší druh údenej ryby, kúsok pečeňovej paštéty, pod tým skrytý syr s modrou plesňou. 


Aby ste verili, že nekecám a všetko som to zjedla v jedno ráno, viď spodná foto. A to sa do záberu ešte nedostal pohárik čučoriedkového smootie. Kopla som ho ako panáka na záver raňajok, keď doplnili bufet, pretože sa rozchytali ako prvé.  Poviem vám, najedla by sa jedna africká dedina. Hrdá za to nie som, ale tak skoro sa to opakovať nebude. 


 Poznámočka na záver, ten tmavý syr Gjetost bol naozaj skvelý. Strašne ma zaujímal jeho pôvod, tak som čosi vygooglila a našla:
Syr nórskeho pôvodu, tradične vyrobený z kombinácie kozieho a kravského mlieka. Niekedy sa však pripravuje z čisto kozieho, niekedy z čisto kravského. V oboch prípadoch sa ale srvátka varí pomaly, takže cukor v mlieku skaramelizuje. Výsledkom tohto procesu je hlboká karamelová farba so sladkastou príchuťou a ľahko poznateľnou arómou. Textúra syra variuje od polopevnej po konzistenciu polotuhého krémového syra.  
A dosť sa lepí na zuby. Ale to vôôôbc nevadí. 

Nuž, odo mňa na dnes všetko, aj tak som písaním tohto príspevku strávila viac času, ako som pôvodne čakala. Keď ja mám ku všetkému kecov ako koza bobkov, všakže?
Nádhernú nedeľu všetkým!

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára