Keď som objavila tento recept u
Anetky, okamžite som vedela, že raz ho musím vyskúšať. Konečne sa naskytla príležitosť: spolubývajúca oslavuje narodeniny. Takže, zabudnime na malú chvíľku na zdravú stravu (u mňa až tak neplatí, ja som musela odcestovať domov, takže takmer celý plech zostával v Brne :D) a užime si túto čokoládovo-pepermintovú lahôdku.
Anetkine brownies sú krásne, s mojimi je to už horšie.. ale postupne. Recept aj postup si pozrite u nej, ja som sa snažila dodržať ho čo najpresnejšie. Ale:
Nemala som dosť masla, takže som doplnila do gramáže tukom na pečenie. Zistila som tiež, že v recepte sa uvádza, že je potreba 180 g čokolády a ja som mala horkej (podotýkam kvalitnej 74 %) iba sto. Takže som musela improvizovať (waaau aké prekvapenie) a pridala som Milku s karamelovým krémom (buď toto, alebo Figaro višňová :D).
Hľa, ingrediencie:
a fotodokumentácia:
 |
Čokoládu s maslom dáme rozpustiť do vodného kúpeľa.. |
 |
.. spúšťame.. |
 |
a popri tom nasekáme pepermintky. |
 |
Vajcia s cukrom sa mali dať do čo najväčšej misy. Hľadala som našu plechovú, ale nejak sa po nej zľahla zem. Použila som túto a modlila sa, aby to stačilo :D |
 |
Nenašla som misu, ale nedávno sme objavili metličky do tohto mixéra, ktorý sa len tak bezprizorne poflakoval v skrinke. Dnes som ho prvýkrát "zmontovala" a s malou dušičkou skúsila, či vôbec funguje. Fungoval a vajcia s cukrom vymiešal do krásnej peny :D Šľahala som poctivých 8 minút! Už ma aj začínala bolieť ruka.
|
 |
Takáto gebudzinka z toho vznikla po pridaní rozpustenej čokolády.. |
 |
..a takáto po prisypaní múky s kakaom. |
 |
Mali sme len obrovský plech, takže som sa ho snažila zmenšiť. Plech som potrela maslom, aby na tom držal papier na pečenie a šup s tým do rúry. |
Až do tohto kroku šlo všetko viac menej podľa plánu (až na šialený bordel v kuchyni a občasné hrudky v spúšťanej čokoláde, spôsobené karamelovým krémom z Milky, ktoré nešli roztopiť).
Hrôza nastala až po vybraní z rúry. Nechala som to tam len niečo cez 17 minút a takto to dopadlo:
 |
Upečené /či prepečené :( |
 |
.. a detail. |
No strach a hrôza, bolo mi do plaču. S týmto ťažko môžete niekoho obdarovať. Nechala som však koláč vychladnúť a skúsila som ho rozkrájať. Kraje boli tuhé, šlo by s nimi asi aj rozbiť okno, ale tie stredné časti boli napodiv v pohode, dokonca aj ten povrch je taký, ako má byť, teda ako lesklý papier. Horšie bolo, že niektoré kusy sa lámali a celkovo sa dosť mrvil, ale dávam to za vinu tej karamelovej plnke. Ak máte niekto iné vysvetlenie, sem s ním. Navyše, nepohrdla by som ani nejakým fígľom skúsenej gazdinej, ako skrotiť plynovú rúru :) (a verte mi, pred pečením som konzultovala s mamkou, ako tomuto stavu zabrániť.. nepomohlo)
Ale nakoniec, nie je to také zlé, ako sa zdalo, chuťovo sú dobré (tie neprihorené časti :D) a snáď budú chutiť aj oslávenkyni.
Pár detailov:
Jedna na odstrašenie:
 |
Hore vidíte zrezané kraje, tie spodné plánujem zobrať domov. To sú tie, ktoré nie sú obhorené, ale neboli príliš estetické na servírovanie :D |
A ešte posledná úprava pred podávaním:
A to dnes nebolo všetko, v kuchyni sa mi nedarilo aj ďalej, ale o tom príspevok zajtra :D Na záver len toľko, že na pečenie brownies som nezanevrela a skúsim to aj nabudúce, ale asi v nejakých iných podmienkach, napríklad doma počas skúškového :D